Od diagnózy k príčine a jej vyriešeniu

Atopický ekzém, migréna, astma, alergia, hypertenzia, cukrovka, polyneuropatia, mononukleóza, ALS, gastritída, panické ataky, úzkosti, tinitus, cystitída, insomnia… To sú niektoré z diagnóz, s ktorými k nám prichádzajú na konzultácie klienti z rôznych kútov Slovenska.

Tieto zložité názvy však ukrývajú jednoduché symptómy, ktoré ľudí trápia v každodennom živote resp. ich obmedzujú iba na prežívanie a bránia im v užívaní si života. Pre konzultanta celostného zdravia sú však iba nálepkami, za ktorými sa skrýva PRÍBEH. A tieto príbehy sú vždy iné, a predsa vo svojej podstate rovnaké.

Lekár má na vyšetrenie pacienta zvyčajne k dispozícii niekoľko minút, počas ktorých sa snaží k symptómom, ktoré mu pacient popíše, priradiť nejakú diagnózu a následne mu predpíše lieky, ktoré však vo väčšine prípadov iba potláčajú symptómy a majú aj nežiadúce účinky. V našej poradni sa klientovi venujeme v rámci jednej konzultácie jeden a pol hodiny a zaujíma nás nielen to ako sa zdravotný problém prejavuje, ale hlavne kedy vznikol a čo mu predchádzalo – životné trápenia, stresy, traumy a podobne. Z tohto všetkého postupne skladáme ucelenú mozaiku.

To, čo klasická medicína oddeľuje (jeden lekár má na starosti jednu časť tela, ďalší inú), to konzultant celostného zdravia spája, pretože všetko so všetkým súvisí. Psychické procesy vyvolávajú fyzické a naopak. Naše telo je prepojené a tvorí dokonale fungujúci celok. Okrem fyzického tela máme aj myseľ i dušu, a preto riešiť iba telesné problémy a ignorovať dušu, by bolo iba kĺzaním sa po povrchu, pričom odpoveď sa nachádza vo vnútri.

Za roky, ktoré sa zaoberáme poradenstvom v oblasti celostného zdravia, sme si preštudovali, vyskúšali, videli a vypočuli celú škálu najrôznejších terapií a postupov (vrátane rôznych stravovacích prístupov) – častokrát aj úplne protirečiacich. Napríklad odporcovia vegetariánskeho, vegánskeho alebo raw stravovania tvrdia, že existuje množstvo ľudí, ktorí sa takýmto stravovaním nevyliečili alebo naopak ochoreli aj keď sa takto stravovali alebo pretože sa takto stravovali. Odporcovia psychosomatiky zas tvrdia, že existuje množstvo ľudí, ktorí nenašli psychosomatickú príčinu svojho zdravotného problému a napriek tomu si pomohli zdravou stravou, bylinkami či inými metódami. Kto má teda pravdu? Alebo existuje vôbec univerzálna pravda?

Keď od všetkých zdravotných problémov oddelíme genetické choroby (spôsobené mutáciou konkrétneho génu), úrazy a mechanické poškodenia, otravy potravinové a chemické (vrátane ťažkých kovov), parazitárne ochorenia, radiáciu a vplyv elekromagnetického žiarenia, každá diagnóza, každý symptóm, má svoju prvotnú príčinu. Možno ste už počuli vetu, že choroba je iba posol, ktorý nám priniesol nejakú správu. Prvotnou príčinou každého ochorenia alebo zdravotného problému (okrem oddelenej skupinky vyššie spomínaných) je podľa našich skúseností i vedomostí vždy nejaký emocionálny konflikt resp. vždy je prítomný aj psychosomatický faktor – duševné procesy spúšťajú telesné procesy.

Psychosomatika však nefunguje iba pri vzniku ochorenia, ale aj pri jeho liečbe – teda tak ako choroba vznikla „z psychiky“ (z určitého emocionálneho konfliktu, nesprávnej paradigmy, nesprávneho myšlienkového vzorca), tak ju aj psychika môže napraviť (vyriešenie konfliktu, zmena postojov…). Častokrát táto pôvodná psychická príčina zdravotného problému býva niečo, čo klient zatlačí do úzadia a v momente, kedy má už chronický zdravotný problém (trvajúci niekoľko mesiacov či rokov) si nespomína na nič konkrétne, čo ho mohlo vyvolať. Alebo si neprepojí konkrétne nepríjemné udalosti svojho života s konkrétnymi zdravotnými problémami.

Klientom dokážeme v spoločnom rozhovore nastaviť zrkadlo, aby uvideli ako, kedy a prečo ich problém vznikol. Zároveň im dáme im do rúk nástroje na jeho odstránenie. Nie sme však kúzelníci. Množstvo našich klientov na sebe neustále pracuje, a preto si uvedomujú, že tými, ktorí musia vo svojom živote spraviť tieto zmeny, sú iba oni sami. Veľmi nás teší každý úsmev na tvári klienta, ktorý na začiatku nevidel ani svetielko na konci tunela. Verím, že aj tento článok vám pomôže zmeniť vaše postoje a presvedčenia, ktoré prispejú k podpore vášho zdravia.

 

autor: Karina Kurtová

Neustále choré dieťa je neustále zakonfliktované dieťa

Keď ste matka alebo otec, dôverne poznáte nasledujúci scenár: zaplnený noštek, boľavé hrdielko, nasledujúci deň sa pridá horúčka a o pár dní aj kašeľ. Prípadne: často boľavé ušká či bruško. Naše dieťa je pre nás najdrahšou a najdôležitejšou bytosťou, a preto zapojíme celú svoju energiu, vykúpime lekáreň (prípadne vybrakujeme domácu prírodnú lekárničku) a začneme náš poklad kŕmiť osvedčenými pomocníkmi alebo lekárkou predpísanými liekmi. A keď sa to opakuje mesiac čo mesiac nervozita rodiča stúpa, až kým nezačne obiehať ordinácie, vláčiť dieťa po vyšetreniach, skúmať alergie a intolerancie, zvyšovať imunitu…

Som matkou už 9 rokov a takmer všetkými vyššie spomínanými procesmi som si osobne prešla. Niekoľko rokov sa však venujem psychosomatickým konzultáciam podľa Germánskej novej medicíny, a preto mám skúsenosti nielen s mojím vlastným dieťaťom, ale aj s detskými klientmi.

Čo ma naučila Germánska nová medicína ako matku aj ako konzultantku celostného zdravia?

V prvom rade nebáť sa, keď je moje dieťa choré a dôverovať prírode, že naše telá stvorila ako inteligentné nástroje schopné procesu regenerácie. Procesy, ktoré v našich telách neustále pri rôznych činnostiach prebiehajú, sú tak komplexné, že mnohé z nich veda doposiaľ nedokázala plne pochopiť. V snahe porozumieť im sa však veda občas nazdáva, že je múdrejšia ako príroda. Všetky lekárske teórie, či už konvenčné alebo „alternatívne“, sú založené na koncepte, že choroby sú „poruchami“ organizmu. Objavy Dr. Hamera (autora GNM) však ukazujú, že nič v prírode nie je „choré“, ale všetko je zmysluplné. Choroba nie je chyba v programe, ale podľa Germánskej novej medicíny je to zmysluplný osobitný biologický program. „Choroba“ je posolstvom duše, ktoré nám posiela informáciu a poskytuje čas na vyriešenie našich emocionálnych konfliktov a psychických tráum. To všetko sa deje v záujme prežitia jednotlivca a zachovania kontinuity života v prírode.

