fbpx
Boli sme súčasťou historicky prvej medzinárodnej oslavy svetového dňa GNM 2022

17. mája 2022 sme spolu s ďalšími lektormi, konzultantmi a lekármi z celého sveta, hovorili o svojich skúsenostiach s Germánskou novou medicínou počas medzinárodnej veľkolepej a historicky prvej oslavy svetového dňa GNM organizovanej hnutím Global GNM pri príležitosti 87. výročia narodenia Dr. Ryke Geerd Hamera, zakladateľa GNM. Všetky videá z tohto online podujatia sú k dispozícii na YouTube kanáli Global GNM. Slovenský prepis nášho videa, ktoré odoznelo ako druhé v poradí, si môžete prečítať v nasledujúcom článku pod videom.

Mgr. Karina Kurtová:

Dobrý deň priatelia GNM na celom svete, sme veľmi radi za príležitosť povedať vám o našich dlhoročných skúsenostiach s Germánskou novou medicínou. Sme lektori a konzultanti Germánskej novej medicíny a celostného zdravia na Slovensku, v krajine uprostred Európy.

Volám sa Karina Kurtová a spolu s mojím otcom a zároveň kolegom Zoltánom Némethom sme pred rokmi začali pomáhať našim klientom prostredníctvom naturopatie a krátko na to aj prostredníctvom psychosomatiky a Germánskej novej medicíny.

Za roky, ktoré sa venujeme lektorskej a konzultačnej činnosti v oblasti celostného zdravia, sme mali možnosť konzultovať psychosomatické príčiny rôznych zdravotných problémov v zmysle Germánskej novej medicíny so stovkami klientov. Skúmali sme zákonitosti, ktorými pocity a emócie ovplyvňujú ľudské telo, a to nielen prostredníctvom množstva teórie vo všetkých dostupných formách, ale najmä prakticky – prostredníctvom konzultácií s našimi klientmi.

Pri našej konzultačnej a lektorskej činnosti neustále pozorujeme princíp, ktorý nám potvrdzuje, že prvotnou príčinou takmer každého ochorenia je stres a nespracovaný emocionálny konflikt. Rôzne zdravotné problémy, často podobné ľudské príbehy, vždy rovnaké prianie – žiť zdravý a šťastný život.

Ing. Zoltán Németh:

Som šťastný, že minulý rok vyšla moja kniha s názvom „Choroba je posolstvom duše“. Veríme, že táto kniha pomôže šíriť poznatky Germánskej novej medicíny na Slovensku a v Českej republike, vzhľadom na to, že je dostupná vo všetkých kníhkupectvách oboch týchto krajín.

V roku 1998 Trnavská univerzita na Slovensku umožnila Dr. Hamerovi, autorovi Germánskej novej medicíny, dokázať platnosť zákonov GNM. Stalo sa tak po tom, čo to univerzita v Tübingene dôsledne odmietala a platila pokuty napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu z roku 1986, ktorý jej nariadil vykonať habilitačné konanie.

Verifikácia Dr. Hamerom objavených prírodných zákonov na ľubovoľne zvolených pacientoch bola úspešná, ale jeho habilitačná práca bola zamietnutá. Napriek zamietnutiu habilitačnej práce dostal od univerzity potvrdenie platnosti prírodných zákonov GNM. Podľa spomienok kolegyne Dr. Hamera mu na Trnavskej univerzite povedali, že vedia, že má pravdu, ale že svojimi zisteniami predbehol dobu o 50 rokov.

Sme vďační, že nám bola darovaná habilitačná práca Dr. Hamera ako aj ďalšie materiály, ktoré sú dokumentmi z návštevy Dr. Hamera na Slovensku v roku 1998, kedy na Lekárskej fakulte Trnavskej univerzity testoval sedem pacientov s 20 špecifickými zdravotnými problémami.

Mgr. Karina Kurtová:

Moderná medicínska veda už „rozobrala“ ľudské telo do poslednej bunky, projekt ľudského genómu bol zverejnený v roku 2000, o každom aspekte fungovania ľudského tela vznikajú nové a nové vedecké pojednania, každým dňom sa rozširuje počet „nekonečného množstva“ vedeckých štúdií. Žiaľ, o príčinách väčšiny chorôb sa konvenčná medicína len „dohaduje“ a mnohokrát čestne priznáva, že nachádza len korelačnú súvzťažnosť a nie kauzatívnu – teda príčinnú – súvislosť. Zároveň sa konvenčná medicína v prevažnej miere zameriava na odstraňovanie príznakov a následkov, ale nehľadá skutočnú príčinu ochorenia.

Objavom Dr. Hamera sa dostávame k prepojeniu mysle a tela, ktoré síce alternatívna medicína brala ako axiómu, ale rečou akademickej medicíny ho nikdy nedokázala precízne, biologicky a vedecky zdôvodniť, čím prakticky len reprodukovala pokusy konvenčnej medicíny inými prostriedkami. Dr. Hamerovi sa podarilo odkryť biologický zmysel našich ochorení, zmenil vnímanie ochorení a na základe prírodovedeckých zákonitostí a ním objavených pravidiel vytvoril fenomenálny systém obrazu o fungovaní, vzniku a zániku chorôb u človeka v autentickej prepojenosti tela a duše, teda ochorenia a prežívaných emócií.

Prečo akademická medicína dodnes zavrhuje prevratnú prácu Dr. Hamera a tvrdohlavo ju odmieta začleniť do rámca psychosomatickej medicíny, ktorú sama radikálne neodmieta a niekedy sa na ňu účelovo odvoláva? Všeobecné prijatie jeho metódy by prevrátilo naruby nielen mnohé „poznatky“ medicínskej vedy a zaužívané poňatie medicínskeho vzdelávania, ale najmä liečebnú prax. V prípade potvrdenia a praktickej aplikácie jeho objavných téz by to znamenalo minimálne rovnakú zmenu paradigmy ako zmena názoru, že Zem je plochá a Slnko sa točí okolo nej. História ľudstva nás však učí, že zaužívané paradigmy sa vždy rúcali pomaly a ťažko. Bagatelizovanie vplyvu vedomia či emocionálneho prežívania na vznik a priebeh choroby, ako aj ignorovanie možností psychosomatiky pri terapii a liečbe chorôb je smutným dôsledkom prevládajúcej paradigmy konvenčnej mechanistickej medicíny.

Germánska nová medicína na rozdiel od iných intuitívnych psychosomatických prístupov, ktoré sú často dosť nepresné, veľmi podrobne rozpracováva jednotlivé odtiene rôznych druhov konfliktov prislúchajúce konkrétnym orgánom alebo konkrétnemu tkanivu daného orgánu podľa toho, z ktorého zárodočného listu pochádza, pretože niektoré orgány sú  zložené z tkanív pochádzajúcich z rôznych zárodočných listov. GNM vysvetľuje, že jednotlivé orgány tela majú špecifickú a predpokladateľnú reaktivitu podľa ich pôvodu z jednotlivých zárodočných listov (endoderma, mezoderma, ektoderma) vo väzbe na charakter prežívaného emocionálneho konfliktu. GNM vytvára fenomenálny systém obrazu o fungovaní, vzniku a zániku chorôb u človeka v autentickej prepojenosti tela a duše, t. j. ochorenia a prežívaných emócií.

Emócie, ktoré sú výsledkom našich subjektívnych zážitkov prijatia a odporu rôznych situácií, sú vždy sprevádzané fyziologickými zmenami. Avšak nie vždy tieto fyziologické zmeny môžeme na sebe pozorovať alebo postrehnúť. Tieto procesy prebiehajú v ľudskom organizme v každej sekunde nášho života. Napríklad keď sme v strese, spotia sa nám ruky, zrýchli sa nám pulz a naše svaly sú stuhnuté. Pri všetkých týchto fyzických zmenách, nemáme pochybnosti o ich psychických príčinách – chápeme, že naše telo takto reaguje na nepríjemné a negatívne prežívané okolnosti, ktoré vo svojom živote prežívame, a chápeme, že tieto reakcie nášho tela sú prirodzené a logické. Nie sú nám síce príjemné, avšak nepovažujeme ich za chybu v programe alebo za niečo, čo by sme mali v našom tele opravovať alebo potláčať, pretože naše telo nefunguje správne. Oproti tomu, iné zmeny na bunkovej alebo funkčnej úrovni, akademická medicína definuje ako chorobu a nikto nebol schopný pochopiť ich zmysel. Napríklad: zadržiavanie vody v tele chápe ako zlyhanie obličiek, zvýšený rast buniek ako rakovinu, zvýšené hodnoty cukru v krvi ako diabetes, zvýšený počet leukocytov ako leukémiu, zníženú hustotu kostí ako osteoporózu.

Nič v tele však nie je chybné alebo nesprávne. Tzv. choroba je tiež výsledkom predchádzajúcich zmien. Všetko slúži nejakému účelu. Všetky telesné zmeny sú súčasťou zmysluplného osobitného biologického programu prírody, ako nazýva chorobu Germánska nová medicína (GNM). Jedným z najdôležitejších prínosov GNM je, že vďaka pochopeniu princípov Germánskej novej medicíny nemusíme mať obavy z rozličných diagnóz, pretože za týmito nálepkami môžeme chápať biologické posolstvo danej choroby. Ďalším dôležitým prínosom GNM je, že sa už nemusíme cítiť ako obeť choroby, ale ako tvorca vlastného zdravia, pretože vďaka princípom GNM chápeme úlohu nami vytváraných a nami prežívaných emócií v našom následnom fyzickom prežívaní.

Veľmi dôležité je poznanie, že väčšina nepríjemných symptómov, ako je bolesť, zápal, krvácanie a iné nepríjemnosti, sa vyskytuje v post-konfliktnej alebo liečebnej fáze osobitného biologického programu. Toto poznanie môže zabrániť následnému emocionálnemu konfliktu.  Naproti tomu konvenčná medicína neuznáva dvojfázovú povahu choroby, čo často spôsobuje iatrogénny konflikt pacienta. Rovnako dôležitým poznatkom je, že mikróby nie sú našimi nepriateľmi, ale naopak, našimi pomocníkmi. Germánska nová medicína ďalej odporúča používať lieky a invazívne zákroky až po dôkladnom zvážení iných možností. Starostlivosť o fyzické zdravie prostredníctvom fyzickej aktivity a zdravej stravy môže prispieť k zdraviu, ale poznanie, že psychohygiena je pre udržanie zdravia podstatne dôležitejšia, je ďalším dôležitým poznatkom Germánskej novej medicíny.

U všetkých našich klientov sa potvrdila stopercentná platnosť zákonov GNM. Napríklad pri kožných problémoch sa vždy potvrdil oddelenostný konflikt, pri problémoch s močovým mechúrom teritoriálny konflikt a pri tráviacich problémoch konflikt sústa.

V našej praxi sme zažili mnoho zaujímavých prípadov, o troch z nich vám teraz povieme:

