Úzkostnou poruchou ste nezačali trpieť len tak z ničoho nič. Došlo k tomu v dôsledku nahromadeného stresu v priebehu dlhého obdobia alebo v dôsledku jedného výrazného stresujúceho faktora v kombinácii s určitými epigenetickými predispozíciami, negatívnymi skúsenosťami z vášho detstva, konkrétnym životným štýlom, vašimi životnými prioritami, špecifickými osobnostnými vlastnosťami a konkrétnou interpersonálnou situáciou vo vašej dospelosti. Vaše telo k vám prostredníctvom úzkostí či fóbií vysiela varovný signál, že vo svojom živote potrebujete urobiť určité zmeny.
Alternatívne terapeutické prístupy
Psychoterapia sa rozdeľuje podľa prístupu na symptomatickú, ktorá sa snaží odstrániť chorobný príznak a kauzálnu, ktorá sa snaží zistiť a odstrániť príčinu chorobných príznakov. Oba prístupy sa vzájomne dopĺňajú a kombinujú podľa závažnosti a typu duševnej poruchy. Kauzálny prístup je časovo náročnejší, ide o odkrývanie histórie a vývoja poruchy a hľadanie skrytej či neuvedomovanej príčiny, na ktorú klient získa tzv. náhľad, čím môže rekonštruovať svoju osobnosť zásadnými zásahmi do svojho hodnotového systému, motivácie či postojov. Kauzálny prístup uznávajú tzv. dynamické psychoterapeutické smery. Symptomatický prístup, ktorý aplikuje napríklad kognitívno-behaviorálna psychoterapia, je viac podporný, nezaujíma sa príliš o príčiny poruchy, ale vedie klienta k preučeniu zlých návykov. Pri ľahších reaktívnych poruchách je tento prístup veľmi účinný, ale inokedy sa symptómy majú tendenciu vracať alebo transformovať a potom je vhodnejší hlbinný prístup.
Samozrejme, že si prajete zbaviť sa svojich symptómov To je pochopiteľné. Súčasne sa však môžete na svoje symptómy začať pozerať ako na svojho spojenca, ktorý sa vám snaží pomôcť a snaží sa vás priviesť k tomu, aby ste uviedli svoj život do rovnováhy. Vaše symptómy vás volajú k tomu, aby ste sami sebe lepšie porozumeli – aby ste spoznali samých seba a zistili, aké zmeny potrebujete urobiť vo svojom živote pre to, aby ste sa cítili lepšie. Skúste sa na svoju situáciu pozrieť nasledovne: Ak by vás vaša úzkostná porucha nezastavila na vašej ceste, po akej teraz idete, a neprinútila vás venovať väčšiu pozornosť svojmu životu, možno by ste pokračovali vo svojom obvyklom spôsobe života, až kým by sa vám prihodilo ešte niečo oveľa vážnejšie.
V posledných dvoch desaťročiach dvadsiateho storočia došlo k mnohým významným objavom v oblasti rôznych foriem problémov s úzkosťou a ich liečby. Bolo popísaných celkom sedem typov úzkostných porúch:
Panická porucha (panické ataky) – náhle epizódy akútnej intenzívnej úzkosti, ktorá sa objavuje bez zjavnej príčiny, ako „blesk z čistého neba“.
Agorafóbia – strach z panických záchvatov v situáciách, v ktorých sa cítite ďaleko od bezpečného miesta (napríklad od domova) alebo v ktorých máte pocit, že nemáte žiadnu možnosť úniku (napríklad pri riadení auta na diaľnici alebo čakaní v rade v obchode); tento strach môže viesť k vyhýbaniu sa celému radu situácií.
Sociálne úzkostná porucha – strach z toho, že sa strápnite alebo budete ponížení v situáciách, v ktorých ste vystavení pohľadom druhých ľudí alebo musíte podať dobrý výkon.
Špecifické fóbie – intenzívny strach z určitého objektu či situácie (napríklad pavúkov, vody, búrky, výťahov či lietania) a vyhýbanie sa tomuto objektu či situácii.
Generalizovaná úzkostná porucha – chronická úzkosť a obavy, ktoré pretrvávajú najmenej šesť mesiacov a týkajú sa jednej alebo viacerých oblastí života alebo aktivít (napríklad práce alebo zdravia).
Obsedantno-kompulzívna porucha – neustále sa vracajúce obsedantné (stále sa opakujúce) myšlienky a/alebo kompulzívne konanie (rituály vykonávané na rozptýlenie úzkosti), ktoré sú natoľko závažné, že vás stoja značné množstvo času alebo vám spôsobujú výrazný stres.
Traumatické poruchy a poruchy spojené so stresom – najmä posttraumatická stresová porucha, ktorá zahŕňa úzkosť a ďalšie symptómy, ktoré sa rozvíjajú v dôsledku akútnej či intenzívnej traumy (napríklad prírodné katastrofy, prepadnutie, znásilnenie alebo nehoda) alebo potom ako ste boli svedkom udalosti, pri ktorej niekto zomrel alebo bol vážne zranený.
Konvenčnou psychologickou liečbou úzkostných porúch je kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá vznikla spojením kognitívnej terapie Aarona Becka a systematickej desenzitizácie Josepha Wolpeho. Táto terapia vo svojej súčasnej podobe pozostáva zo šiestich základných stratégií, ku ktorým patrí:
- Nácvik brušného (bráničného) dýchania – učenie sa dýchať pomalšie z oblasti brucha.