V druhom rade ma Germánska nová medicína naučila, že nájdením prvotnej – duševnej/psychickej – príčiny choroby a jej vyriešením (ktoré častokrát v praxi nie je jednoduché) je ktokoľvek z nás schopný ukončiť opakujúci sa zdravotný problém.

Pre viac podrobností a pochopenie základných princípov Germánskej novej medicíny, vám odporúčam prečítať si niektorý z nasledujúcich článkov na našej stránke:

Psychosomatika ako prírodný zákon
Päť zákonov GNM

Naučiť sa 5 biologických zákonov je jednou z najsilnejších vecí, ktoré môžete ako rodič pre svoje dieťa urobiť. Keď pochopíte, prečo sa u vášho dieťaťa objavili symptómy tej-ktorej choroby, budete schopní znížiť svoj strach, keď dieťa ochorie a vysvetliť mu, že jeho organizmus  je stelesnením inteligencie prírody a presne vie, čo má robiť, aby sa znovu dostal do rovnováhy. Procesom riešenia konfliktov lepšie spoznáte seba a svoje dieťa a predídete opakovaným chorobám, strachu z nich a neustálemu potláčaniu príznakov (či už chemickými alebo prírodnými prostriedkami), ktoré sú iba prirodzenými následkami predchádzajúcich konfliktov.

Konflikt vždy vychádza z okolností v živote, ktoré vyvolali napríklad problémy v škole (konflikt teritória = konflikt na mojom území, konflikt sebahodnotenia), finančné ťažkosti v rodine (konflikt hladovania = konflikt sústa), problém s rodičom, kamarátom (konflikt oddelenosti), smrť milovaného človeka (konflikt straty) atď. Konflikty sa niekedy vyriešia samé, napríklad keď sa zmenia životné okolnosti alebo je riešením prehodnotenie nášho postoja, zbavenie sa hnevu, smútku, zatrpknutosti…, nazeranie na situáciu z iného uhla, pokus o videnie obrazu zo širšej perspektívy.

Pozrime sa na typické príznaky pri bežných detských chorobách a objasnime si ich duševnú príčinu:

NÁDCHA: Z piatich zmyslov (zrak, čuch, chuť, hmat, sluch) je čuch najstarší. U ľudí je to najsilnejší zmysel pri narodení. U zvierat môže byť konflikt vyvolaný vôňou blížiaceho sa predátora alebo zápachom jedovatých výparov. Pre ľudí sa konflikt premieta do „zaváňania“ problémov alebo potenciálnej hrozby, napríklad „zavoňania“ konkurenta alebo oponenta v práci, škole, doma alebo vo vzťahu. Nosová sliznica tiež reaguje na konflikt pachu – nepríjemný zápach. V prenesenom zmysle slova sa takýto konflikt týka akejkoľvek situácie, ktorá je vnímaná ako: „Mne tá vec akosi smrdí…“, „Mám toho plný nos…“ (= „Mám toho už dosť…“), „Nemôžem ju/jeho ani cítiť…“ Môže sa to týkať nepríjemnej osoby („škodcu“) alebo situácie.

KAŠEĽ: Biologický konflikt súvisiaci s pľúcnymi alveolami je konflikt strachu zo smrti, pretože z biologického hľadiska sa panika zo smrti rovná neschopnosti dýchať. Tento typ konfliktu vzniká z neschopnosti nadýchnuť sa alebo naopak vydýchnuť si. Kašeľ vzniká z dvoch typov konfliktov: konflikt šoku (náhla  hrozba na mojom území – „onemel od strachu“) alebo strachovanie sa o revír (moje územie je vystavené nebezpečenstvu) či pocit strachu na svojom teritóriu (napr. konflikt medzi žiakom a učiteľom alebo hráčom a trénerom – „nemôžem kričať na autoritu“).

ZÁPAL STREDNÉHO UCHA: Z evolučného hľadiska sa stredné ucho a Eustachova trubica vyvinuli z črevnej sliznice pôvodného pažeráka. Rovnako ako črevo, ktoré absorbuje a trávi „sústo potravy“, je biologickou funkciou stredného ucha a Eustachovej trubice absorbovať a „tráviť“ „sluchové sústo“. Typy sluchových konfliktov: Pravé ucho – neviem danú informáciu získať, nepovie mi to, čo chcem od neho počuť, nesmiem to počuť. Ľavé ucho – nechce si ma vypočuť, nemá o moje názory záujem, nechcem, aby mi toto hovoril (urazil ma, kritizuje ma, nerozumie mi – „nemôžem veriť vlastným ušiam“).

BOLESŤ HRDLA: Hrdlo a mandle sú miestom, ktorým vstupuje do nášho tela potrava (sústo), preto v prenesenom význame spôsobuje zápal hrdla aj mandlí konflikt „sústa“ – nie v zmysle potravy, ale niečoho, čo „nechceme prehltnúť“. Obrazne sa to týka akejkoľvek udalosti alebo situácie, ktorú človek odmietne prijať alebo ktorú vníma ako ťažko „prehltnuteľnú“ (napr. nevie niekomu odpustiť, prijať nejakú situáciu). Príklad: Dieťa nútia zjesť všetko, čo má na tanieri – „nehcem to prehltnúť“. Dieťaťu vynadá rodič a povie mu, že má byť ticho a splniť, čo mu prikázal – „neviem to stráviť“, „nemôžem k tomu nič povedať“.

HNAČKA: Črevá sú miestom na vstrebanie prijatej potravy (sústa). Konflikty typu: nestráviteľné sústo („nestráviteľná“ nepríjemnosť) alebo pocit nedostatku (strata sústa, sústo som si ešte neosvojil, neprivlastnil) môžu spôsobiť tento druh problému.

GASTRITÍDA (ZÁPAL SLIZNICE ČREVA), KOLIKA (KŔČOVITÁ BOLESŤ ČRIEV): Neschopnosť absorbovať alebo stráviť sústo – napr. hnev na osobu (člena rodiny, priateľa, suseda, kolegu, zamestnanca, nadriadeného, klienta, učiteľa, študenta, spolužiaka, trénera, lekára, úrady), na situáciu (hnev súvisiaci so školou, s prácou, so vzťahmi) alebo na poznámky okolia (obvinenia, urážky, kritika), správy, ktoré sa ťažko prijímajú alebo ťažko „strávia“. Tieto spory u detí vznikajú už v rodine, materskej škole, na ihrisku… Bitka o hračku je pre dieťa rovnako dôležitá ako pre dospelého bitka o pozemok alebo nehnuteľnosť.

EKZÉM: Pokožka je miestom dotyku – kontaktu s druhými ľuďmi aj okolitým svetom, preto koža reaguje na tzv. konflikt oddelenosti. Ten vzniká vtedy, keď nie sme s niekým, s kým byť chceme alebo naopak keď sme s niekým, s kým byť nechceme. Konflikt môže vyvolať odlúčenie od niekoho (napr. otec chodí pracovať do zahraničia – dlho s ním nemôžem byť), prípadne emocionálna odtažitosť blízkej osoby (nechce sa ma dotýkať, objať ma, chytiť ma za ruku, pobozkať, nechcú ma pohladiť, necítim uznanie od rodiča…).