  • Klientka nás navštívila so stratou hlasu, ktorá sa u nej vyskytovala opakovane, ale tentoraz úplná strata hlasu a opuch hrtana pretrvávali už šesť týždňov. Nepomohli ani kalciové injekcie, ani kortikoidy od lekára, ani akupunktúra. Problém s hlasivkami súvisí s orgánom hrtana. Biologickou funkciou hrtana je umožniť motorický pohyb, dýchanie a tvorbu zvuku. V prípade hrtana ide o teritoriálny konflikt. Emocionálny obsah teritoriálneho konfliktu spojeného s hrtanom je: konflikt vystrašenia alebo konflikt typu ostať „bez slov“ alebo teritoriálny konflikt strachu alebo stavu pohotovosti na mojom území, v mojom hniezde. Naša klientka mala dlhodobo opakujúci sa konflikt so svojou svokrou, ktorá mala potrebu organizovať denný čas našej klientky a riadiť jej aktivity vždy, keď ju prišla navštíviť zo zahraničia. Táto situácia samozrejme enormne zasahovala do osobného priestoru našej klientky – jej teritória. Kolobeh opakujúcich sa konfliktov sa každým ďalším konfliktom stupňoval. Spočiatku bola strata hlasu krátka, ale časom sa obdobie bez hlasu predlžovalo, až nakoniec po poslednom konflikte trvala strata hlasu takmer mesiac a pol, čo našu klientku, samozrejme, veľmi znepokojovalo. Jediným riešením tohto začarovaného kruhu je definitívne vyriešenie vnútorného konfliktu – t. j. v prípade klientky vymedzenie jej osobnej slobody a rozhovor so svokrou, v ktorom by si naša klientka vymedzila hranice toho, čo je schopná a ochotná pre ňu urobiť a čo už pre ňu urobiť nemôže a nechce. O niekoľko dní neskôr nám naša klientka napísala radostný e-mail, v ktorom nám oznámila, že sa jej konečne vrátil hlas po tom, čo napísala svojej svokre list, v ktorom premýšľala o tom, čo jej povie a ako vyrieši zasahovanie do svojho teritória. Ako vidíme na tomto prípade, aj rozhodnutie vyriešiť konfliktnú situáciu v jej živote je pre telo impulzom na obnovenie homeostázy organizmu. Kým skutočný rozhovor ešte neprebehol – klientka sa „len“ rozhodla situáciu raz a navždy vyriešiť.
  • V druhom prípade, o ktorom vám teraz povieme, k nám prišiel 20-ročný klient s opakovanou aftóznou stomatitídou, ktorá sa u neho prvýkrát objavila, keď mal 6 rokov. Ústa a hltan (hrdlo) sú prvou časťou tráviaceho traktu a zároveň slúžia ako zvukové a rečotvorné orgány. Emocionálnym konfliktom súvisiacim s ústnou sliznicou je oddelenostný konflikt. Za 14 rokov klient vyskúšal všetky konvenčné metódy liečby, ako aj mnohé alternatívne metódy. Ani po dlhom rozhovore sa nám nepodarilo odhaliť emocionálnu príčinu jeho problému. Nakoniec sa však ukázalo, že jeho ťažkosti sa vždy zhoršili počas skúškového obdobia na univerzite, kde študoval. Vtedy sme si uvedomili, že jeho problémy sa začali vo veku 6 rokov, keď začal chodiť do školy. Napadlo nám spýtať sa ho, či nie je dyslektik. Povedal, že áno. Jeho oddelenostný konflikt a strach z odmietnutia súviseli s jeho neschopnosťou vyjadriť sa pred ľuďmi alebo v triede, pretože mal problémy s verbálnym prejavom. Klient bol prekvapený súvislosťami, ktoré sme objavili, a zároveň odhodlaný vyriešiť svoj emocionálny konflikt prostredníctvom tréningu verbálnych zručností, ako aj pochopenia, že jeho hodnota sa týmto hendikepom neznižuje.
  • Tretím prípadom, o ktorom vám povieme, bola klientka (praváčka) s nádorom mliečnej žľazy pravého prsníka. V prípade ženského prsníka je dôležité vedieť, či sa rakovina týka mliečnych žliaz alebo mliekovodov, pretože sú z rôznych zárodočných listov, ktoré zahŕňajú iný emocionálny konflikt. Emocionálny konflikt spojený s mliečnymi žľazami je konflikt „opatrovania“ – starosti o niekoho v mojom hniezde. Napríklad v prípade ľavého prsníka praváčky je konflikt pravdepodobne spojený buď s jej deťmi alebo s jej rodičmi; v prípade pravého prsníka praváčky je konflikt pravdepodobne spojený s jej partnerom; v prípade ľaváčky je to naopak. V prípade našej klientky zostal jej manžel náhle pripútaný na invalidný vozík a ona sa musela postarať o domácnosť vrátane manžela. Táto nová úloha pre ňu nebola jednoduchá. Po manželovej smrti si našla nového partnera a práve v tomto období – keď pre ňu skončil emocionálny konflikt starostlivosti o blízkeho človeka – jej bola diagnostikovaná rakovina prsníka – nádor mliečnej žľazy. Oba konflikty, konflikt „opatrovania“ aj smrť manžela, boli v tomto čase už spracované, a tak mohla nastať liečebná fáza predchádzajúcich bunkových zmien. Práve v tejto fáze dochádza k opuchu postihnutého tkaniva, ktoré je diagnostikované ako rakovina.

Ing. Zoltán Németh:

GNM je nová paradigma, oproti ktorej stojí obrovská presila farmapriemyslu a alopatickej medicíny. Preto som vždy veľmi smutný, keď počujem o nezhodách medzi ľuďmi, ktorí sa zaoberajú GNM. Vyzývam preto všetkých, ktorí sa tejto konferencie zúčastňujú, k riešeniu názorových rozdielov výhradne prostredníctvom rozumných argumentov. K týmto sporom teraz ponúkam niekoľko svojich postrehov.

Je úplne zbytočné hádať sa o tom, či ide o psychologický alebo biologický konflikt, pretože ako povedal sám Dr. Hamer: „v momente vzniku emocionálneho konfliktu sa spustí osobitný biologický program synchrónne v psychike, v mozgu a v orgáne“. „Biologickým konfliktom“ je však až samotný osobitný biologický program (v konvenčnom zmysle „choroba“); vyvolávajúcou príčinou je vždy psychická trauma alebo emocionálny konflikt. V opačnom prípade by to bola nevysvetliteľná a neuchopiteľná tautológia – t. j. logický nezmysel, keď by následok bol zároveň aj jeho príčinou. Samozrejme, po utrpení emocionálneho konfliktu sa simultánne objaví jeho prejav v konkrétnej časti mozgu a zároveň v pridruženom fyzickom orgáne v podobe „choroby“. Táto kauzalita je však typickou charakteristickou črtou psychosomatickej príčiny ochorenia. Jej prejavy možno v prípade GNM nazvať aj biologickými zákonmi, pretože vo svojej komplexnosti sú exaktným dôkazom psychofyzického paralelizmu – konceptu, ktorý krásne vysvetlil Amit Goswami vo svojej nádhernej knihe „Kvantový doktor“. Zároveň poukazujú na prehliadaný fakt, že „choroba“ nie je v skutočnosti chorobou v bežne chápanom zmysle slova, ale zmysluplným osobitným biologickým programom.

Za veľmi nešťastné považujem aj to, keď sa pri vyhľadávaní a riešení emocionálnych konfliktov zdráhajú niektorí konzultanti GNM využívať určité psychoterapeutické metódy z obavy, že sa spreneveria učeniu Dr. Hamera. Zhrňme si to ešte raz: GNM dokáže odhaliť a vysvetliť psychosomatickú príčinu ochorenia podľa typológie emocionálneho konfliktu, ako aj jeho emocionálnu náplň. Zároveň dokáže určiť aj fázu osobitného biologického programu v zmysle zákona dvojfázovosti (konflikt-aktívna a post-konfliktná fáza). Nezaoberá sa však vyhľadávaním významových kontextov, ktoré viedli k určitému typu emocionálneho konfliktu, ani spôsobmi ich riešenia a zmenami, ktoré sú potrebné na ich ukončenie. Samozrejme, to už nie je úlohou GNM, ani sférou jej záujmu. Prečo však útočiť na autorov, ktorí sa pokúšajú o takúto nadstavbu? Veď bez pochopenia a vyriešenia emocionálneho konfliktu nie je možný ani prechod do liečebnej či nápravnej fázy. Pritom riešenie často závisí od uvedomenia si našich nevedomých programov – teda indoktrinácií a presvedčení – a ich následnej rekontextualizácie.

Tretí problém je výlučne teoretický a podrobne som ho opísal vo svojej knihe „Choroba je posolstvom duše“. GNM objavila, že medzi charakterom emocionálneho konfliktu, riadiacim mozgovým receptorom a chorým orgánom existuje príčinná súvislosť, ktorú GNM vysvetlila evolučnou teóriou vo vzťahu k ontogenéze zárodočných listov. Avšak k úplnému pochopeniu a prijatiu tohto empiricky overeného faktu sa zdá, že chýba princíp, ktorý by ukázal, ako dochádza k transgeneračnému prenosu tejto zákonitosti bez ohľadu na kultúrne rozdiely a genetické predispozície. Podľa konvenčnej genetiky nie je takáto „dedičnosť“ vôbec mysliteľná. Skeptikom hrá zdanlivo „do karát“ aj skutočnosť, že súčasné poznatky psychológie, genetiky a  biochémie nemajú pre tento jav žiadne vysvetlenie a vzhľadom na mechanistické poňatie človeka odpovede ani nehľadajú.

Vysvetľujúci princíp som našiel syntézou empirických poznatkov GNM a teórie morfickej rezonancie. Hypotéza morfogenetických polí a morfickej rezonancie – sformulovaná biológom Rupertom Sheldrakeom – tvrdí, že príroda má pamäť a že to, čo zvyčajne považujeme za prírodné zákony, môžu byť skôr neviditeľné organizačné sily, ktoré slúžia ako formy a predbežné vzory správania. Podľa tejto teórie je všetko v našom svete, či už je to človek, rastlina alebo zviera, obklopené a prestúpené morfogenetickými poliami, ktoré obsahujú kompletné informácie o charaktere a aktivite daného objektu. Z hľadiska hypotézy formatívnej kauzality je DNA – alebo skôr jej malá časť – zodpovedná za kódovanie RNA a sekvencií aminokyselín v proteínoch a tie zohrávajú zásadnú úlohu pri fungovaní a vývoji organizmu. Avšak formy buniek, tkanív, orgánov a celých organizmov, ako aj „zdedené“ správanie – t. j. interakcie medzi nimi – nie sú utvárané DNA, ale morfogenetickými poliami.

Je nesmierne dôležité uvedomiť si, že akákoľvek udalosť sa stáva „konfliktnou“ jedine a práve tým, že jej v našej vedomej mysli prisúdime určitý „význam“, ktorý je v tomto prípade negatívny, problematický. Tento význam (myšlienka) sa prostredníctvom emócií a následných biochemických mechanizmov prejaví vo forme osobitného biologického programu vo fyzickom tele. Ak sme udalosť dali do kontextu, ktorý nám spôsobil emocionálnu traumu (konflikt), „pamäť“ kolektívneho vedomia či nevedomia nám príde na pomoc prostredníctvom zmysluplného osobitného biologického programu, ktorý je kompatibilný a nápomocný pre daný typ emocionálneho konfliktu. Ak teda pred stámiliónmi rokov emocionálny konflikt vyvolal v živom organizme reakciu, ktorá sa ukázala ako užitočná (napr. zvýšený adrenalín umožnil únik pred nebezpečenstvom), stala sa táto biochemická reakcia „zvykom“, ktorý „zdedili“ potomkovia, aby sa ho nemuseli znovu učiť a v prípade potreby ho mohli okamžite použiť, resp. zopakovať. Touto schopnosťou prenosu užitočných informácií, resp. kumulatívnou pamäťou, sa vytvorila aj biologická spätná väzba na konkrétny emocionálny konflikt, ktorú objavila Germánska nová medicína a nazvala ju zmysluplným osobitným biologickým programom.

Preto považujem za dôležité uviesť k problematike plagiátorstva GNM svoj názor:

  • Dr. Hamer charakterizoval svoju priekopnícku a záslužnú prácu ako objav „biologických“ – teda prírodných – zákonov a ako vieme, prírodné zákony nie je možné ani patentovať ani vyvlastňovať, teda každý ich môže využívať, rozvíjať a integrovať akýmkoľvek spôsobom;
  • samozrejme, za dôveryhodný a seriózny zdroj je možné považovať len taký, ktorý sa menovite odvoláva na prácu Dr. Hamera a nemení interpretáciu ním objavených piatich biologických zákonov, ani názvoslovie Dr. Hamerom pomenovaných kategórií GNM v zmysle Dr. Hamerom určených významových kontextov;
  • interdisciplinárne prieniky GNM pri vyhľadávaní konkrétnych emocionálnych príčin ochorení, ako aj všetky psychoterapeutické metódy odstraňovania emocionálnych konfliktov a blokov s cieľom ukončenia konfliktnej fázy tzv. osobitného biologického programu považujem za rozvíjanie a integrovanie jeho objavov.

Ďakujeme vám za pozornosť a prajeme vám veľa pozitívnych emócií vo všetkých podobách.

 

Duševné či duchovné príčiny chorôb?

Psychosomatika skúma psychické príčiny chorôb, ktoré sú často zamieňané názvom duševné alebo duchovné príčiny chorôb. Ktorý výraz je vlastne ten správny?

Aby sme na túto otázku mohli odpovedať je predovšetkým nutné definovať rozdiel medzi pojmami duša a duch. Ako pomôcku sme si zobrali preslávený Oxfordský slovník pojmov, ktorý definuje dušu ako „duchovnú alebo nehmotnú súčasť človeka alebo zvieraťa považovanú za nesmrteľnú.“ Filozofi a mystici to vysvetľujú ako stav existencie, ktorý nie je ovplyvnený šťastím, smútkom, ziskom, stratou, teplom, chladom a inými dvojicami protikladných skúseností. Duša je nezničiteľná, zatiaľ čo samotné telo podlieha skaze. Každá duša je podľa monistu potenciálne božská. Realizáciou duše sa končí premena života.

Naproti tomu ducha definuje slovník ako „nefyzickú časť človeka, ktorá je sídlom emócií a charakteru.“ Básnici alebo spisovatelia často používajú slovo duch vo význame nadprirodzenej bytosti. Presnejšie sa slovo duch používa vo význame energie resp. energetického tela živých bytostí.  Stretávame sa s výrazmi ako „charizma“ či „temperament“ v zmysle „silného ducha“ či „charakteristickej mentality“. Slovo duch sa teda spája skôr s významovými interpretáciami ľudského ega.

Možno najpresnejšie vysvetlenie týchto pojmov je možné podať v rámci filozofie monistického idealizmu, ktorý legitímne predpokladá, že mediátorom medzi všetkými súčasťami bytia, ktoré prežívame – fyzické zážitky, vitálny (emočný) pocit, mentálnu myšlienku a supramentálnu (nevedomú či podvedomú) intuíciu – je nelokálne Vedomie ako podstata „bytia“, resp. „existencie“, prostredníctvom ktorých jednotné Vedomie celostným spôsobom prežíva seba samého.