AKNÉ: Konflikt pošpinenia, poníženia, urážky (zaútočili na mňa, toto obviňovanie ma ponižuje). Prílišná snaha o dokonalý výzor môže tiež spôsobiť problémy s pleťou (akné). Fáza akné u dospievajúcich zvyčajne prejde, keď si uvedomia, že sú dôležitejšie iné veci ako to, ako vyzerajú, a že sa môžu páčiť aj napriek ich nedokonalostiam.

ASTMA: Konflikt strachu na svojom území – moje územie je vystavené nebezpečenstvu, bojím sa o to, čo je moje, konflikt ochrnutia, neschopnosti čo i len sa ozvať (nedostávam sa k slovu, chcel som kričať, ale nešlo to – úľak – alebo som nemohol – voči autoritatívnemu rodičovi, učiteľovi, trénerovi a pod.).

NOČNÉ POMOČOVANIE: V zvieracej ríši slúži močenie na označovanie svojho teritória (územia). Aj u človeka sa problémy s močením týkajú teritória (svojho územia – či už domáceho, pracovaného alebo iného). Môže sa jednať buď o značenie svojho teritória (dieťa nemá svoj vlastný priestor – svoju vlastnú izbu, pretože zdieľa izbu s mladším súrodencom, sťahovanie do nového bytu z dôvodu rozvodu rodičov a pod. – pretože dieťa nemá žiadne vlastné územie, označí jediné dostupné územie – svoju posteľ) alebo o zanedbávanie potrieb dieťaťa (z dôvodu uprednostňovania potrieb mladšieho súrodenca) či autoritatívnej výchovy alebo sociálnej šikany (v noci dochádza k uvoľnenému stavu, v ktorom môže dieťa uvoľniť nahromadený stres a dôjde k mimovoľnému otvoreniu zvierača močového mechúra). Keďže dieťa nie je schopné určiť hranice svojho územia voči autoritatívnej dospelej osobe, dôjde vo fáze uvoľnenia k pomočovaniu.

Všetky vyššie vysvetlené symtómy sa prejavia v nápravnej – postkonfliktnej – fáze – viď graf nižšie (viac o dvojfázovosti ochorení podľa GNM nájdete v článkoch, na ktoré som vám poskytla odkazy vyššie):

Častokrát je však konflikt vyriešený len dočasne. Mnohí z nás totiž prežívajú opakovane rovnaké typy konfliktov, a preto sa konfliktná a postkonfliktná fáza môžu dookola cykliť (opakované konflitky v škôlke, škole, doma…). Emócie sú našou prirodzenou súčasťou, avšak našou úlohou je naučiť sa s nimi pracovať. Nie ich potláčať (pretože práve potlačené emócie spôsobia fyzický zdravotný problém), ale naopak vypustiť, prejaviť a prípadne zmeniť svoj postoj, aby sme v podobnej situácií nabudúce zareagovali inak alebo vyriešiť konflikt (napr. vysvetliť si spor s dotyčnou osobou).

Keď som bola malá, pozerala som rozprávku Bol raz jeden život a keď som ochorela, rodičia mi podľa vzoru tejto rozprávky hovorili, aby som si predstavovala armádu malých dobrých vojačikov v mojom tele, ktorí zabíjajú zlé potvorky – baktérie a vírusy, vďaka ktorým som ochorela. A čo keď vám poviem, že  baktérie a vírusy potrebujete, aby ste vyzdraveli? Aby si váš imunitný systém poradil so stavom nerovnováhy, ktorá nastane vo fáze akéhokoľvek konfliktu? Že väčšina baktérií a vírusov vôbec nie sú zlé potvorky, ale trpezliví opravári a strážni anjeli, ktorí pomáhajú telu v samouzdravovacích procesoch. Ak vám tento koncept, nie je doposiaľ známy, odporúčam vám napríklad knihu Spojenci na celý život, v ktorej vám autori knihy podrobne vysvetlia, prečo sú mikróby pre nás životne dôležité (a možno po jej prečítaní uvidíte v novom svetle aj časté umývanie alebo dezinfekciu rúk).

Naše telá majú obrovskú schopnosť regenerácie. Pokiaľ ide o dôveru, že sa nám na tele zahojí napríklad rezná rada, nemáme s tým problém. A chápeme aj to, že hojenie nebude bezbolestný proces. Prečo však neveríme svojmu telu, že aj pri duševných zraneniach, ktoré sme utrpeli, pre nás robí rovnako záslužnú činnosť ako pri porezaní sa nožom? Jedným z problémov, prečo je tomu pre nás ťažké uveriť, je to, že to, čo v tele prebieha v konfliktnej fáze, častokrát nebolí, ani to nevidno. Zmeny na bunkovej úrovni však nastávajú a telo vie, že musí prísť fáza nápravná, v ktorej tieto zmeny „opraví“. Uvediem jednoduchý a ľahko pochopiteľný príklad: keď má dieťa stres z písomky alebo skúšania v škole, vo fáze stresu bude mať napríklad studené alebo spotené ruky a nohy, srdce mu bude biť rýchlejšie, hrdlo bude vyschnuté, zrýchlený pulz spôsobí zvýšený tlak. Keď stres pominie a dieťa sa dostane do stavu plného relaxu (napríklad príde domov zo školy), môže ho večer bolieť hlava, hrdlo alebo môže mať naopak zvýšenú teplotu (opak studených končatín). Táto fáza je však už nápravná alebo tzv. postkonfliktná (konflikt je ukončený), i keď symtómy, ktoré sú jej súčasťou nemusia byť vôbec príjemné.

Ako na nájdenie prvotnej – duševnej – príčiny choroby?

Príčinu – emocionálny konflikt dieťaťa – hľadajte dni, týždne alebo mesiace pred vypuknutím choroby u dieťaťa. Problémy, ktoré prežíva vaše dieťa v kolektíve nebagatelizujte. Pre dieťa je nepríjemná poznámka od spolužiaka alebo trapas pred učiteľkou rovnako závažný problém ako pre vás finančné problémy či hádky s partnerom/kou. Detské problémy sa vám z vašej perspektívy nebudú možno zdať veľké, ale z perspektívy dieťaťa nie sú vôbec malicherné. Keby vás niekto nútil zjesť veľmi zdravú polievku, ale vy viete, že takú vôbec neľúbite alebo ste sa predošlý deň veľmi prejedli a dnes máte v žalúdku ako v polepšovni, prípadne ste sa tesne pred tým napili a ďalšiu tekutinu proste nemáte kam momentálne dať, riešenie bude pre vás jednoduché – slušne odmietnete a ak by to nepomohlo a nátlak by pokračoval odídete (v extrémnom prípade na návštevu k dotyčnému už v čase obeda nepôjdete). Avšak dieťa  nemá ako ujsť, nemá sa ako brániť veľkému nátlaku. Jeho možnosti sú obmedzené priamo úmerne jeho veku.

Čo keď vaše dieťa trápi závažnejší problém ako opakované nádchy či angíny? Alebo je vaše dieťa malé a ešte nestihlo mať vyššie spomínané konflikty?