Toto zobrazenie piatich „tiel“ Vedomia – resp. piatich úrovní „bytia“ – je veľmi staré. Objavilo sa v Indii ako súčasť literárneho súboru Vedanta a tiež v judaistickej tradícii ako súčasť Kabaly. Fyzické telo predstavuje najhrubšiu, najnižšiu úroveň, vitálne (emočné) telo je vyššia kategória a mentálne telo ešte vyššia. Súvzťažnosť mysle a emočného tela zvykneme nazývať aj prejavom ducha. Potom už prichádza na rad supramentálna úroveň, ktorá sa v spirituálnom význame zvyčajne nazýva dušou. Ak vám niečo hovorí platónske myslenie, najskôr identifikujete supramentálnu úroveň ako ríšu toho, čo Platón nazýva archetypmi. V  Jungovej vízii je to doména, do ktorej máme prístup prostredníctvom intuície. A konečne je tu oblasť jednotného Vedomia, čo je celosť – základňa bytia, ktorú nemožno prežívať s vedomím rozštiepeným na polaritu subjekt-objekt.

Samozrejme zástancovia materialistického realizmu – ako prevládajúceho svetonázoru – pripustia maximálne pojem „psychické príčiny chorôb“, pretože vedomie je podľa ich názoru len epifenoménom mozgovej činnosti, pričom však nie je možné poprieť fakt, že vedomie (pozor: nie myseľ) je kauzálnou entitou udeľujúcou zmysel existencii a významovým kontextom prežívaných udalostí. Nezodpovedanou otázkou však potom ostáva: ako môže niečo (hmota) príčinne pôsobiť na to, z čoho je zložená (na hmotu)? Nie – vedomie je samostatnou entitou na mozgu nezávislou a práve preto môže na ňu príčinne pôsobiť.

Vzniká však ďalšia otázka: Ak je teda vedomie samostatnou entitou, ako môže s hmotou interagovať, teda vzájomne sa ovplyvňovať?

Zdá sa, že správnou, hoci prekvapivou odpoveďou je názor Carla Gustava Junga, ktorý túto otázku zodpovedal nasledovne: „Pretože psyché a hmota sú obsiahnuté v jednom a tom istom svete, naviac sú spolu neustále v kontakte a oboje spočívajú na nenázorných a transcendentálnych faktoroch, existuje nielen možnosť, ale dokonca určitá pravdepodobnosť, že hmota a psyché sú dva rôzne aspekty jednej a tej istej veci“.  Jungov názor nám dnes potvrdzujú objavy kvantovej fyziky a nepriamo aj paradoxy kvantovej mechaniky, ktoré poukazujú na paralely modernej vedy a mysticizmu.

Napriek tomu, že v posledných desaťročiach prenikli tieto názory aj do vedných odborov akými sú psychoneuroimunológia, epigenetika či neurokardiológia, nenachádzajú psychické, duševné či duchovné príčiny chorôb odozvu v klinickej praxi ich liečenia a medicínskeho vzdelávania.

Prečo je tomu tak?

S najväčšou pravdepodobnosťou preto, že ľudský mozog zredukovali funkcionalisti na počítačový hardware s vedomím ako epifenoménom jeho neurálnych procesov. Keď sa začala na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia rozvíjať počítačová veda, bola jednou z prvých ideí, ktoré pritiahli pozornosť vedeckého sveta, umelá inteligencia – teda úloha postaviť počítač, ktorý môže myslieť. Aj neskôr, v 70. a 80. rokoch, písali počítačoví odborníci programy napodobňujúce ľudské myslenie, a to tak verne, že tým zmiatli mnoho ľudí.

Takže ako to je? Môžu počítače myslieť? Pokiaľ s nami, mysliacimi ľuďmi, môžu počítače konverzovať podobným spôsobom, ako im môžeme upierať schopnosť myslenia? A potom, keďže mozog je sám počítačom, prečo pochybovať, že myslenie vzniká práve v mozgu?

John Searle z Kalifornskej univerzity v roku 1980 priniesol dôkazy svedčiace proti schopnosti počítačov myslieť: „Počítače sú stroje pracujúce so symbolmi“, tvrdí. „Nemôžu pracovať s významom. A myslenie zahŕňa práve aj prácu s kategóriou významu. Takže počítač nemyslí. “ Myslenie vyžaduje existenciu samostatného mentálneho tela. My ľudia ním disponujeme, a to je dôvodom, prečo môžeme myslieť. Neskôr Searle (1994) napísal priekopnícku knihu príznačne nazvanú The Rediscovery of Mind (Znovuobjavenie mysle). Richard Feynman zároveň matematicky dokázal, že klasický počítač nie je schopný simulovať nonlokalitu.

Takže mentálne možnosti sú vyslovene nemateriálnej povahy. Sú to možnosti významu. Ak sú materiálne pohyby možnosťami, potom dáva zmysel predpoklad, že tiež mentálne pohyby sú možnosťami – možnosťami významu. Keď z možností významu zvolíme, máme tu konkrétnu myšlienku. Vedomie v každom jednotlivom prežitku zahŕňa nielen fyzický vnem fyzického objektu, ale aj mentálny vnem jeho významu. Vedomie nie je myseľ, je základom všetkého bytia, základňou ako hmoty, tak mysle. Oboje, hmota i myseľ, sú jeho možnosťami. Keď vedomie premení tieto možnosti v udalosť kolapsu aktuálneho zážitku, niektoré z nich skolabujú ako skutočnosti povahy fyzikálnej, zatiaľ čo iné ako prežitky povahy mentálnej.

Tu je jasne vidieť, že jednotné Vedomie je považované za sprostredkovateľa či mediátora interakcie medzi mysľou a telom, a existuje teda aj priestor pre liečbu mysle a tela, v ktorej môže náležitú rolu zohrať ako vedomie (ako pôvodca hierarchickej kauzality), tak myseľ (z ktorej prichádza význam), vždy vo vzťahu k fyzickému telu a jeho liečbe. Žiaľ konvenčná medicína vyššie uvedené fakty dôsledne ignoruje a namiesto liečby „duše“ preferuje lieky a častokrát aj invazívne zákroky. V tejto súvislosti sa hodí výrok zakladateľa humanistickej psychológie Abrahama Maslowa: „Pokiaľ jediný nástroj, ktorý máte k dispozícii je kladivo, začnete sa nutne chovať ku všetkému naokolo akoby to boli klince.“

Všetky lekárske teórie, či už konvenčné alebo alternatívne, archaické alebo moderné, sú založené na koncepte, že choroby sú „poruchami“ organizmu. Radikálne odlišnú paradigmu preferuje Germánska nová medicína, ktorej zákonitosti formuloval nemecký lekár Dr. Ryke Geerd Hamer a ktorej sa v rámci našich konzultácií venujeme. Objavil súvislosti medzi vznikom emocionálneho konfliktu a jeho simultánnym prejavom v konkrétnej časti mozgu a zároveň v pridruženom fyzickom orgáne vo forme „choroby“. Táto kauzalita je typickou charakteristickou črtou psychosomatickej príčiny ochorenia. Jeho prejavy môžeme nazývať v prípade Germánskej novej medicíny aj prírodnými, resp. biologickými zákonmi, pretože vo svojej komplexnosti sú nielen exaktným dôkazom psychofyzického paralelizmu, ale najmä preto, že poukazujú na prehliadanú skutočnosť, že „choroba“ vlastne nie je chorobou vo všeobecne chápanom zmysle tohto slova, ale zmysluplným „osobitným biologickým programom“. Päť prírodných zákonov GNM je v dokonalom súlade s duchovnými zákonmi. Z tohto dôvodu nazývajú Španieli Germánsku novú medicínu posvätnou medicínou – La Medicina Sagrada.

Nie je podstatné, či prvotné príčiny „chorôb“ budeme nazývať „psychickými, duševnými či duchovnými“. Dôležité je vedieť, že „choroba“ je posolstvom, ktoré nám posiela informáciu a poskytuje čas na vyriešenie našich emocionálnych konfliktov a psychických tráum. To všetko sa deje v záujme prežitia jednotlivca a zachovania kontinuity života v prírode.

 

autor: Zoltán Németh

 

Psychické príčiny chorôb

Choroba je posolstvom duše, preto nazývame psychické príčiny chorôb aj duševné, duchovné, psychosomatické či emocionálne príčiny chorôb.

Majú choroby psychické príčiny (ktoré inak nazývame aj: psychosomatické, duševné, duchovné či emocionálne príčiny)?

Áno. Už veľkí myslitelia v starovekom Grécku prišli na to, že myšlienky a emócie môžu ovplyvňovať naše fyzické zdravie. Veď napokon aj pojem psychosomatika má svoj pôvod v starovekej gréčtine. Biochemické súvislosti psychosomatiky, ktorá prešla za posledných 50 rokov búrlivým vývojom, vysvetlila napríklad neurovedkyňa Candace Pert a neskôr biológ Bruce Lipton. Nové vedné odbory ako psychoneuroimunológia a epigenetika nám dali odpovede na otázky ohľadom fungovania prepojenia mysle a tela.

Ktoré choroby majú psychické príčiny?

Ochorenia, ktoré jednoznačne nemajú duševnú resp. emocionálnu príčinu, sú: genetické choroby (spôsobené mutáciou konkrétneho génu), úrazy a mechanické poškodenia, otravy potravinové a chemické (vrátane ťažkých kovov), parazitárne ochorenia a následky radiácie a vplyvu elekromagnetického žiarenia - tieto sú vylúčené z oblasti záujmu Germánskej novej medicíny, ktorá podrobne rozpracováva psychické (duševné, emocionálne) príčiny chorôb. Spúšťačom všetkých ostatných ochorení, vrátane civilizačných (nádorové a kardiovaskulárne ochorenia), ako aj tzv. autoimunitných ochorení je vždy psychický (duševný, emocionálny) konflikt. Platí, že intenzita a závažnosť ochorenia je priamo úmerná intenzite a závažnosti prežitého emocionálneho konfliktu.

Ktorý názov je správny - psychické, psychosomatické, emocionálne, duševné či duchovné príčiny chorôb?

Pojem psychosomatika má svoj pôvod v starovekej gréčtine. Je zložený z dvoch slov: psyché = duša a soma = telo. Úlohou psychosomatiky je skúmať vzťah medzi telesným stavom a psychickými i emocionálnymi zložkami. Psychosomatika vysvetľuje, že choroba je posolstvom duše. Germánska nová medicína (GNM), ktorá je novou paradigmou medicíny a exaktnou formou psychosomatiky, chápe chorobu nie ako chybu v programe, ale ako zmysluplný „osobitný biologický program“. GNM odkrýva biologický zmysel našich ochorení na základe prírodovedeckých zákonitostí. Je to prírodná veda založená na piatich prírodných zákonoch (zákonoch a nie na hypotézach), podľa ktorých je možné reprodukovať striktne pragmaticky a vedecky akýkoľvek prípad ochorenia. Päť prírodných zákonov, ktoré GNM vysvetľuje, je v dokonalom súlade s duchovnými zákonmi. Z tohto dôvodu nazývajú Španieli Germánsku novú medicínu posvätnou medicínou - La Medicina Sagrada.

Ako zistím presnú psychickú (resp. duševnú, duchovnú, psychosomatickú, emocionálnu) príčinu svojej choroby?

Psychosomatike sa venujú viacerí autori z rôznych kútov sveta, ktorí svoje skúsenosti spísali do podoby prehľadov psychických príčin chorôb. Každému orgánu prisudzujú určitý typ emocionálneho konfliktu. Avšak majú pravdu len z časti. Na rozdiel od týchto viac-menej intuitívnych psychosomatických prístupov, ktoré sú častokrát aj veľmi nepresné, psychosomatika podľa Germánskej novej medicíny (GNM) veľmi podrobne rozpracováva jednotlivé odtiene rôznych druhov konfliktov prislúchajúce konkrétnym orgánom resp. konkrétnemu tkanivu daného orgánu podľa toho, z ktorého zárodočného listu pochádza, pretože niektoré orgány sú zložené z tkanív pochádzajúcich z rôznych zárodočných listov. GNM vysvetľuje, že jednotlivé orgány tela majú špecifickú a predpokladateľnú reaktivitu podľa ich pôvodu z jednotlivých zárodočných listov (endoderma, mezoderma, ektoderma) vo väzbe na charakter prežívaného emocionálneho konfliktu. GNM vytvára fenomenálny systém obrazu o fungovaní, vzniku a zániku chorôb u človeka v autentickej prepojenosti tela a duše, teda ochorenia a prežívaných emócií.

Psychickým príčinám ochorení z pohľadu psychosomatiky podľa GNM sa venujeme v praktickom online kurze POCHOPTE SVOJE TELO A UZDRAVTE SA SAMI a v online konzultáciách v našej PORADNI.

Emócie, ktoré sú výsledkom našich subjektívnych zážitkov prijatia a odporu rôznych situácií, sú vždy sprevádzané aj fyziologickými zmenami. Avšak nie vždy tieto fyziologické zmeny môžeme na sebe pozorovať alebo postrehnúť. Tieto procesy prebiehajú v ľudskom organizme v každej sekunde nášho života. Uveďme si niekoľko príkladov, kedy naše telo reaguje fyzickými zmenami na rozličné okolnosti: keď bežíme, zrýchli sa nám pulz a spotíme sa, keď je naša pokožka dlhšie vystavená slnečnému žiareniu, opálime sa, keď pravidelne posilňujeme naše svaly, zväčšujú sa a silnejú. Všetci poznáme aj všeobecne známe príklady reakcií na nasledujúce vnútorné – psychické – okolnosti: keď sme nervózni, spotia sa nám ruky, zrýchli sa nám pulz alebo sa môžeme zo stresu aj začať zajakávať, keď sa trápime, máme studené ruky a stuhnuté svaly, keď pociťujeme úzkosť, ťažko sa nám dýcha alebo sa nám točí hlava.