Vtedy nehľadajte príčinu u dieťaťa, ale v sebe. Aké konflikty a traumy zažívate vy rodičia? Alebo aké ste zažívali už počas tehotenstva alebo pred počatím? Francúzsky psychológ Marc Frechet, zistil, že duševné traumy rodičov prežité počas 9 mesiacov pred oplodnením až do 1 roku veku dieťaťa, sa stávajú biologickým konfliktom dieťaťa. Myšlienky, emócie a želania rodičov pred a počas tehotenstva, až do jedného roku veku dieťaťa môžu byť vyjadrené behaviorálnym alebo biologickým konfliktom (napr. chorobou) počas jeho života. Napríklad človek nemusí byť schopný vytvoriť si partnerský vzťah, pretože jeho podvedomý zámer je vyhnúť sa stresu, ktorý zažil v tomto období jeho otec alebo matka. Dieťa bude mať tiež predispozíciu na obnovenie atmosféry, ktorá prenikla do života jeho rodičov počas obdobia medzi jeho počatím a vekom najmenej jedného roka. Napríklad matkin pocit nedostatku a osamelosti alebo hojnosti a radosti, môže spôsobiť veľmi odlišné emocionálne prežívanie dieťaťa.

Ako riešiť konflikty alebo im predchádzať?

„Jednoducho“ – výchovou. Výchovu ja osobne nevnímam iba ako zabezpečenie základných podmienok pre život (bývanie, strava, vzdelanie) či vyplnenie voľného času (pohyb, krúžky), ale aj ako proces, v ktorom pomáhame nášmu dieťaťu rozvíjať svoju osobnosť, porozumieť svojej duši a naučiť sa pristupovať k problémom a svojmu okoliu asertívne. Tento proces je beh na dlhé trate, ale neustálou prácou na sebe sa dajú obrúsiť aj tie povahové vlastnosti, ktoré nám skôr ubližujú než pomáhajú, a naopak si vypestovať také, ktoré nám budú na úžitok. K zmene vnímania nejakej konfliktnej udalosti častokrát pomôže zmena uhlu pohľadu na daný problém.

Vychovávajte svoje deti príkladom. Keď budú vidieť vás, že „nazakopávate svoje emócie pod koberec,“ ale prejavujete ich, že aktívne riešite svoje problémy a snažíte sa porozumieť svojmu telu a pochopiť, čo sa vám snaží povedať, budú po vás vaše deti tieto veci prirodzene opakovať. Germánska nová medicína môže byť pre vás pomocným kompasom pri pochopení posolstiev vášho tela a vďaka tomu môže významne prispieť k vášmu osobnému rastu a rozvoju.

 

autor: Karina Kurtová

Rakovina hrubého čreva

Približne 70% nášho imunitného systému sa nachádza v hrubom čreve, preto je zachovanie jeho zdravia mimoriadne dôležité. Hrubé črevo patrí k tráviacej sústave človeka a pozostáva z tračníka (vzostupného na konci so slepým črevom, priečneho tračníka a zostupného tračníka), ďalej z esovitej kľučky (tiež sigmoid) a konečníka.


V hrubom čreve už neprebieha proces trávenia, ale z obsahu čreva sa vstrebáva voda a tiež rôzne minerálne soli a vitamíny. Putujú sem nestráviteľné zvyšky z tenkého čreva, odpadový materiál z potravín sa v ňom spracováva a odvádza sa do konečníka, odkiaľ sa vylučuje. 
Hrubé črevo pozostáva z epitelu črevnej steny, ktorý pochádza z entodermu, a preto je kontrolovaný z koncového resp. kmeňového mozgu. V mozgovom kmeni má hrubé črevo štyri kontrolné centrá, ktoré sú usporiadané v prstencovej forme a ktoré presne kontrolujú orgány tráviaceho traktu medzi tenkým črevom a konečníkom.

Podľa tretieho zákona Germánskej novej medicíny vznikajú „choroby“ orgánov vzniknutých z entodermu z tzv.  konfliktu „sústa“. Emocionálny konflikt spojený s hrubým črevom je charakterizovaný ako „nestráviteľný konflikt sústa“. Pre zvieratá môže byť nestráviteľným sústom skutočný kus potravy, pre človeka sú „nestráviteľným sústom“ určité okolnosti alebo nepríjemná udalosť, ktorú považujeme za „nestráviteľnú“ alebo „nespracovateľnú“. Charakteristickým aspektom konfliktu „sústa“ zodpovedajúcemu hrubému črevu, vrátane slepého slepého čreva je, že tento konflikt je vnímaný ako obzvlášť „škaredý“: napríklad škaredé boje o peniaze alebo o majetok, škaredé rozvody, škaredé súdne prípady, alebo zrady. GNM upozorňuje, že čím bližšie sa nachádza nádor ku konečníku – ak je teda v miestach esovitej kľučky (na sigmoide) –  tým viac sa jedná o podlejší a dramatickejšie prežívaný emocionálny konflikt.

Počas aktívnej fázy konfliktu nastáva proliferácia – teda rozmnožovanie – buniek epitelu hrubého čreva úmerne k intenzite konfliktu. Aj keď hrubé črevo už nemá tráviacu funkciu, v prípade biologického konfliktu hrubé črevo stále reaguje augmentáciou buniek, pretože evolučne celý tráviaci trakt slúžil na trávenie potravy. Pri dlhodobej konfliktnej aktivite vzniká plochý (absorpčný) typ alebo karfiolový (sekrečný) typ rakovinového nádoru.

Ak miera bunkového delenia prekročí určitý limit, konvenčná medicína považuje rakovinu za malígnu (teda zhubnú), pod týmto limitom sa rast považuje za benígny (nezhubný nádor) alebo je diagnostikovaný ako črevný polyp. Počas fázy konfliktu sa zvyčajne nevyskytujú žiadne príznaky, veľký nádor však spôsobuje zúženie hrubého čreva, čo môže viesť k obštrukcii čreva vyžadujúcej chirurgický zákrok.

V postkonfliktnej – teda liečivej fáze sa prostredníctvom mikroorganizmov: húb alebo mykobaktérií odstránia bunky, ktoré už nie sú potrebné. Liečivými príznakmi sú hnačka, krv v stolici, kŕče v brušnej dutine (najmä počas epileptoidnej krízy) a nočné potenie. V závislosti od stupňa konfliktu sa príznaky pohybujú od miernych po ťažké.

Ak po vyriešení konfliktu nie sú v čreve k dispozícii potrebné mikróby, pretože boli zničené nadmerným užívaním antibiotík, rast nádoru sa zastaví a zostávajúce bunky sa zapuzdria. V konvenčnej medicíne je to najpravdepodobnejšie diagnostikované ako črevný polyp alebo ako benígna rakovina.

Výrazné komplikácie pri nádore hrubého čreva môžu vzniknúť pri tzv. syndróme zberných kanálikov obličiek, nepriechodnosti čreva či perforácii. Priesvit hrubého čreva je relatívne veľký, preto aj konflikt spôsobujúci oklúziu (uzavretie) čreva musí mať “adekvátne” veľké parametre. Preto je v našom najvlastnejšom záujme, aby sme sa emocionálnym konfliktom vyhýbali a v prípade utrpenia konfliktu „sústa“ sa snažili o čo najskoršie riešenie.