Pri všetkých týchto fyzických zmenách, nemáme pochybnosti o ich psychických príčinách – chápeme, že naše telo takto reaguje na nepríjemné a negatívne prežívané okolnosti, ktoré vo svojom živote prežívame, a chápeme, že tieto reakcie nášho tela sú prirodzené a logické. Nie sú nám síce príjemné, avšak nepovažujeme ich za chybu v programe alebo za niečo, čo by sme mali v našom tele opravovať alebo potláčať, pretože naše telo nefunguje správne. Oproti tomu, iné zmeny na bunkovej alebo funkčnej úrovni, akademická medicína definuje ako CHOROBU a nikto nebol schopný pochopiť ich zmysel. Napríklad: zadržiavanie vody v tele chápe ako zlyhanie obličiek, zvýšený rast buniek ako rakovinu, zvýšené hodnoty cukru v krvi ako diabetes, zvýšený počet leukocytov ako leukémiu, zníženú hustotu kostí ako osteoporózu.

Nič v tele však nie je chybné či nesprávne. Tzv. choroba je tiež výsledkom predchádzajúcich zmien. Všetko slúži nejakému účelu. Všetky telesné zmeny sú súčasťou zmysluplného osobitného biologického programu prírody, ako nazýva chorobu Germánska nová medicína (GNM). Autor jej princípov bol nemecký onkológ, doktor Ryke Geerd Hamer, ktorý svoj psychosomatický objav publikoval po prekonaní rakoviny semenníkov, ktorú považoval za dôsledok emocionálneho stresu po zastrelení jeho syna. GNM chápe chorobu ako „osobitný biologický program. Príroda totiž naše telá vytvorila v súlade s pudom sebazáchovy a zachovaním jedinca alebo druhu, takže všetky procesy v našom tele prebiehajú s jediným účelom – pomôcť nám prežiť a lepšie sa prispôsobiť externým podmienkam.

Moderná medicínska veda už „rozobrala ľudské telo do poslednej bunky, o každom aspekte fungovania ľudského tela vznikajú nové a nové vedecké pojednania, každým dňom sa rozširuje počet „nekonečného množstva vedeckých štúdií. Žiaľ, o príčinách väčšiny chorôb sa konvenčná medicína len „dohaduje a mnohokrát priznáva, že ich prvotnú – vyvolávaciu – príčinu nepozná. Snahy vysvetliť funkcionalitu ľudského organizmu iba z hľadiska jeho biochemického zloženia – bez akceptácie úlohy mysle v tomto procese – sa podobajú snahe pochopiť počítač tým, že by sme ho rozdrvili a zanalyzovali by sme prvky, z ktorých sa skladá: napríklad meď, germánium či hliník. Určite by sme sa týmto spôsobom mohli niečo dozvedieť o počítači, konkrétne o tom, z čoho je vyrobený. Pri procese takejto redukcie sa však celkom určite nedozvieme nič o štruktúre a naprogramovanej činnosti daného počítača a chemická analýza nám neodhalí ani jeho obvodové schémy. Žiadne množstvo matematických modelov interakcií medzi jeho atomárnymi zložkami nám neukáže programy tohto počítača, ani účel na ktorý mali slúžiť.

Germánska nová medicína rozpracovala psychické príčiny chorôb do ucelenej koncepcie. Jej autorovi, Dr. Hamerovi, sa podarilo odkryť biologický zmysel našich ochorení, zmenil vnímanie ochorení a na základe prírodovedeckých zákonitostí a ním objavených pravidiel vytvoril fenomenálny systém obrazu o fungovaní, vzniku a zániku chorôb u človeka v autentickej prepojenosti tela a duše, teda ochorenia a prežívaných emócií. Spúšťacím impulzom každého ochorenia je vždy psychický (duševný) konflikt – platí, že intenzita a závažnosť ochorenia je priamo úmerná intenzite a závažnosti prežitého emocionálneho konfliktu. Osobitné biologické programy (= choroby) sú prírodou zmysluplne navrhnuté programy nášho tela, ktoré v dôsledku prežívaného konfliktu, vedú k funkčným a bunkovým zmenám, ktoré sú označované akademickou medicínou ako malígne, infekčné alebo defektné. Ochorenie je „inteligentné posolstvo” podmienené múdrosťou ľudského organizmu, čo je v príkrom protiklade so súčasnou paradigmou akademickej medicíny, ktorá považuje chorobu za „poruchu mechanizmu”, ktorú je potrebné odstrániť alebo aspoň potlačiť.

Pochopením princípov Germánskej novej medicíny nemusíme mať obavy z rozličných diagnóz, pretože za týmito nálepkami môžeme chápať biologické posolstvo danej choroby. Najdôležitejším benefitom GNM je, že sa už nemusíme cítiť ako obeť choroby, ale naopak ako tvorca vlastného zdravia, pretože vďaka princípom GNM chápeme úlohu nami vytváraných a nami prežívaných emócií v našom následnom fyzickom prežívaní.

Aké sú základné druhy psychických príčin chorôb podľa Germánskej novej medicíny? Dr. Hamer objavil ontogeneticky závislý systém spúšťačov chorôb, t.j., že jednotlivé orgány tela majú špecifickú a predpokladateľnú reaktivitu podľa ich pôvodu z jednotlivých zárodočných listov (endoderma, mezoderma, ektoderma) vo väzbe na charakter prežívaného emocionálneho konfliktu. Podľa GNM preto rozoznávame nasledovné psychické príčiny chorôb

  • orgány vzniknuté z endodermálnych zárodočných listov, riadené koncovým (kmeňovým) mozgom, reagujú na tzv. emočný konflikt „sústa“ – v zásade ide o situácie, ktoré obrazne povedané nedokážme „prehltnúť“ či „stráviť“, škála týchto situácií je samozrejme rozmanitá a široká – spadajú sem napríklad tráviace orgány,
  • orgány vzniknuté z evolučne staršej časti mezodermy, riadené mozočkom, reagujú na tzv. emočný konflikt „urážky, zraniteľnosti“- sem spadá napríklad dermis (vnútorná vrstva kože),
  • orgány vzniknuté z evolučne mladšej časti mezodermy, riadené bielou hmotou veľkého mozgu, reagujú na tzv. emočný konflikt „menejcennosti, straty sebaúcty, straty schopností“ – sem spadajú napríklad kosti,
  • orgány vzniknuté z ektodermálnych zárodočných listov, riadené mozgovou kôrou (kortexom), reagujú na tzv. emočný konflikt „oddelenosti, ohraničenosti“ v zmysle sociálnych vzťahov a na tzv. „pohlavný a teritoriálny konflikt“ v zmysle zachovania vlastnej integrity a ochrany svojho výsostného územia – sem spadá napríklad epidermis (vonkajšia vrstva kože) alebo sliznica priedušiek.

GNM veľmi podrobne rozpracováva aj jednotlivé odtiene týchto konfliktov prislúchajúce konkrétnym orgánom resp. konkrétnemu tkanivu daného orgánu (pretože niektoré orgány sú zložené z rôznych tkanív – napr. prsné mliečne žľazy vznikli z evolučne staršej časti mezodermy a prsné mliekovody vznikli z ektodermy, a preto bude mať rakovina prsníka v prípade zasiahnutia mliečnych žliaz inú emocionálnu resp. psychickú príčinu ako v prípade zasiahnutia mliekovodov).

Prečo akademická medicína dodnes zavrhuje objavnú prácu Dr. Hamera a tvrdošijne ju odmieta včleniť do rámca psychosomatickej medicíny? GNM rúca všeobecne prijaté zásady mechanistickej medicíny. Všeobecné prijatie GNM by prevrátilo naruby nielen mnohé „poznatky“ medicínskej vedy a zaužívané poňatie medicínskeho vzdelávania, ale najmä liečebnú prax, pretože podávanie prevažnej väčšiny liekov by stratilo svoje opodstatnenie, podobne ako veľká časť medicínskych zákrokov. V prípade potvrdenia a praktickej aplikácie jeho objavných téz by to znamenalo minimálne rovnakú zmenu paradigmy ako svojho času zmena názoru, že Zem je plochá a Slnko sa točí okolo nej. Bagatelizovanie vplyvu vedomia resp. emocionálneho prežívania na vznik a priebeh choroby, ako aj ignorovanie možností psychosomatiky pri terapii a liečení chorôb je smutným dôsledkom prevládajúcej paradigmy konvenčnej mechanistickej medicíny. Keď dáme bokom finančné motívy farmabiznisu, odpoveď na otázku prečo to tak je nájdeme vo vysvetlení pojmu KOGNITÍVNA DISONANCIA. Jedná sa o kategóriu zo sociálnej psychológie, ktorá sa viaže k menu Leona Festingera (1919-1989).  Festinger disonanciou nazýva ľudskú reakciu na nepríjemné novozískané informácie alebo skúsenosti protirečiace predchádzajúcej predstave alebo vedomosti. Tento nesúlad vyvoláva nepríjemný pocit napätia a následne túžbu po jeho znížení či odstránení. Je to nevedomá reakcia mysle na rozpory medzi postojmi (znalosťami, vierou, správaním) a skutočným stavom veci. Festinger zároveň preukázal, že aj napriek zjavnému potvrdeniu protichodného názoru sa pôvodné názory obhajujú s ešte väčšou vehemenciou, pretože v opačnom prípade by sa disonancia (nepokoj a nepríjemný pocit napätia) ešte zvyšovala. K tomuto efektu dochádza, pokiaľ ľudia investujú veľmi veľa peňazí, energie alebo vlastnej povesti do svojej pôvodnej predstavy.

 

autor: Karina Kurtová

 

Od diagnózy k príčine a jej vyriešeniu

Atopický ekzém, migréna, astma, alergia, hypertenzia, cukrovka, polyneuropatia, mononukleóza, ALS, gastritída, panické ataky, úzkosti, tinitus, cystitída, insomnia… To sú niektoré z diagnóz, s ktorými k nám prichádzajú na konzultácie klienti z rôznych kútov Slovenska.

Tieto zložité názvy však ukrývajú jednoduché symptómy, ktoré ľudí trápia v každodennom živote resp. ich obmedzujú iba na prežívanie a bránia im v užívaní si života. Pre konzultanta celostného zdravia sú však iba nálepkami, za ktorými sa skrýva PRÍBEH. A tieto príbehy sú vždy iné, a predsa vo svojej podstate rovnaké.

Lekár má na vyšetrenie pacienta zvyčajne k dispozícii niekoľko minút, počas ktorých sa snaží k symptómom, ktoré mu pacient popíše, priradiť nejakú diagnózu a následne mu predpíše lieky, ktoré však vo väčšine prípadov iba potláčajú symptómy a majú aj nežiadúce účinky. V našej poradni sa klientovi venujeme v rámci jednej konzultácie jeden a pol hodiny a zaujíma nás nielen to ako sa zdravotný problém prejavuje, ale hlavne kedy vznikol a čo mu predchádzalo – životné trápenia, stresy, traumy a podobne. Z tohto všetkého postupne skladáme ucelenú mozaiku.

To, čo klasická medicína oddeľuje (jeden lekár má na starosti jednu časť tela, ďalší inú), to konzultant celostného zdravia spája, pretože všetko so všetkým súvisí. Psychické procesy vyvolávajú fyzické a naopak. Naše telo je prepojené a tvorí dokonale fungujúci celok. Okrem fyzického tela máme aj myseľ i dušu, a preto riešiť iba telesné problémy a ignorovať dušu, by bolo iba kĺzaním sa po povrchu, pričom odpoveď sa nachádza vo vnútri.

Za roky, ktoré sa zaoberáme poradenstvom v oblasti celostného zdravia, sme si preštudovali, vyskúšali, videli a vypočuli celú škálu najrôznejších terapií a postupov (vrátane rôznych stravovacích prístupov) – častokrát aj úplne protirečiacich. Napríklad odporcovia vegetariánskeho, vegánskeho alebo raw stravovania tvrdia, že existuje množstvo ľudí, ktorí sa takýmto stravovaním nevyliečili alebo naopak ochoreli aj keď sa takto stravovali alebo pretože sa takto stravovali. Odporcovia psychosomatiky zas tvrdia, že existuje množstvo ľudí, ktorí nenašli psychosomatickú príčinu svojho zdravotného problému a napriek tomu si pomohli zdravou stravou, bylinkami či inými metódami. Kto má teda pravdu? Alebo existuje vôbec univerzálna pravda?

Keď od všetkých zdravotných problémov oddelíme genetické choroby (spôsobené mutáciou konkrétneho génu), úrazy a mechanické poškodenia, otravy potravinové a chemické (vrátane ťažkých kovov), parazitárne ochorenia, radiáciu a vplyv elekromagnetického žiarenia, každá diagnóza, každý symptóm, má svoju prvotnú príčinu. Možno ste už počuli vetu, že choroba je iba posol, ktorý nám priniesol nejakú správu. Prvotnou príčinou každého ochorenia alebo zdravotného problému (okrem oddelenej skupinky vyššie spomínaných) je podľa našich skúseností i vedomostí vždy nejaký emocionálny konflikt resp. vždy je prítomný aj psychosomatický faktor – duševné procesy spúšťajú telesné procesy.

Psychosomatika však nefunguje iba pri vzniku ochorenia, ale aj pri jeho liečbe – teda tak ako choroba vznikla „z psychiky“ (z určitého emocionálneho konfliktu, nesprávnej paradigmy, nesprávneho myšlienkového vzorca), tak ju aj psychika môže napraviť (vyriešenie konfliktu, zmena postojov…). Častokrát táto pôvodná psychická príčina zdravotného problému býva niečo, čo klient zatlačí do úzadia a v momente, kedy má už chronický zdravotný problém (trvajúci niekoľko mesiacov či rokov) si nespomína na nič konkrétne, čo ho mohlo vyvolať. Alebo si neprepojí konkrétne nepríjemné udalosti svojho života s konkrétnymi zdravotnými problémami.

Klientom dokážeme v spoločnom rozhovore nastaviť zrkadlo, aby uvideli ako, kedy a prečo ich problém vznikol. Zároveň im dáme do rúk nástroje na jeho odstránenie. Nie sme však kúzelníci. Množstvo našich klientov na sebe neustále pracuje, a preto si uvedomujú, že tými, ktorí musia vo svojom živote spraviť tieto zmeny, sú iba oni sami. Veľmi nás teší každý úsmev na tvári klienta, ktorý na začiatku nevidel ani svetielko na konci tunela. Verím, že aj tento článok vám pomôže zmeniť vaše postoje a presvedčenia, ktoré prispejú k podpore vášho zdravia.

 

autor: Karina Kurtová

 

Neustále choré dieťa je neustále zakonfliktované dieťa

Keď ste matka alebo otec, dôverne poznáte nasledujúci scenár: zaplnený noštek, boľavé hrdielko, nasledujúci deň sa pridá horúčka a o pár dní aj kašeľ. Prípadne: často boľavé ušká či bruško. Naše dieťa je pre nás najdrahšou a najdôležitejšou bytosťou, a preto zapojíme celú svoju energiu, vykúpime lekáreň (prípadne vybrakujeme domácu prírodnú lekárničku) a začneme náš poklad kŕmiť osvedčenými pomocníkmi alebo lekárkou predpísanými liekmi. A keď sa to opakuje mesiac čo mesiac nervozita rodiča stúpa, až kým nezačne obiehať ordinácie, vláčiť dieťa po vyšetreniach, skúmať alergie a intolerancie, zvyšovať imunitu…

Som matkou už 9 rokov a takmer všetkými vyššie spomínanými procesmi som si ako rodič  osobne prešla. Niekoľko rokov sa však venujem psychosomatickým konzultáciám podľa Germánskej novej medicíny, a preto mám skúsenosti nielen s mojím vlastným dieťaťom, ale aj s detskými klientmi.

Čo ma naučila Germánska nová medicína ako matku?

V prvom rade nebáť sa, keď je moje dieťa choré a dôverovať prírode, že naše telá stvorila ako inteligentné nástroje schopné procesu regenerácie. Procesy, ktoré v našich telách neustále pri rôznych činnostiach prebiehajú, sú tak komplexné, že mnohé z nich veda doposiaľ nedokázala plne pochopiť. V snahe porozumieť im sa však veda občas nazdáva, že je múdrejšia ako príroda. Všetky lekárske teórie, či už konvenčné alebo „alternatívne“, sú založené na koncepte, že choroby sú „poruchami“ organizmu. Objavy Dr. Hamera (autora GNM) však ukazujú, že nič v prírode nie je „choré“, ale všetko je zmysluplné. Choroba nie je chyba v programe, ale podľa Germánskej novej medicíny je to zmysluplný osobitný biologický program. „Choroba“ je posolstvom duše, ktoré nám posiela informáciu a poskytuje čas na vyriešenie našich emocionálnych konfliktov a psychických tráum. To všetko sa deje v záujme prežitia jednotlivca a zachovania kontinuity života v prírode.

V druhom rade ma Germánska nová medicína naučila, že nájdením prvotnej – duševnej/psychickej – príčiny choroby a jej vyriešením (ktoré častokrát v praxi nie je jednoduché) je ktokoľvek z nás schopný ukončiť opakujúci sa zdravotný problém.

Pre viac podrobností a pochopenie základných princípov Germánskej novej medicíny, vám odporúčam prečítať si niektorý z nasledujúcich článkov na našej stránke:

Psychosomatika ako prírodný zákon
Germánska nová medicína

Naučiť sa 5 biologických zákonov je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžete ako rodič pre zdravie svojho dieťaťa urobiť. Keď pochopíte, prečo sa u vášho dieťaťa objavili symptómy tej-ktorej choroby, budete schopní znížiť svoj strach, keď dieťa ochorie a vysvetliť mu, že jeho organizmus  je stelesnením inteligencie prírody a presne vie, čo má robiť, aby sa znovu dostal do rovnováhy. Procesom riešenia konfliktov lepšie spoznáte seba a svoje dieťa a predídete opakovaným chorobám, strachu z nich a neustálemu potláčaniu príznakov (či už chemickými alebo prírodnými prostriedkami), ktoré sú iba prirodzenými následkami predchádzajúcich konfliktov.

Konflikt vždy vychádza z okolností v živote, ktoré vyvolali napríklad problémy v škole (tzv. teritoriálny konflikt = konflikt na mojom území alebo konflikt sebahodnotenia), finančné ťažkosti v rodine (tzv. konflikt sústa = konflikt hladovania), problémy s rodičmi, kamarátmi (tzv. konflikt oddelenosti) atď. Konflikty sa niekedy vyriešia samé, napríklad keď sa zmenia životné okolnosti alebo je riešením prehodnotenie nášho postoja, zbavenie sa hnevu, smútku, zatrpknutosti…, nazeranie na situáciu z iného uhla, pokus o videnie obrazu zo širšej perspektívy.

Pozrime sa na typické príznaky pri bežných detských chorobách a objasnime si ich duševnú príčinu:

NÁDCHA: Z piatich zmyslov (zrak, čuch, chuť, hmat, sluch) je čuch u ľudí najsilnejší zmysel pri narodení. U zvierat môže byť konflikt vyvolaný vôňou blížiaceho sa predátora, alebo zápachom jedovatých výparov. Pre ľudí sa konflikt premieta do „zaváňania“ problémov alebo potenciálnej hrozby, napríklad „zacítenia“ konkurenta alebo oponenta v práci, škole, doma alebo vo vzťahu. Nosová sliznica tiež reaguje na konflikt pachu – nepríjemný zápach. V prenesenom zmysle slova sa takýto konflikt týka akejkoľvek situácie, ktorá je vnímaná ako: „Mne tá vec akosi smrdí…“, „Mám toho plný nos…“ (= „Mám toho už dosť…“), „Nemôžem ju/jeho ani cítiť…“ Môže sa to týkať nepríjemnej osoby („škodcu“) alebo situácie.

KAŠEĽ: Môže byť dôsledkom biologického konfliktu súvisiaceho s pľúcnymi alveolami alebo s prieduškami. Pľúc sa týka konflikt strachu zo smrti, pretože z biologického hľadiska sa panika zo smrti rovná neschopnosti dýchať. Tento typ konfliktu vzniká z neschopnosti nadýchnuť sa alebo naopak vydýchnuť si. Priedušiek sa týkajú dva typy konfliktov: konflikt šoku (náhla  hrozba na mojom území – „onemel od strachu“) alebo strachovanie sa o revír (moje územie je vystavené nebezpečenstvu) či pocit strachu na svojom teritóriu (napr. konflikt medzi žiakom a učiteľom alebo hráčom a trénerom – „nemôžem kričať na autoritu“).

ASTMA: Konflikt strachu na svojom teritóriu – moje územie je vystavené nebezpečenstvu, bojím sa o to, čo je moje, konflikt ochrnutia, neschopnosti čo i len sa ozvať (nedostávam sa k slovu, chcel som kričať, ale nešlo to – úľak – alebo som nemohol – voči autoritatívnemu rodičovi, učiteľovi, trénerovi a pod.).

ZÁPAL STREDNÉHO UCHA: Z evolučného hľadiska sa stredné ucho a Eustachova trubica vyvinuli z črevnej sliznice pôvodného pažeráka. Rovnako ako črevo, ktoré absorbuje a trávi „sústo potravy“, je biologickou funkciou stredného ucha a Eustachovej trubice absorbovať a „tráviť“ „sluchové sústo“. Typy sluchových konfliktov: Pravé ucho – neviem danú informáciu získať, nepovie mi to, čo chcem od neho počuť, nesmiem to počuť. Ľavé ucho – nechce si ma vypočuť, nemá o moje názory záujem, nechcem, aby mi toto hovoril (urazil ma, kritizuje ma, nerozumie mi – „nemôžem veriť vlastným ušiam“).

BOLESŤ HRDLA: Hrdlo a mandle sú miestom, ktorým vstupuje do nášho tela potrava (sústo), preto v prenesenom význame spôsobuje zápal hrdla aj mandlí konflikt „sústa“ – nie v zmysle potravy, ale niečoho, čo „nechceme prehltnúť“. Obrazne sa to týka akejkoľvek udalosti alebo situácie, ktorú človek odmietne prijať alebo ktorú vníma ako ťažko „prehltnuteľnú“ (napr. nevie niekomu odpustiť, prijať nejakú situáciu). Príklad: Dieťa nútia zjesť všetko, čo má na tanieri – „nechcem to prehltnúť“. Dieťaťu vynadá rodič a povie mu, že má byť ticho a splniť, čo mu prikázal – „neviem to prehltnúť (=prijať)“, „nemôžem k tomu nič povedať“.

HNAČKA: Črevá sú miestom na vstrebanie prijatej potravy (sústa). Konflikty typu: nestráviteľné sústo („nestráviteľná“ nepríjemnosť) alebo pocit nedostatku (strata sústa, sústo som si ešte neosvojil, neprivlastnil) môžu spôsobiť tento druh problému.

GASTRITÍDA (ZÁPAL SLIZNICE ČREVA), KOLIKA (KŔČOVITÁ BOLESŤ ČRIEV): Neschopnosť absorbovať alebo stráviť sústo – napr. hnev na osobu (člena rodiny, priateľa, suseda, kolegu, zamestnanca, nadriadeného, klienta, učiteľa, študenta, spolužiaka, trénera, lekára, úrady), na situáciu (hnev súvisiaci so školou, s prácou, so vzťahmi) alebo na poznámky okolia (obvinenia, urážky, kritika), správy, ktoré sa ťažko prijímajú alebo ťažko „strávia“. Tieto spory u detí vznikajú už v rodine, materskej škole, na ihrisku… Bitka o hračku je pre dieťa rovnako dôležitá ako pre dospelého bitka o pozemok alebo nehnuteľnosť.

EKZÉM: Pokožka je miestom dotyku – kontaktu s druhými ľuďmi aj okolitým svetom, preto koža reaguje na tzv. konflikt oddelenosti. Ten vzniká vtedy, keď nie sme s niekým, s kým byť chceme alebo naopak keď sme s niekým, s kým byť nechceme. Konflikt môže vyvolať odlúčenie od niekoho (napr. rodič chodí pracovať do zahraničia – dlho s ním nemôžem byť), prípadne emocionálny chlad od blízkej osoby (nechce sa ma dotýkať, objať ma, chytiť ma za ruku, pobozkať, nechcú ma pohladiť, necítim uznanie od rodiča…).

AKNÉ: Konflikt pošpinenia, poníženia, urážky (zaútočili na mňa, toto obviňovanie ma ponižuje). Prílišná snaha o dokonalý výzor môže tiež spôsobiť problémy s pleťou (akné). Fáza akné u dospievajúcich zvyčajne prejde, keď si uvedomia, že sú dôležitejšie iné veci ako to, ako vyzerajú, a že sa môžu páčiť aj napriek ich nedokonalostiam.

NOČNÉ POMOČOVANIE: V zvieracej ríši slúži močenie na označovanie svojho teritória (územia). Aj u človeka sa problémy s močením týkajú teritória (svojho územia – či už domáceho, pracovaného alebo iného). Môže sa jednať buď o značenie svojho teritória (dieťa nemá svoj vlastný priestor – svoju vlastnú izbu, pretože zdieľa izbu s mladším súrodencom, sťahovanie do nového bytu z dôvodu rozvodu rodičov a pod. – pretože dieťa nemá žiadne vlastné územie, označí jediné dostupné územie – svoju posteľ) alebo o zanedbávanie potrieb dieťaťa (z dôvodu uprednostňovania potrieb mladšieho súrodenca) či autoritatívnej výchovy alebo sociálnej šikany (v noci dochádza k uvoľnenému stavu, v ktorom môže dieťa uvoľniť nahromadený stres a dôjde k mimovoľnému otvoreniu zvierača močového mechúra). Keďže dieťa nie je schopné určiť hranice svojho územia voči autoritatívnej dospelej osobe, dôjde vo fáze uvoľnenia k pomočovaniu.

Všetky vyššie vysvetlené symptómy sa obvykle prejavujú v tzv. liečebnej, post-konfliktnej, fáze osobitného biologického programu – viď graf nižšie (viac o dvojfázovosti ochorení podľa GNM nájdete v článkoch, na ktoré som vám poskytla odkazy vyššie):

Častokrát je však konflikt vyriešený len dočasne. Mnohí z nás totiž prežívajú opakovane rovnaké typy konfliktov, a preto sa konfliktná a post-konfliktná fáza môžu dookola cykliť (opakované konflikty v škôlke, škole, doma…). Emócie sú našou prirodzenou súčasťou, avšak našou úlohou je naučiť sa s nimi pracovať. Nie ich potláčať (pretože práve potlačené emócie spôsobia fyzický zdravotný problém), ale naopak vypustiť, prejaviť a prípadne zmeniť svoj postoj, aby sme v podobnej situácií nabudúce zareagovali inak alebo vyriešiť konflikt (napr. vysvetliť si spor s dotyčnou osobou).