V prípade ak máte podobné problémy, neváhajte nás kontaktovať.

 

autor: Zoltán Németh

Infarkt myokardu

Na Slovensku aj celosvetovo je u dospelých osôb úmrtnosť na choroby srdca a ciev vyššia ako na rakovinu, úrazy a infekčné choroby spolu. V tomto článku sa pokúsim čo najjednoduchšie vysvetliť rozdiel v chápaní príčin infarktu myokardu podľa konvenčnej medicíny a príčin podľa Germánskej novej medicíny.


Akademická medicína neustále hovorí o rizikových faktoroch, z čoho odvodzuje bezprostrednú príčinu infarktu ako dôsledok ischémie myokardu. Termín „ischémia“ použil prvýkrát nemecký lekár Rudolf Virchow ešte v devätnástom storočí. Pojem je odvodený od gréckeho slova „ischein“ (zadržanie, brzdenie) a „haima“ (krv) – teda nedostatok krvného zásobovania.

Srdce sa skladá z dvoch predsiení a dvoch komôr, komory zabezpečujú dva krvné obehy: takzvaný systémový, kde krvné cievy dopravujú krv zo srdca do všetkých tkanív a z tkanív tela naspäť a pľúcny obeh, kde krvné cievy dopravujú  krv do pľúc a naspäť z pľúc. Konvenčná medicína tvrdí, že srdcový infarkt vzniká v dôsledku uzavretia koronárnej tepny alebo niektorej jej vetvy. Uzavretie najčastejšie spôsobuje upchatie tepny pri koronárnej ateroskleróze vznikom krvnej zrazeniny. Koronárna ateroskleróza vzniká v dôsledku komplexného zápalového procesu v intime – teda vo výstelke – koronárnych artérií veľkého a stredného kalibru charakterizovaného akumuláciou tukov, makrofágov, T-lymfocytov a buniek hladkej svaloviny. Tepny sa tým zužujú a strácajú pružnosť. Zúžením tepny klesá prietok krvi postihnutou oblasťou a znižuje sa tak aj zásobenie kyslíkom a živinami.

To znamená, že podľa konvenčnej medicíny vzniká ischémia myokardu v dôsledku nedostatočného prívodu krvi, čo vedie k poruche rovnováhy medzi dodávkou kyslíka a jeho spotrebou v myokarde. Táto nerovnováha vzniká buď redukciou až zastavením koronárneho prietoku krvi alebo zvýšením požiadaviek myokardu na kyslík, najčastejšie oboma mechanizmami súčasne. Priesvit koronárnej artérie môže byť zredukovaný o 70 až 80 % bez toho, aby u pacienta v pokoji vznikla ischémia myokardu. Ak sa však u takého pacienta zvýši spotreba kyslíka v myokarde (napr. fyzickou alebo psychickou záťažou), dochádza k ischémii myokardu aj s klinickými prejavmi.

Toľko vysvetlenie konvenčnej medicíny a tu sa na chvíľu zastavme:

Ako je možné, že niekto sa dožíva vysokého veku bez infarktu so zbytkovým 20% až 30%-ným priesvitom koronárnej artérie a niekto so vzorovým životným štýlom – pravidelným pohybom a zdravým stravovaním – zomiera mladý na infarkt myokardu?

Aby nedošlo k nedorozumeniu: v žiadnom prípade nepopieram význam zdravého životného štýlu a stravovania, ba naopak: vyzývam k nemu našich klientov. GNM nepopiera ani zúženie priesvitu koronárnej artérie, nachádza však radikálne odlišné príčinné súvislosti a mechanizmus jeho vzniku.

Pre upresnenie uvádzam, že tento výklad sa týka výlučne koronárnych artérií, ktorých výstelka pochádza z ektodermu, a netýka sa atrofie srdcového svalu, ktorý pochádza z evolučne mladšej časti mezodermu, riadeného bielou hmotou veľkého mozgu. Charakteristickým emocionálnym konfliktom pri rozvoji atrofie srdcového svalu je konflikt sebahodnotenia, menejcennosti, straty sebaúcty či straty schopností. Tento typ srdcovej nedostatočnosti je vzhľadom k postupnému rozvoju menej nebezpečný a GNM ho nezamieňa so zástavou srdca, ktorá vzniká pri epileptoidnej kríze v dôsledku iných okolností, ktoré vám teraz vysvetlím.

GNM vo všetkých prípadoch nachádza prvotnú príčinu v emocionálnych traumách a konfliktoch, ktoré prostredníctvom osobitného biologického programu – v našom ponímaní „choroby“ – sprostredkuje konkrétne riadiace centrum v mozgu.

Infarkt myokardu je podľa GNM epileptoidnou krízou osobitného biologického programu koronárnej artérie so silnou bolesťou srdca, zimnicou, dočasnou stratou vedomia, spomalením srdca, prípadne úplnou zástavou srdca. Epileptoidná kríza (čo je špecifickým výrazom GNM) je vlastne post-traumatickou krízou v strede liečivej fázy po vyriešení emocionálneho konfliktu, v tomto prípade tzv. teritoriálneho resp. pohlavného konfliktu.

Teraz sa určite pýtate: Čo je tzv. teritoriálny resp. pohlavný konflikt?

Ako už určite viete GNM rieši psychosomatické príčiny chorôb. Spomínaný typ konfliktu sa týka straty majetku resp. výsostného teritória alebo takzvaného pohlavného konfliktu.

Emocionálny konflikt u mužov je spojený s obsahom: „Stratil som (vzali odo mňa) niečo, čo bolo moje. Moja žena odišla, stratil som prácu, odišiel som do dôchodku – môj životný priestor sa zmenšil. Môj majetok sa znížil alebo svoj majetok som stratil.“

Emocionálny konflikt u žien je spojený s obsahom: „Bola som podvádzaná, znásilnená, vystavená sexuálnemu obťažovaniu. Môj manžel ma opustil, stratil o mňa záujem, podviedol ma. Nemôžem sa už vydať, nemôžem získať partnera, priateľa. Nechce si ma zobrať za ženu, nechce mať so mnou sexuálny styk.“

Tieto emočné konflikty sa týkajú pravorukých mužov a ľavorukých žien, pri opačnej lateralite platia len v prípade zmeneného hormonálneho stavu (u žien po menopauze alebo pri braní antikoncepcie, podobne u starších mužov) alebo v prípadoch sekundárneho emocionálneho konfliktu (teda súbežného konfliktu s iným typom prvotného konfliktu). Pod pojmom lateralita sa rozumie prednostné používanie jedného z párových orgánov, ktoré je v GNM dôležité z hľadiska zistenia dominancie pravej alebo ľavej mozgovej hemisféry, a teda mozgového riadiaceho centra, kde sa daný typ emočného konfliktu prejaví.

Vzhľadom k tomu, že vás nechcem zahlcovať detailmi a nuansami GNM, vráťme sa k podstate problému.