Keď som bola malá, pozerala som rozprávku Bol raz jeden život a keď som ochorela, rodičia mi podľa vzoru tejto rozprávky hovorili, aby som si predstavovala armádu malých dobrých vojačikov v mojom tele, ktorí zabíjajú zlé potvorky – baktérie a vírusy, vďaka ktorým som ochorela. A čo keď vám poviem, že  baktérie a vírusy potrebujete, aby ste vyzdraveli? Aby si váš imunitný systém poradil so stavom nerovnováhy, ktorá nastane vo fáze akéhokoľvek konfliktu? Že väčšina baktérií a vírusov vôbec nie sú zlé potvorky, ale trpezliví opravári a strážni anjeli, ktorí pomáhajú telu v samouzdravovacích procesoch. Ak vám tento koncept, nie je doposiaľ známy, odporúčam vám napríklad knihu Spojenci na celý život  (s podtitulom Proč bychom měli bakterie považovat za své přátelé), v ktorej vám autori knihy podrobne vysvetlia, prečo sú mikróby pre nás životne dôležité (a možno po jej prečítaní uvidíte v novom svetle aj časté umývanie alebo dezinfekciu rúk).

Naše telá majú obrovskú schopnosť regenerácie. Pokiaľ ide o dôveru, že sa nám na tele zahojí napríklad rezná rana, nemáme s tým problém. A chápeme aj to, že hojenie nebude bezbolestný proces. Prečo však neveríme svojmu telu, že aj pri duševných zraneniach, ktoré sme utrpeli, pre nás robí rovnako záslužnú činnosť ako pri porezaní sa nožom? Jedným z problémov, prečo je tomu pre nás ťažké uveriť, je to, že to, čo v tele prebieha v konfliktnej fáze, častokrát nebolí, ani to nevidno. Zmeny na bunkovej úrovni však nastávajú a telo vie, že musí prísť fáza nápravná, v ktorej tieto zmeny „opraví“. Uvediem jednoduchý a ľahko pochopiteľný príklad: keď má dieťa stres z písomky alebo skúšania v škole, vo fáze stresu bude mať napríklad studené alebo spotené ruky a nohy, srdce mu bude biť rýchlejšie, hrdlo bude vyschnuté, zrýchlený pulz spôsobí zvýšený tlak. Keď stres pominie a dieťa sa dostane do stavu plného relaxu (napríklad príde domov zo školy), môže ho večer bolieť hlava, hrdlo alebo môže mať naopak zvýšenú teplotu (opak studených končatín). Táto fáza je však už nápravná alebo tzv. post-konfliktná (konflikt je ukončený), i keď symptómy, ktoré sú jej súčasťou nemusia byť vôbec príjemné.

Ako na nájdenie prvotnej – duševnej – príčiny choroby?

Príčinu – emocionálny konflikt dieťaťa – hľadajte dni, týždne alebo mesiace pred vypuknutím choroby u dieťaťa. Problémy, ktoré prežíva vaše dieťa v kolektíve nebagatelizujte. Pre dieťa je nepríjemná poznámka od spolužiaka alebo trapas pred učiteľkou rovnako závažný problém ako pre vás finančné problémy či hádky s partnerom/kou. Detské problémy sa vám z vašej perspektívy nebudú možno zdať veľké, ale z perspektívy dieťaťa nie sú vôbec malicherné. Keby vás niekto nútil zjesť veľmi zdravú polievku, ale vy viete, že takú vôbec neľúbite alebo ste sa predošlý deň veľmi prejedli a dnes máte v žalúdku ako v polepšovni, prípadne ste sa tesne pred tým napili a ďalšiu tekutinu proste nemáte kam momentálne dať, riešenie bude pre vás jednoduché – slušne odmietnete a ak by to nepomohlo a nátlak by pokračoval odídete (v extrémnom prípade na návštevu k dotyčnému už v čase obeda nepôjdete). Avšak dieťa  nemá ako ujsť, nemá sa ako brániť veľkému nátlaku. Jeho možnosti sú obmedzené priamo úmerne jeho veku.

Čo keď vaše dieťa trápi závažnejší problém ako opakované nádchy či angíny? Alebo je vaše dieťa malé a ešte nestihlo mať vyššie spomínané konflikty?

Vtedy nehľadajte príčinu u dieťaťa, ale v sebe. Aké konflikty a traumy zažívate vy rodičia? Alebo aké ste zažívali už počas tehotenstva alebo pred počatím? Francúzsky psychológ Marc Frechet, zistil, že duševné traumy rodičov prežité počas 9 mesiacov pred oplodnením až do 1 roku veku dieťaťa, sa stávajú biologickým konfliktom dieťaťa. Myšlienky, emócie a želania rodičov pred a počas tehotenstva, až do jedného roku veku dieťaťa môžu byť vyjadrené behaviorálnym alebo biologickým konfliktom (napr. chorobou) počas jeho života. Napríklad človek nemusí byť schopný vytvoriť si partnerský vzťah, pretože jeho podvedomý zámer je vyhnúť sa stresu, ktorý zažil v tomto období jeho otec alebo matka. Dieťa bude mať tiež predispozíciu na obnovenie atmosféry, ktorá prenikla do života jeho rodičov počas obdobia medzi jeho počatím a vekom najmenej jedného roka. Napríklad matkin pocit nedostatku a osamelosti alebo hojnosti a radosti, môže spôsobiť veľmi odlišné emocionálne prežívanie dieťaťa.

Ako riešiť konflikty alebo im predchádzať?

„Jednoducho“ – výchovou. Výchovu ja osobne nevnímam iba ako zabezpečenie základných podmienok pre život (bývanie, strava, vzdelanie) či vyplnenie voľného času (pohyb, krúžky), ale aj ako proces, v ktorom pomáhame nášmu dieťaťu rozvíjať svoju osobnosť, porozumieť svojej duši a naučiť sa pristupovať k problémom a svojmu okoliu asertívne. Tento proces je beh na dlhé trate, ale neustálou prácou na sebe sa dajú obrúsiť aj tie povahové vlastnosti, ktoré nám skôr ubližujú než pomáhajú, a naopak si vypestovať také, ktoré nám budú na úžitok. K zmene vnímania nejakej konfliktnej udalosti častokrát pomôže zmena uhlu pohľadu na daný problém.

Vychovávajte svoje deti príkladom. Keď budú vidieť vás, že „nazakopávate svoje emócie pod koberec,“ ale prejavujete ich, že aktívne riešite svoje problémy a snažíte sa porozumieť svojmu telu a pochopiť, čo sa vám snaží povedať, budú po vás vaše deti tieto veci prirodzene opakovať. Germánska nová medicína môže byť pre vás pomocným kompasom pri pochopení posolstiev duše, vďaka čomu môžete výrazne prispieť nielen k zdraviu vašich detí, ale aj k vášmu osobnému rastu a rozvoju.

 

autor: Karina Kurtová

 

Rakovina hrubého čreva

Približne 70% nášho imunitného systému sa nachádza v hrubom čreve, preto je zachovanie jeho zdravia mimoriadne dôležité. Hrubé črevo patrí k tráviacej sústave človeka a pozostáva z tračníka (vzostupného na konci so slepým črevom, priečneho tračníka a zostupného tračníka), ďalej z esovitej kľučky (tiež sigmoid) a konečníka.

V hrubom čreve už neprebieha proces trávenia, ale z obsahu čreva sa vstrebáva voda a tiež rôzne minerálne soli a vitamíny. Putujú sem nestráviteľné zvyšky z tenkého čreva, odpadový materiál z potravín sa v ňom spracováva a odvádza sa do konečníka, odkiaľ sa vylučuje. Hrubé črevo pozostáva z epitelu črevnej steny, ktorý pochádza z endodermy, a preto je kontrolovaný z koncového resp. kmeňového mozgu. V mozgovom kmeni má hrubé črevo štyri kontrolné centrá, ktoré sú usporiadané v prstencovej forme a ktoré presne kontrolujú orgány tráviaceho traktu medzi tenkým črevom a konečníkom.

Podľa tretieho zákona Germánskej novej medicíny vznikajú „choroby“ orgánov vzniknutých z endodermy z tzv.  konfliktu „sústa“. Emocionálny konflikt spojený s hrubým črevom je charakterizovaný ako „nestráviteľný konflikt sústa“. Pre zvieratá môže byť nestráviteľným sústom skutočný kus potravy, pre človeka sú „nestráviteľným sústom“ určité okolnosti alebo nepríjemná udalosť, ktorú považujeme za „nestráviteľnú“ alebo „nespracovateľnú“. Charakteristickým aspektom konfliktu „sústa“ zodpovedajúcemu hrubému črevu, vrátane slepého čreva je, že tento konflikt je vnímaný ako obzvlášť „škaredý“: napríklad škaredé boje o peniaze alebo o majetok, škaredé rozvody, škaredé súdne prípady, alebo zrady. GNM upozorňuje, že čím bližšie sa nachádza nádor ku konečníku – ak je teda v miestach esovitej kľučky (na sigmoide) –  tým viac sa jedná o podlejší a dramatickejšie prežívaný emocionálny konflikt.

Počas aktívnej fázy konfliktu nastáva proliferácia – teda rozmnožovanie – buniek epitelu hrubého čreva úmerne k intenzite konfliktu. Aj keď hrubé črevo už nemá tráviacu funkciu, v prípade biologického konfliktu hrubé črevo stále reaguje augmentáciou buniek, pretože evolučne celý tráviaci trakt slúžil na trávenie potravy. Pri dlhodobej konfliktnej aktivite vzniká plochý (absorpčný) typ alebo karfiolový (sekrečný) typ rakovinového nádoru.

Ak miera bunkového delenia prekročí určitý limit, konvenčná medicína považuje rakovinu za malígnu (teda zhubnú), pod týmto limitom sa rast považuje za benígny (nezhubný nádor) alebo je diagnostikovaný ako črevný polyp. Počas fázy konfliktu sa zvyčajne nevyskytujú žiadne príznaky, veľký nádor však spôsobuje zúženie hrubého čreva, čo môže viesť k obštrukcii čreva vyžadujúcej chirurgický zákrok.

V postkonfliktnej – teda liečivej fáze sa prostredníctvom mikroorganizmov: húb alebo mykobaktérií odstránia bunky, ktoré už nie sú potrebné. Liečivými príznakmi sú hnačka, krv v stolici, kŕče v brušnej dutine (najmä počas epileptoidnej krízy) a nočné potenie. V závislosti od stupňa konfliktu sa príznaky pohybujú od miernych po ťažké.

Ak po vyriešení konfliktu nie sú v čreve k dispozícii potrebné mikróby, pretože boli zničené nadmerným užívaním antibiotík, rast nádoru sa zastaví a zostávajúce bunky sa zapuzdria. V konvenčnej medicíne je to najpravdepodobnejšie diagnostikované ako črevný polyp alebo ako benígna rakovina.

Výrazné komplikácie pri nádore hrubého čreva môžu vzniknúť pri tzv. syndróme zberných kanálikov obličiek, nepriechodnosti čreva či perforácii. Priesvit hrubého čreva je relatívne veľký, preto aj konflikt spôsobujúci oklúziu (uzavretie) čreva musí mať “adekvátne” veľké parametre. Preto je v našom najvlastnejšom záujme, aby sme sa emocionálnym konfliktom vyhýbali a v prípade utrpenia konfliktu „sústa“ sa snažili o čo najskoršie riešenie.

V prípade ak máte podobné problémy, neváhajte nás kontaktovať.

 

autor: Zoltán Németh

 

Infarkt myokardu

Na Slovensku aj celosvetovo je u dospelých osôb úmrtnosť na choroby srdca a ciev vyššia ako na rakovinu, úrazy a infekčné choroby spolu. V tomto článku sa pokúsim čo najjednoduchšie vysvetliť rozdiel v chápaní príčin infarktu myokardu podľa konvenčnej medicíny a príčin podľa Germánskej novej medicíny.

Akademická medicína neustále hovorí o rizikových faktoroch, z čoho odvodzuje bezprostrednú príčinu infarktu ako dôsledok ischémie myokardu. Termín „ischémia“ použil prvýkrát nemecký lekár Rudolf Virchow ešte v devätnástom storočí. Pojem je odvodený od gréckeho slova „ischein“ (zadržanie, brzdenie) a „haima“ (krv) – teda nedostatok krvného zásobovania.

Srdce sa skladá z dvoch predsiení a dvoch komôr, komory zabezpečujú dva krvné obehy: takzvaný systémový, kde krvné cievy dopravujú krv zo srdca do všetkých tkanív a z tkanív tela naspäť a pľúcny obeh, kde krvné cievy dopravujú  krv do pľúc a naspäť z pľúc. Konvenčná medicína tvrdí, že srdcový infarkt vzniká v dôsledku uzavretia koronárnej tepny alebo niektorej jej vetvy. Uzavretie najčastejšie spôsobuje upchatie tepny pri koronárnej ateroskleróze vznikom krvnej zrazeniny. Koronárna ateroskleróza vzniká v dôsledku komplexného zápalového procesu v intime – teda vo výstelke – koronárnych artérií veľkého a stredného kalibru charakterizovaného akumuláciou tukov, makrofágov, T-lymfocytov a buniek hladkej svaloviny. Tepny sa tým zužujú a strácajú pružnosť. Zúžením tepny klesá prietok krvi postihnutou oblasťou a znižuje sa tak aj zásobenie kyslíkom a živinami.

To znamená, že podľa konvenčnej medicíny vzniká ischémia myokardu v dôsledku nedostatočného prívodu krvi, čo vedie k poruche rovnováhy medzi dodávkou kyslíka a jeho spotrebou v myokarde. Táto nerovnováha vzniká buď redukciou až zastavením koronárneho prietoku krvi alebo zvýšením požiadaviek myokardu na kyslík, najčastejšie oboma mechanizmami súčasne. Priesvit koronárnej artérie môže byť zredukovaný o 70 až 80 % bez toho, aby u pacienta v pokoji vznikla ischémia myokardu. Ak sa však u takého pacienta zvýši spotreba kyslíka v myokarde (napr. fyzickou alebo psychickou záťažou), dochádza k ischémii myokardu aj s klinickými prejavmi.

Toľko vysvetlenie konvenčnej medicíny a tu sa na chvíľu zastavme:

Ako je možné, že niekto sa dožíva vysokého veku bez infarktu so zbytkovým 20% až 30%-ným priesvitom koronárnej artérie a niekto so vzorovým životným štýlom – pravidelným pohybom a zdravým stravovaním – zomiera mladý na infarkt myokardu?

Aby nedošlo k nedorozumeniu: v žiadnom prípade nepopieram význam zdravého životného štýlu a stravovania, ba naopak: vyzývam k nemu našich klientov. GNM nepopiera ani zúženie priesvitu koronárnej artérie, nachádza však radikálne odlišné príčinné súvislosti a mechanizmus jeho vzniku.

Pre upresnenie uvádzam, že tento výklad sa týka výlučne koronárnych artérií, ktorých výstelka pochádza z ektodermy, a netýka sa atrofie srdcového svalu, ktorý pochádza z evolučne mladšej časti mezodermy, riadeného bielou hmotou veľkého mozgu. Charakteristickým emocionálnym konfliktom pri rozvoji atrofie srdcového svalu je konflikt sebahodnotenia, menejcennosti, straty sebaúcty či straty schopností. Tento typ srdcovej nedostatočnosti je vzhľadom k postupnému rozvoju menej nebezpečný a GNM ho nezamieňa so zástavou srdca, ktorá vzniká pri epileptoidnej kríze v dôsledku iných okolností, ktoré vám teraz vysvetlím.

GNM vo všetkých prípadoch nachádza prvotnú príčinu v emocionálnych traumách a konfliktoch, ktoré prostredníctvom osobitného biologického programu – v našom ponímaní „choroby“ – sprostredkuje konkrétne riadiace centrum v mozgu.

Infarkt myokardu je podľa GNM epileptoidnou krízou osobitného biologického programu koronárnej artérie so silnou bolesťou srdca, zimnicou, dočasnou stratou vedomia, spomalením srdca, prípadne úplnou zástavou srdca. Epileptoidná kríza (čo je špecifickým výrazom GNM) je vlastne post-traumatickou krízou v strede liečivej fázy po vyriešení emocionálneho konfliktu, v tomto prípade tzv. teritoriálneho resp. pohlavného konfliktu.

Teraz sa určite pýtate: Čo je tzv. teritoriálny resp. pohlavný konflikt?

Ako už určite viete GNM rieši psychosomatické príčiny chorôb. Spomínaný typ konfliktu sa týka straty majetku resp. výsostného teritória alebo takzvaného pohlavného konfliktu.

Emocionálny konflikt u mužov je spojený s obsahom: „Stratil som (vzali odo mňa) niečo, čo bolo moje. Moja žena odišla, stratil som prácu, odišiel som do dôchodku – môj životný priestor sa zmenšil. Môj majetok sa znížil alebo svoj majetok som stratil.“

Emocionálny konflikt u žien je spojený s obsahom: „Bola som podvádzaná, znásilnená, vystavená sexuálnemu obťažovaniu. Môj manžel ma opustil, stratil o mňa záujem, podviedol ma. Nemôžem sa už vydať, nemôžem získať partnera, priateľa. Nechce si ma zobrať za ženu, nechce mať so mnou sexuálny styk.“

Tieto emočné konflikty sa týkajú pravorukých mužov a ľavorukých žien, pri opačnej lateralite platia len v prípade zmeneného hormonálneho stavu (u žien po menopauze alebo pri braní antikoncepcie, podobne u starších mužov) alebo v prípadoch sekundárneho emocionálneho konfliktu (teda súbežného konfliktu s iným typom prvotného konfliktu). Pod pojmom lateralita sa rozumie prednostné používanie jedného z párových orgánov, ktoré je v GNM dôležité z hľadiska zistenia dominancie pravej alebo ľavej mozgovej hemisféry, a teda mozgového riadiaceho centra, kde sa daný typ emočného konfliktu prejaví.

Vzhľadom k tomu, že vás nechcem zahlcovať detailmi a nuansami GNM, vráťme sa k podstate problému.

Riadiacim centrom výstelky koronárnej artérie (tzv. tunica intima) je kortex, teda mozgová kôra veľkého mozgu. Po utrpení vyššie uvedeného typu emocionálneho konfliktu sa naštartuje v mozgu biologický program, ktorý má za následok vredovatenie intimy – teda výstelky – koronárnej artérie, čím sa rozširuje priesvit/prietok tepny. Príroda tým poskytuje jedincovi viac energie k riešeniu svojho emocionálneho konfliktu – teda schopnosť lepšieho výkonu pre znovunadobudnutie strateného, ohrozeného územia resp. svojej pohlavnej integrity. V tejto fáze môžeme pociťovať bodavé bolesti za hrudnou kosťou, čo sa nazýva angina pectoris.   

Po vyriešení svojej situácie, svojho emocionálneho konfliktu, nastáva tzv. post-konfliktná resp. liečivá fáza, charakterizovaná znovubudovaním výstelky opuchom sliznice tepien, čo zákonite zúži priesvit a spôsobuje bradykardiu, teda pomalší tep srdca, v epileptoidnej kríze spomalenie tepu na minimum, prípadne zástavu srdca: t.j. infarktový stav a stratu vedomia. Táto kríza nastáva približne 2 – 6 týždňov po vyriešení konfliktu. Infarkt ľavej komory srdca – teda zástava srdca – však nevzniká v dôsledku upchatie srdcovej artérie, ale v dôsledku toho, že riadiace centrum intimy – teda výstelky koronárnej tepny – je umiestnený v mozgu bezprostredne vedľa riadiaceho centra srdcového tepu. Pri dlhotrvajúcom konflikte silný edém – teda opuch – v tejto časti mozgu (umiestnený nad pravým uchom) tlačí na oblasť regulácie srdcového rytmu a spôsobuje vynechávanie srdcového tepu. Pri závažnom psychickom konflikte alebo pri dlhotrvajúcom konflikte (čo je cca 9 mesiacov aktívneho konfliktu) to znamená zástavu srdca. Dôvodom ale nie je odumretie srdcovej svaloviny, ale mozgový edém.

Tento osobitný biologický program môže byť nebezpečný, avšak počas príznakovej krízy môžu neprimerané zásahy (napr. rýchla infúzia, ktorá zväčšuje mozgový edém) drasticky zhoršiť stav, na ktorý ľudia veľmi často zomierajú.

Kríza by sa mala prekonať pripravene, ale bez paniky, pretože ak dotknutá osoba neprekročila „prípustnú masu konfliktu“ – a nedôjde k žiadnemu škodlivému konaniu – krízu prežije. Ako prvú pomoc odporúča GNM prikladanie studeného (ľadového) obkladu nad oblasť pravého ucha za účelom zmiernenia mozgového edému (opuchu) a použitie sympatikotónnych nápojov (napr. silnej kávy, koly) za účelom aktivácie primeranej srdcovej činnosti.

 

autor: Zoltán Németh

 

Psychosomatika ako prírodný zákon

„Choroba“ je posolstvom duše, ktoré nám posiela informáciu a poskytuje čas na vyriešenie našich emocionálnych konfliktov a psychických tráum. To všetko sa deje v záujme prežitia jednotlivca a zachovania kontinuity života v prírode.

Dvaja veľkí lekári starovekého Grécka – Hippokrates a Galen – usudzovali, že myšlienky a emócie môžu putovať do rôznych systémov tela a priamo ich ovplyvňovať. Výsledky dnešných najnovších výskumov ukazujú, že mali pravdu. Naša myseľ udeľuje negatívny význam podnetu – v dôsledku čoho utrpíme emocionálny konflikt – a náš mozog, ktorý mapuje myseľ, tento konflikt zachytí.

Psychosomatika prešla v posledných 50-tich rokoch búrlivým vedeckým rozvojom, žiaľ praktické využitie týchto objavov v medicínskej praxi je „neviditeľné“. V 70-tych rokoch Candace Pert a ďalší vedci zistili, že mozog vylučuje molekuly zvané neuropeptidy, ktoré sú prostredníkmi medzi reakciami na stres a chorobami, ktoré môžu byť dôsledkom stresu. Z neuropeptidov sú asi najznámejšie endorfíny. Ďalšie významné objavy na molekulárnej úrovni urobil Bruce Lipton, bývalý profesor lekárskej fakulty a vedec zaoberajúci sa bunkovou biológiou.

Psychosomatikou sa zaoberáme už veľa rokov, ale až poznatky tzv. Germánskej novej medicíny (ďalej budem používať jej skratku GNM) nám aj našim klientom počas konzultácií priniesli doslova „AHA efekt“.

Autorom princípov a uceleného systému GNM bol nemecký onkológ, doktor Ryke Geerd Hamer. Ten svoj objav publikoval po prekonaní rakoviny semenníkov, ktorú považoval za dôsledok emocionálneho stresu po zastrelení jeho syna, ktorý po sto dňoch v kóme zomrel v jeho náručí.

Spýtal sa vás už nejaký lekár pri vyšetrení na dlhodobý stres alebo vaše prežité emocionálne traumy? Mňa ešte nie… A ani žiadneho z našich stoviek klientov…

Lekár na to samozrejme po prvé nemá čas a po druhé to žiadny liečebný protokol neurčuje, pretože vplyv psychiky na fyzické zdravotné problémy konvenčná medicína nepredpokladá.

V našej poradni vplyv konkrétnych emócií na konkrétne zdravotné problémy nielenže predpokladáme, ale máme u stoviek klientov v praxi potvrdený.

Samozrejme za 10 minút u lekára, nemá lekár šancu tieto prepojenia a príčiny zistiť a to je dôvod prečo sa každému klientovi v našej poradni venujeme minimálne hodinu a pol. A verte mi, že tam to nekončí. Každého z vás, ktorí ste nás už v minulosti navštívili, vnímame ako originálnu bytosť so svojím originálnym príbehom.

Podľa GNM choroba nie je chorobou vo všeobecne chápanom zmysle tohto slova, ale zmysluplným osobitným biologickým programom.

Všetky lekárske teórie, či už konvenčné alebo „alternatívne“, archaické alebo moderné, sú založené na koncepte, že choroby sú „poruchami“ organizmu. Objavy Dr. Hamera však ukazujú, že nič v prírode nie je „choré“, ale všetko je zmysluplné.

„Choroba“ je posolstvom duše, ktoré nám posiela informáciu a poskytuje čas na vyriešenie našich emocionálnych konfliktov a psychických tráum. To všetko sa deje v záujme prežitia jednotlivca a zachovania kontinuity života v prírode.

Na základe prísnych vedeckých kritérií je päť biologických zákonov GNM uplatniteľných prakticky na všetky choroby známe v medicíne a overiteľné v prípade každého pacienta. Od roku 1981 boli zistenia Dr. Hamera testované a zdokumentované viac ako 30-krát mnohými lekármi a profesijnými združeniami, podľa niektorých zdrojov na viac ako 40 tisíc pacientoch. Všetky dokumenty potvrdzujú 100%-nú presnosť jeho objavov.

Priekopnícku prácu Dr. Hamera využíva mnoho lekárov vo viacerých krajinách (Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Poľsko, Kanada). V Maďarsku rozpracoval jeho metódu do ucelenej koncepcie Barnai Roberto v knihe Biologika – Szerv Atlasz a k jeho metóde sa verejne hlási viacero lekárov s akademickým vzdelaním.

Predpokladám však, že väčšina z vás, počuje pojem Germánska nová medicína v tomto videu po prvýkrát, pričom vás možno prekvapí fakt, že 11. septembra 1998 Trnavská univerzita potvrdila správnosť prírodných zákonitostí objavených Dr. Hamerom.

Prečo akademická medicína dodnes zavrhuje objavnú prácu Dr. Hamera a tvrdošijne ju odmieta včleniť do rámca psychosomatickej medicíny, ktorú sama radikálne neodmieta a občas sa na ňu účelovo odvoláva?