Riadiacim centrom výstelky koronárnej artérie (tzv. tunica intima) je kortex, teda mozgová kôra veľkého mozgu. Po utrpení vyššie uvedeného typu emocionálneho konfliktu sa naštartuje v mozgu biologický program, ktorý má za následok vredovatenie intimy – teda výstelky – koronárnej artérie, čím sa rozširuje priesvit/prietok tepny. Príroda tým poskytuje jedincovi viac energie k riešeniu svojho emocionálneho konfliktu – teda schopnosť lepšieho výkonu pre znovunadobudnutie strateného, ohrozeného územia resp. svojej pohlavnej integrity. V tejto fáze môžeme pociťovať bodavé bolesti za hrudnou kosťou, čo sa nazýva angina pectoris.   

Po vyriešení svojej situácie, svojho emocionálneho konfliktu, nastáva tzv. post-konfliktná resp. liečivá fáza, charakterizovaná znovubudovaním výstelky opuchom sliznice tepien, čo zákonite zúži priesvit a spôsobuje bradykardiu, teda pomalší tep srdca, v epileptoidnej kríze spomalenie tepu na minimum, prípadne zástavu srdca: t.j. infarktový stav a stratu vedomia. Táto kríza nastáva približne 2 – 6 týždňov po vyriešení konfliktu. Infarkt ľavej komory srdca – teda zástava srdca – však nevzniká v dôsledku upchatie srdcovej artérie, ale v dôsledku toho, že riadiace centrum intimy – teda výstelky koronárnej tepny – je umiestnený v mozgu bezprostredne vedľa riadiaceho centra srdcového tepu. Pri dlhotrvajúcom konflikte silný edém – teda opuch – v tejto časti mozgu (umiestnený nad pravým uchom) tlačí na oblasť regulácie srdcového rytmu a spôsobuje vynechávanie srdcového tepu. Pri závažnom psychickom konflikte alebo pri dlhotrvajúcom konflikte (čo je cca 9 mesiacov aktívneho konfliktu) to znamená zástavu srdca. Dôvodom ale nie je odumretie srdcovej svaloviny, ale mozgový edém.

Tento osobitný biologický program môže byť nebezpečný, avšak počas príznakovej krízy môžu neprimerané zásahy (napr. rýchla infúzia, ktorá zväčšuje mozgový edém) drasticky zhoršiť stav, na ktorý ľudia veľmi často zomierajú.

Kríza by sa mala prekonať pripravene, ale bez paniky, pretože ak dotknutá osoba neprekročila „prípustnú masu konfliktu“ – a nedôjde k žiadnemu škodlivému konaniu – krízu prežije. Ako prvú pomoc odporúča GNM prikladanie studeného (ľadového) obkladu nad oblasť pravého ucha za účelom zmiernenia mozgového edému (opuchu) a použitie sympatikotónnych nápojov (napr. silnej kávy, koly) za účelom aktivácie primeranej srdcovej činnosti.

 

autor: Zoltán Németh

Psychosomatika ako prírodný zákon

“Choroba” je posolstvom duše, ktoré nám posiela informáciu a poskytuje čas na vyriešenie našich emocionálnych konfliktov a psychických tráum. To všetko sa deje v záujme prežitia jednotlivca a zachovania kontinuity života v prírode.


Dvaja veľkí lekári starovekého Grécka – Hippokrates a Galen – usudzovali, že myšlienky a emócie môžu putovať do rôznych systémov tela a priamo ich ovplyvňovať. Výsledky dnešných najnovších výskumov ukazujú, že mali pravdu. Naša myseľ udeľuje negatívny význam podnetu – v dôsledku čoho utrpíme emocionálny konflikt – a náš mozog, ktorý mapuje myseľ, tento konflikt zachytí.

Psychosomatika prešla v posledných 50-tich rokoch búrlivým vedeckým rozvojom, žiaľ praktické využitie týchto objavov v medicínskej praxi je „neviditeľné“. V 70-tych rokoch Candace Pert a ďalší vedci zistili, že mozog vylučuje molekuly zvané neuropeptidy, ktoré sú prostredníkmi medzi reakciami na stres a chorobami, ktoré môžu byť dôsledkom stresu. Z neuropeptidov sú asi najznámejšie endorfíny. Ďalšie významné objavy na molekulárnej úrovni urobil Bruce Lipton, bývalý profesor lekárskej fakulty a vedec zaoberajúci sa bunkovou biológiou.

Psychosomatikou sa zaoberáme už veľa rokov, ale až poznatky tzv. Germánskej novej medicíny (ďalej budem používať jej skratku GNM) nám aj našim klientom počas konzultácií priniesli doslova „AHA efekt“.

Autorom princípov a uceleného systému GNM bol nemecký onkológ, doktor Ryke Geerd Hamer. Ten svoj objav publikoval po prekonaní rakoviny semenníkov, ktorú považoval za dôsledok emocionálneho stresu po zastrelení jeho syna, ktorý po sto dňoch v kóme zomrel v jeho náručí.

Spýtal sa vás už nejaký lekár pri vyšetrení na dlhodobý stres alebo vaše prežité emocionálne traumy? Mňa ešte nie… A ani žiadneho z našich stoviek klientov…

Lekár na to samozrejme po prvé nemá čas a po druhé to žiadny liečebný protokol neurčuje, pretože vplyv psychiky na fyzické zdravotné problémy konvenčná medicína nepredpokladá.

V našej poradni vplyv konkrétnych emócií na konkrétne zdravotné problémy nielenže predpokladáme, ale máme u stoviek klientov v praxi potvrdený.

Samozrejme za 10 minút u lekára, nemá lekár šancu tieto prepojenia a príčiny zistiť a to je dôvod prečo sa každému klientovi v našej poradni venujeme minimálne hodinu a pol. A verte mi, že tam to nekončí. Každého z vás, ktorí ste nás už v minulosti navštívili, vnímame ako originálnu bytosť so svojím originálnym príbehom.

O princípoch GNM sa môžete podrobne dočítať v ebooku, ktorý si môžete zdarma stiahnuť na našej stránke.

Podľa GNM choroba nie je chorobou vo všeobecne chápanom zmysle tohto slova, ale zmysluplným osobitným biologickým programom.

Všetky lekárske teórie, či už konvenčné alebo „alternatívne“, archaické alebo moderné, sú založené na koncepte, že choroby sú „poruchami“ organizmu. Objavy Dr. Hamera však ukazujú, že nič v prírode nie je „choré“, ale všetko je zmysluplné.

„Choroba“ je posolstvom duše, ktoré nám posiela informáciu a poskytuje čas na vyriešenie našich emocionálnych konfliktov a psychických tráum. To všetko sa deje v záujme prežitia jednotlivca a zachovania kontinuity života v prírode.

Na základe prísnych vedeckých kritérií je päť biologických zákonov GNM uplatniteľných prakticky na všetky choroby známe v medicíne a overiteľné v prípade každého pacienta. Od roku 1981 boli zistenia Dr. Hamera testované a zdokumentované viac ako 30-krát mnohými lekármi a profesijnými združeniami, podľa niektorých zdrojov na viac ako 40 tisíc pacientoch. Všetky dokumenty potvrdzujú 100%-nú presnosť jeho objavov.

Priekopnícku prácu Dr. Hamera využíva mnoho lekárov vo viacerých krajinách (Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Poľsko, Kanada). V Maďarsku rozpracoval jeho metódu do ucelenej koncepcie Barnai Roberto v knihe Biologika – Szerv Atlasz a k jeho metóde sa verejne hlási viacero lekárov s akademickým vzdelaním.

Predpokladám však, že väčšina z vás, počuje pojem Germánska nová medicína v tomto videu po prvýkrát, pričom vás možno prekvapí fakt, že  11. septembra 1998 Trnavská univerzita potvrdila správnosť prírodných zákonitostí objavených Dr. Hamerom.

Prečo akademická medicína dodnes zavrhuje objavnú prácu Dr. Hamera a tvrdošijne ju odmieta včleniť do rámca psychosomatickej medicíny, ktorú sama radikálne neodmieta a občas sa na ňu účelovo odvoláva?

Všeobecné prijatie jeho metódy by prevrátilo naruby nielen mnohé „poznatky“ medicínskej vedy a zaužívané poňatie medicínskeho vzdelávania, ale najmä liečebnú prax. V prípade potvrdenia a praktickej aplikácie jeho objavných téz by to znamenalo minimálne rovnakú zmenu paradigmy ako svojho času zmena názoru, že Zem je plochá a Slnko sa točí okolo nej. História ľudstva nás však učí, že ustálené paradigmy sa vždy rúcali pomaly a ťažko.

Teraz vám stručne vysvetlím základné princípy GNM a následne si tieto princípy vysvetlíme na konkrétnom prípade.

GNM sa nezaoberá genetickými poruchami, úrazmi a mechanickými poškodeniami, otravami potravinovými a chemickými, vrátane ťažkých kovov, parazitárnymi ochoreniami, radiáciou a vplyvom elekromagnetického žiarenia.

Všetky ostatné choroby vrátane civilizačných (nádorové a kardiovaskulárne ochorenia), tzv. autoimunitné ochorenia a všetky ostatné patria do spektra, ktorými sa GNM zaoberá.

Vysvetlime si, čo je podstatou Germánskej novej medicíny:

Vieme, že spúšťačom ochorenia je emocionálny konflikt (všeobecne povedané: stres). Tento spúšťač – teda vyvolávajúca udalosť – musí spĺňať niekoľko podmienok.

Prežitá udalosť je:

  • Nečakaná a prekvapivá
  • Závažne a dramaticky prežívaná
  • Prechodne nemá riešenie
  • Je konfliktného charakteru
  • Je prežívaná izolovane – teda bez možnosti akéhokoľvek zdieľania s blízkym človekom

V tomto bode si dovolím dodať, že závažnosť zdravotného problému je priamo úmerná závažnosti prežitého konfliktu.

GNM je jediný vedecký a biologický systém, ktorý vysvetľuje vznik a vývoj ochorení na troch nezávislých úrovniach zároveň: duša, mozog a orgán.

A teraz si vymenujme 5 prírodných biologických zákonov, ktoré GNM vysvetľuje:

  1. Železný zákon všetkých ochorení znie: duševný konflikt je spúšťacím impulzom každého ochorenia (okrem mechanických poškodení, parazitárnych ochorení a otráv všetkého druhu).
  2. Každá choroba je zmysluplný charakteristický biologický program. Chorobné prejavy sa delia na aktívnu fázu (kedy je vnútorný konflikt aktívny) a liečebnú fázu (po vyriešení vnútorného konfliktu). V strede liečebnej fázy prichádza nevyhnutne tzv. epileptoidná kríza, v ktorej nastáva návrat symptómov choroby na krátku dobu, po nej nastáva definitívne vyliečenie.
  3. Ontogenetický systém prepojenosti chorôb podľa zárodočných plátov.
  4. Ontogenetický systém pôsobenia mikróbov ako pomocníkov organizmu v liečebnej fáze ochorenia.
  5. Tzv. ochorenie je vývojovou súčasťou prírody ako reakcia na emočný konflikt v záujme prežitia jedinca a ľudského rodu. Ochorenie má vždy bio-logický zmysel pre človeka. Ochorenie je posolstvo, ktoré nás mobilizuje k „prežitiu“ nášho emocionálneho konfliktu a poskytuje „čas“ k jeho riešeniu. Je teda podmienené múdrosťou ľudského organizmu a nie – ako nás učí akademická medicína – chybou v mechanike, ktorú je potrebné invazívnymi prostriedkami „opravovať“. To samozrejme neznamená nepotrebnosť lekárskych zákrokov, avšak v tomto prípade by ich aplikácia už vychádzala z radikálne odlišnej paradigmy.

Preveďme však teraz spolu túto teóriu do praxe na nasledovnom konkrétnom prípade:

Predstavme si päť odlišných ľudí, ktorí jedného rána prídu do práce a zistia, že ich práve prepustili. Každá z týchto piatich osôb prijme túto situáciu úplne inak. Čo sa stane?

Pán A vidí svoju rolu vo firme predovšetkým ako možnosť zaistiť si živobytie, dáva mu „každodenný chlieb“. Stratu zamestnania vníma akútne dramaticky, pretože jeho „každodenný chlieb“ je teraz ohrozený. Cíti sa izolovane, pretože je sám a nemá sa s kým podeliť o svoje starosti. Je to neočakávané, pretože s touto situáciou nepočítal. Utrpel biologický konflikt tzv. „vyhladovania“ resp. konflikt sústa. Pánovi A začne nadmerne pracovať pečeň s následným rastom buniek, t.j. tumorom pečene, ak konflikt potrvá dlhšie. Keď si nájde nový zdroj príjmov, jeho tumor sa automaticky opäť odbúra. Hyperfunkcia a tumor pečene mu v úvodzovkách pomáhajú z mála potravy získať viac živín.

Pán B má vo firme vyššie postavenie a vidí túto funkciu ako svoju osobnú oblasť uplatnenia. On je tu šéf, on vydáva príkazy. Biologický pohľad je – je to jeho teritórium. Strata zamestnania je pre neho akútne dramatická, pretože jeho oblasť uplatnenia, v ktorej mal isté postavenie, je náhle preč. Bez tejto firmy je „nikým“. Okrem toho je táto situácia izolujúca, pretože nikto, kto nie je v rovnakej situácii, tomu z jeho pohľadu nemôže rozumieť. Strata zamestnania bola nečakaná. Utrpí biologický „konflikt straty teritória“. Vencové cievy pána B sa rozšíria a môže sa stať, že ho pichá pri srdci. To umožňuje lepšie zásobovanie srdca kyslíkom, aby mal viac sily na vydobytie si svojho teritória naspäť. Keď konflikt vyrieši, v epileptoidnej kríze môže nastať aj srdcový infarkt.

Pán C sa vždy vnímal ako dôležitá súčasť firmy. Kým sa firme darilo, bol hrdý. Keď sa firme nedarilo, jeho sebahodnotenie trpelo. Náhly krach firmy bol pre neho ťažkou prehrou, prinajmenšom nikto nepovažoval za potrebné informovať ho o tom. Utrpí pokles vlastnej hodnoty a myslí si: „som nanič“. Pán C bude mať úbytok tkaniva chrbtice. Keď svoj konflikt vyrieši, stavce alebo medzistavcové platničky sa opäť obnovia a chrbát bude istý čas na tomto mieste bolieť.