Všeobecné prijatie jeho metódy by prevrátilo naruby nielen mnohé „poznatky“ medicínskej vedy a zaužívané poňatie medicínskeho vzdelávania, ale najmä liečebnú prax. V prípade potvrdenia a praktickej aplikácie jeho objavných téz by to znamenalo minimálne rovnakú zmenu paradigmy ako svojho času zmena názoru, že Zem je plochá a Slnko sa točí okolo nej. História ľudstva nás však učí, že ustálené paradigmy sa vždy rúcali pomaly a ťažko.

Teraz vám stručne vysvetlím základné princípy GNM a následne si tieto princípy vysvetlíme na konkrétnom prípade.

GNM sa nezaoberá genetickými poruchami, úrazmi a mechanickými poškodeniami, otravami potravinovými a chemickými, vrátane ťažkých kovov, parazitárnymi ochoreniami, radiáciou a vplyvom elekromagnetického žiarenia.

Všetky ostatné choroby vrátane civilizačných (nádorové a kardiovaskulárne ochorenia), tzv. autoimunitné ochorenia a všetky ostatné patria do spektra, ktorými sa GNM zaoberá.

Vysvetlime si, čo je podstatou Germánskej novej medicíny:

Vieme, že spúšťačom ochorenia je emocionálny konflikt (všeobecne povedané: stres). Tento spúšťač – teda vyvolávajúca udalosť – musí spĺňať niekoľko podmienok.

Prežitá udalosť je:

  • Nečakaná a prekvapivá
  • Závažne a dramaticky prežívaná
  • Prežívaná izolovane (teda bez možnosti akéhokoľvek zdieľania s blízkym človekom)

V tomto bode si dovolím dodať, že závažnosť zdravotného problému je priamo úmerná závažnosti prežitého konfliktu.

GNM je jediný vedecký a biologický systém, ktorý vysvetľuje vznik a vývoj ochorení na troch nezávislých úrovniach zároveň: duša, mozog a orgán.

A teraz si vymenujme 5 prírodných biologických zákonov, ktoré GNM vysvetľuje:

  1. Železný zákon všetkých ochorení znie: duševný konflikt je spúšťacím impulzom každého ochorenia (okrem mechanických poškodení, parazitárnych ochorení a otráv všetkého druhu).
  2. Každá choroba je zmysluplný charakteristický biologický program. Chorobné prejavy sa delia na aktívnu fázu (kedy je vnútorný konflikt aktívny) a liečebnú fázu (po vyriešení vnútorného konfliktu). V strede liečebnej fázy prichádza nevyhnutne tzv. epileptoidná kríza, v ktorej nastáva návrat symptómov choroby na krátku dobu, po nej nastáva definitívne vyliečenie.
  3. Ontogenetický systém prepojenosti chorôb podľa zárodočných listov.
  4. Ontogenetický systém pôsobenia mikróbov ako pomocníkov organizmu v liečebnej fáze ochorenia.
  5. Tzv. ochorenie je vývojovou súčasťou prírody ako reakcia na emočný konflikt v záujme prežitia jedinca a ľudského rodu. Ochorenie má vždy bio-logický zmysel pre človeka. Ochorenie je posolstvo, ktoré nás mobilizuje k „prežitiu“ nášho emocionálneho konfliktu a poskytuje „čas“ k jeho riešeniu. Je teda podmienené múdrosťou ľudského organizmu a nie – ako nás učí akademická medicína – chybou v mechanike, ktorú je potrebné invazívnymi prostriedkami „opravovať“. To samozrejme neznamená nepotrebnosť lekárskych zákrokov, avšak v tomto prípade by ich aplikácia už vychádzala z radikálne odlišnej paradigmy.

Preveďme však teraz spolu túto teóriu do praxe na nasledovnom konkrétnom prípade:

Predstavme si päť odlišných ľudí, ktorí jedného rána prídu do práce a zistia, že ich práve prepustili. Každá z týchto piatich osôb prijme túto situáciu úplne inak. Čo sa stane?

Pán A vidí svoju rolu vo firme predovšetkým ako možnosť zaistiť si živobytie, dáva mu „každodenný chlieb“. Stratu zamestnania vníma akútne dramaticky, pretože jeho „každodenný chlieb“ je teraz ohrozený. Cíti sa izolovane, pretože je sám a nemá sa s kým podeliť o svoje starosti. Je to neočakávané, pretože s touto situáciou nepočítal. Utrpel biologický konflikt tzv. „vyhladovania“ resp. konflikt sústa. Pánovi A začne nadmerne pracovať pečeň s následným rastom buniek, t.j. tumorom pečene, ak konflikt potrvá dlhšie. Keď si nájde nový zdroj príjmov, jeho tumor sa automaticky opäť odbúra. Hyperfunkcia a tumor pečene mu v úvodzovkách pomáhajú z mála potravy získať viac živín.

Pán B má vo firme vyššie postavenie a vidí túto funkciu ako svoju osobnú oblasť uplatnenia. On je tu šéf, on vydáva príkazy. Biologický pohľad je – je to jeho teritórium. Strata zamestnania je pre neho akútne dramatická, pretože jeho oblasť uplatnenia, v ktorej mal isté postavenie, je náhle preč. Bez tejto firmy je „nikým“. Okrem toho je táto situácia izolujúca, pretože nikto, kto nie je v rovnakej situácii, tomu z jeho pohľadu nemôže rozumieť. Strata zamestnania bola nečakaná. Utrpí biologický „konflikt straty teritória“. Vencové cievy pána B sa rozšíria a môže sa stať, že ho pichá pri srdci. To umožňuje lepšie zásobovanie srdca kyslíkom, aby mal viac sily na vydobytie si svojho teritória naspäť. Keď konflikt vyrieši, v epileptoidnej kríze môže nastať aj srdcový infarkt.

Pán C sa vždy vnímal ako dôležitá súčasť firmy. Kým sa firme darilo, bol hrdý. Keď sa firme nedarilo, jeho sebahodnotenie trpelo. Náhly krach firmy bol pre neho ťažkou prehrou, prinajmenšom nikto nepovažoval za potrebné informovať ho o tom. Utrpí pokles vlastnej hodnoty a myslí si: „som nanič“. Pán C bude mať úbytok tkaniva chrbtice. Keď svoj konflikt vyrieši, stavce alebo medzistavcové platničky sa opäť obnovia a chrbát bude istý čas na tomto mieste bolieť.

Pán D vníma svoju rolu vo firme ako možnosť zvýšiť svoj osobný luxus. Svoje živobytie má zabezpečené aj inými pracovnými aktivitami. Ako svoje teritórium nevníma pracovisko, ale v prvom rade svoj domov. Krach firmy preto nie je pre neho akútne dramatický. Je síce izolujúci a nečakaný, avšak keďže chýba dramatickosť, neutrpí žiaden konflikt. U pána D nevznikne žiaden zdravotný problém.

Pán E je vlastne normálnym prípadom: Utrpí hneď 3 konflikty naraz, pretože pre neho sú dramatické všetky oblasti. Dostane symptómy pána A, B aj C.

Na tomto príklade vidíme, že viaceré osoby môžu tú istú situáciu vnímať celkom inak. Môžu utrpieť rozdielne konflikty alebo nemusia utrpieť žiaden konflikt. Toto bolo prirodzene iba niekoľko možností, ako možno situáciu vnímať – vyhladovanie, strata teritória a strata vlastnej hodnoty. Existuje však nekonečne veľa možností ako si rôzne typy ľudí môžu situáciu interpretovať. Naše vnímanie konfliktných stresových faktorov je individuálne.

Každý konflikt je však sprevádzaný uvoľnením adrenalínu, čo je výsledkom hyperfunkcie nadobličiek. Každý  z vás vie, že keď sa dostane do nejakej stresovej situácie – do nejakého konfliktu – tep srdca sa zvýši. Tieto automatické biologické funkcie nám umožňujú v prípade potreby utiecť pred nebezpečím. V minulosti pred gepardom alebo medveďom, dnes pred agresívnym partnerom alebo šéfom. Všetci poznáme stav, kedy v extrémnej situácii v sebe náhle objavíme netušené sily. Keď potrebujeme utiecť, vďaka tzv. pudu sebazáchovy, sa naše pľúcne alveoly nepozorovane uvedú do sympatikotónie, vďaka čomu bude ich funkčnosť oveľa vyššia a umožnia tak vyššiu priepustnosť kyslíka. Naše dýchanie bude tým pádom oveľa lepšie a dokážeme bežať oveľa dlhšie bez toho, aby sme sa zadýchali. Vďaka tomu sa zachránime a ďalšie minúty sa budeme vydýchavať a pľúca sa budú regenerovať. V tejto druhej fáze bude prevládať parasympatikum, budeme sa teda nachádzať vo fáze uvoľnenia.

GNM nám ponúka komplexne prepracovaný systém, ktorý samozrejme nie je možné plne pochopiť hneď v prvom videu či článku. Preto vám odporúčam pozrieť si aj naše ďalšie videá a prečítať si naše ďalšie články.

 

autor: Karina Kurtová

 

Čo je somatodráma

Somatodráma je hravá tvorivá metóda sebapoznania a terapie, ktorá sprostredkúva správy z tela vedomiu a späť, čím otvára možnosť aktívnej mentálnej a emočnej komunikácie s naším vnútorným svetom.

Pre psychológov a psychoterapeutov je určite známejším termínom psychodráma, ktorá je metódou osobného rozvoja a psychoterapie, vyvinutá rakúskym lekárom Jakobom Levy Morenom (1890-1974).

Psychodráma však nie je skupinová psychoterapia, ale skôr individuálna psychoterapia vykonávaná v skupine. To isté by sa dalo povedať o somatodráme, avšak s jedným výrazným rozdielom: somatodráma sa netýka psychických problémov, ale fyzických – teda orgánových – chorôb. Dalo by sa povedať, že kým psychodráma je nástrojom psychológie, somatodráma je nástrojom psychosomatiky. Zakladateľom somatodrámy je maďarský psychiater a psychoterapeut Dr. László Buda.

Metóda je založená na princípe, že priestorová projekcia, hlbšie poznanie a kreatívna transformácia našich predstáv môže v našom tele iniciovať samoliečebné procesy. To všetko sa dá dosiahnuť prostredníctvom osobného kontaktu, láskyplným prijímaním správ nášho tela, riešením emocionálnych blokov a rekontextualizáciou situácie, ktorá sa odohráva v hre.

Slovo „somato“ sa vzťahuje na skutočnosť, že počas hier venujeme zvýšenú pozornosť našim telesným zážitkom, symptómom a chorobám a umožňujeme, aby múdrosť tela viedla k prebudeniu nášho vedomia. A „dráma“ znamená zažiť situácie pri konkrétnych stretnutiach s prežitím konfliktov a emócií s cieľom prijať potrebné kroky k prekonaniu vnútorných prekážok liečenia a priblížiť sa k požadovanej fyzicko-duševnej harmónii.

Metóda somatodrámy nám umožňuje stretnúť sa s vytesnenými, bolestivými pocitmi, ktoré nevedome ovládajú naše životy a často sa prejavujú vo forme fyzických symptómov a chorôb. Počas somatodrámy sa zvyčajne dostavuje pocit hlbokého emocionálneho zážitku, čím sa odstraňujú bloky, ktoré boli prekážkou začatia procesu samoliečenia – na duchovnej aj fyzickej úrovni.

Ako táto metóda funguje?

Somatodráma je skupinová hra, ktorá sa začína jedným fyzickým/orgánovým problémom – chorobou, jedného z účastníkov, ktorý bude hlavnou postavou hry. Počas drámy sú ostatní účastníci skupiny požiadaní, aby „hrali“ ovplyvnené časti tela protagonistu. Interakcie a procesy častí tela tým „ožívajú“ na javisku. Prostredníctvom „projekcie“ do priestoru sa vnútorne a intímne prežívané stáva vonkajším, viditeľným, hmatateľným a hlbšie vnímateľným.

Počas hry sú postavy ohromené zdanlivo nevysvetliteľnými pocitmi, ktoré dávajú celý obraz do úplne novej perspektívy. Dramatické rozvíjanie „hry“ často umožňuje pochopenie vnútorných emocionálnych, vzťahových a duševných konfliktov. Pri riešení konfliktov sa vždy spoliehame na „múdrosť tela“, ktorú pomáhame odhaliť tým, že povzbudzujeme intuitívne a inštinktívne pohyby, zvuky a spontánne vznikajúce odhalenia pri vzájomnej komunikácii.

Protagonista takmer vždy príde k prekvapivým objavom o tom, ako sa jeho osobná minulosť, spomienky, vzťahy s príbuznými a presvedčenia premietajú do systému vzťahov jeho buniek a orgánov. V „hre“ sú informácie, ktoré sa nemožno dočítať v žiadnej knihe. Navyše, toto všetko je často sprevádzané hlbokými emocionálnymi reakciami a katarziou oslobodzujúceho charakteru.

Tento emocionálny zážitok umožňuje zmysluplné spojenie medzi systémom osobného presvedčenia a telesnými procesmi, a tým aj uvoľnenie emočnej stagnácie a napätia. Skutočné riešenie, zmierenie, odpustenie, podpora a vďačnosť sa musia uskutočniť prostredníctvom duševných pocitov a emócií postavy, ktorej sa „hra“ týkala. Týmto spôsobom sa môže v jeho živote začať objavovať nový energetický vzorec, ktorý umožňuje spustenie prirodzených spontánnych samoliečiacich procesov.

 

voľný preklad: Zoltán Németh

 

Side bar