Pán D vníma svoju rolu vo firme ako možnosť zvýšiť svoj osobný luxus. Svoje živobytie má zabezpečené aj inými pracovnými aktivitami. Ako svoje teritórium nevníma pracovisko, ale v prvom rade svoj domov. Krach firmy preto nie je pre neho akútne dramatický. Je síce izolujúci a nečakaný, avšak keďže chýba dramatickosť, neutrpí žiaden konflikt. U pána D nevznikne žiaden zdravotný problém.

Pán E je vlastne normálnym prípadom: Utrpí hneď 3 konflikty naraz, pretože pre neho sú dramatické všetky oblasti. Dostane symptómy pána A, B aj C.

Na tomto príklade vidíme, že viaceré osoby môžu tú istú situáciu vnímať celkom inak. Môžu utrpieť rozdielne konflikty alebo nemusia utrpieť žiaden konflikt. Toto bolo prirodzene iba niekoľko možností, ako možno situáciu vnímať – vyhladovanie, strata teritória a strata vlastnej hodnoty. Existuje však nekonečne veľa možností ako si rôzne typy ľudí môžu situáciu interpretovať. Naše vnímanie konfliktných stresových faktorov je individuálne.

Každý konflikt je však sprevádzaný uvoľnením adrenalínu, čo je výsledkom hyperfunkcie nadobličiek. Každý  z vás vie, že keď sa dostane do nejakej stresovej situácie – do nejakého konfliktu – tep srdca sa zvýši. Tieto automatické biologické funkcie nám umožňujú v prípade potreby utiecť pred nebezpečím. V minulosti pred gepardom alebo medveďom, dnes pred agresívnym partnerom alebo šéfom. Všetci poznáme stav, kedy v extrémnej situácii v sebe náhle objavíme netušené sily. Keď potrebujeme utiecť, vďaka tzv. pudu sebazáchovy, sa naše pľúcne alveoly nepozorovane uvedú do sympatikotónie, vďaka čomu bude ich funkčnosť oveľa vyššia a umožnia tak vyššiu priepustnosť kyslíka. Naše dýchanie bude tým pádom oveľa lepšie a dokážeme bežať oveľa dlhšie bez toho, aby sme sa zadýchali. Vďaka tomu sa zachránime a ďalšie minúty sa budeme vydýchavať a pľúca sa budú regenerovať. V tejto druhej fáze bude prevládať parasympatikum, budeme sa teda nachádzať vo fáze uvoľnenia.

GNM nám ponúka komplexne prepracovaný systém, ktorý samozrejme nie je možné plne pochopiť hneď v prvom videu či článku. Preto vám odporúčam pozrieť si aj naše ďalšie videá alebo prečítať články či ebook zdarma.

 

autor: Karina Kurtová

Čo je somatodráma

Somatodráma je hravá tvorivá metóda sebapoznania a terapie, ktorá sprostredkúva správy z tela vedomiu a späť, čím otvára možnosť aktívnej mentálnej a emočnej komunikácie s naším vnútorným svetom.

Pre psychológov a psychoterapeutov je určite známejším termínom psychodráma, ktorá je metódou osobného rozvoja a psychoterapie, vyvinutá rakúskym lekárom Jakobom Levy Morenom (1890-1974).

Psychodráma však nie je skupinová psychoterapia, ale skôr individuálna psychoterapia vykonávaná v skupine. To isté by sa dalo povedať o somatodráme, avšak s jedným výrazným rozdielom: somatodráma sa netýka psychických problémov, ale fyzických – teda orgánových – chorôb. Dalo by sa povedať, že kým psychodráma je nástrojom psychológie, somatodráma je nástrojom psychosomatiky. Zakladateľom somatodrámy je maďarský psychiater a psychoterapeut Dr. László Buda.

Metóda je založená na princípe, že priestorová projekcia, hlbšie poznanie a kreatívna transformácia našich predstáv môže v našom tele iniciovať samoliečebné procesy. To všetko sa dá dosiahnuť prostredníctvom osobného kontaktu, láskyplným prijímaním správ nášho tela, riešením emocionálnych blokov a rekontextualizáciou situácie, ktorá sa odohráva v hre.

Slovo „somato“ sa vzťahuje na skutočnosť, že počas hier venujeme zvýšenú pozornosť našim telesným zážitkom, symptómom a chorobám a umožňujeme, aby múdrosť tela viedla k prebudeniu nášho vedomia. A „dráma“ znamená zažiť situácie pri konkrétnych stretnutiach s prežitím konfliktov a emócií s cieľom prijať potrebné kroky k prekonaniu vnútorných prekážok liečenia a priblížiť sa k požadovanej fyzicko-duševnej harmónii.

Metóda somatodrámy nám umožňuje stretnúť sa s vytesnenými, bolestivými pocitmi, ktoré nevedome ovládajú naše životy a často sa prejavujú vo forme fyzických symptómov a chorôb. Počas somatodrámy sa zvyčajne dostavuje pocit hlbokého emocionálneho zážitku, čím sa odstraňujú bloky, ktoré boli prekážkou začatia procesu samoliečenia – na duchovnej aj fyzickej úrovni.

Ako táto metóda funguje?

Somatodráma je skupinová hra, ktorá sa začína jedným fyzickým/orgánovým problémom – chorobou, jedného z účastníkov, ktorý bude hlavnou postavou hry. Počas drámy sú ostatní účastníci skupiny požiadaní, aby „hrali“ ovplyvnené časti tela protagonistu. Interakcie a procesy častí tela tým „ožívajú“ na javisku. Prostredníctvom „projekcie“ do priestoru sa vnútorne a intímne prežívané stáva vonkajším, viditeľným, hmatateľným a hlbšie vnímateľným.

Počas hry sú postavy ohromené zdanlivo nevysvetliteľnými pocitmi, ktoré dávajú celý obraz do úplne novej perspektívy. Dramatické rozvíjanie „hry“ často umožňuje pochopenie vnútorných emocionálnych, vzťahových a duševných konfliktov. Pri riešení konfliktov sa vždy spoliehame na „múdrosť tela“, ktorú pomáhame odhaliť tým, že povzbudzujeme intuitívne a inštinktívne pohyby, zvuky a spontánne vznikajúce odhalenia pri vzájomnej komunikácii.

Protagonista takmer vždy príde k prekvapivým objavom o tom, ako sa jeho osobná minulosť, spomienky, vzťahy s príbuznými a presvedčenia premietajú do systému vzťahov jeho buniek a orgánov. V „hre“ sú informácie, ktoré sa nemožno dočítať v žiadnej knihe. Navyše, toto všetko je často sprevádzané hlbokými emocionálnymi reakciami a katarziou oslobodzujúceho charakteru.

Tento emocionálny zážitok umožňuje zmysluplné spojenie medzi systémom osobného presvedčenia a telesnými procesmi, a tým aj uvoľnenie emočnej stagnácie a napätia. Skutočné riešenie, zmierenie, odpustenie, podpora a vďačnosť sa musia uskutočniť prostredníctvom duševných pocitov a emócií postavy, ktorej sa „hra“ týkala. Týmto spôsobom sa môže v jeho živote začať objavovať nový energetický vzorec, ktorý umožňuje spustenie prirodzených spontánnych samoliečiacich procesov.

 

voľný preklad: Zoltán Németh

open

Z dôvodu pandemickej situácie je poradenstvo do odvolania pozastavené. O jeho obnovení vás budeme informovať na našej stránke aj na Facebooku.