- Nácvik svalovej relaxácie – učenie sa hlboko uvoľniť všetky svaly svojho tela.
- Kognitívna terapia – nahradzovanie katastrofických úzkostných myšlienok realistickejšími a konštruktívnejšími myšlienkami.
- Interoceptívna expozícia – desenzitizácia (zníženie citlivosti) voči vnútorným vnemom spojených s úzkosťou.
- Expozícia naživo – postupné odolávanie fóbickým situáciám, ktorým ste sa predtým vyhýbali, často s pomocou podporujúcej osoby.
- Expozícia a prevencia kompulzívnej reakcie – zdržanie sa kompulzívneho konania, keď ste vystavení situáciám, ktoré by ich obvykle vyvolali.
Všetky uvedené postupy vám môžu pomôcť prekonať svoje problémy s panickými záchvatmi a fóbiami. Napriek tomu v niektorých prípadoch k úplnému uzdraveniu nestačia, pretože príčinou vašich úzkostí môžu byť nevyriešené dlhodobé vzorce správania či myslenia, neriešenie zdĺhavého konfliktu s nejakým človekom či zmena priorít a hodnôt a/alebo hľadanie hlbšieho zmyslu svojho života.
Zmieneným témam sa pri liečbe úzkosti nevenuje dostatočná pozornosť, akú si zasluhujú, a psychológovia, ktorí sa špecializujú na kognitívno-behaviorálnu terapiu, a psychiatri, ktorí sa sústreďujú na psychofarmakoterapiu, uvedené súvislosti často vôbec neberú do úvahy. Preto je možné terapeutický koučing označiť ako „celostný“ či „alternatívny“ prístup k liečbe úzkostných porúch, ktorý predstavuje protipól konvenčných metód, ktoré sa v súčasnej dobe bežne používajú pri liečbe úzkostí a ktoré spočívajú v kognitívno-behaviorálnej terapii a užívaní psychofarmák. Terapeutický koučing sa zameriava na uzdravenie všetkých oblastí vášho života s využitím najefektívnejších koučingových metód s dôrazom na základnú tézu dialógu pri koučovaní: „Pomôžem ti, aby si pomohol sám sebe nájsť svoje riešenie“.
Koučovanie má za cieľ sledovať čo najširšiu možnú variabilitu alternatívnych riešení, ktoré kouč s klientom vytvárajú. Proces hľadania možností podnecuje myslenie a tvorivosť. Hodnotenie a výber správnej cesty sú až následné a nemali by brániť spontánnej kreativite, podobne ako to poznáme napríklad pri metóde brainstormingu.
Tento alternatívny terapeutický prístup sa zaoberá riešením niekoľkých okruhov problémov, ktorých krátky prehľad uvádzame:
Zjednodušenie svojho života
Možno sa vám nedarí prekonať svoje problémy s úzkosťou preto, že je váš život príliš zložitý, hektický a náročný. Relaxačné techniky a kognitívno-behaviorálna terapia vám môžu pomôcť iba v obmedzenej miere, ak ste neustále zavalení množstvom povinností a úloh, ktoré musíte stihnúť počas veľmi krátkej doby; ak máte príliš veľké životné náklady, na ktoré musíte zarábať dostatok peňazí; ak každý deň musíte absolvovať mnohohodinové stresujúce dochádzanie do práce alebo musíte neustále vybavovať množstvo emailov a telefonátov.
Zmiernenie osobnostných čŕt, ktoré sa podieľajú na vzniku vašej úzkosti
Za vašimi problémami s panickými záchvatmi, fóbiami či generalizovanou úzkostnou poruchou sa skrývajú hlboké vnútorné strachy, napríklad strach z opustenia, strach z odmietnutia, strach zo straty kontroly, strach zo zranenia či smrti alebo strach z toho, že budete nejako obmedzení a uväznení v neznesiteľnej situácii. Tieto strachy často pramenia z tráum, ktoré ste zažili v rannom detstve, alebo z disfunkčných vzťahov s vašimi rodičmi v období detstva. Keď sa zameriate na prekonanie týchto strachov, pomôže vám to preniknúť k podstate svojich problémov s úzkosťou. Spracovanie týchto hlbokých vnútorných strachov vám tiež pomôže vyriešiť konflikty s druhými ľuďmi, ktoré vám dlhodobo spôsobujú úzkosť či stres. Ak napríklad prekonáte svoj strach z odmietnutia, pomôže vám to zmeniť svoje dysfunkčné správanie vo vzťahoch s druhými ľuďmi, pretože sa už prestanete snažiť neustále sa im zavďačiť, vyhovieť im na úkor svojich vlastných potrieb a nenecháte sa už nimi využívať.
Objavenie jedinečného zmyslu svojho života
Ak vám váš život pripadá nezmyselný alebo nemáte žiadny vyšší cieľ, často sa snažíte túto svoju vnútornú prázdnotu zaplniť prostredníctvom najrôznejších foriem vonkajšej stimulácie a zábavy, vrátane rôznych typov závislostí. Nič z toho vám však neprináša dlhodobé riešenie vašich problémov. Úzkosť prameniaca z pocitu, že váš život nemá žiaden hlbší zmysel je možné uzdraviť tým, že spoznáte jedinečný tvorivý účel svojho života alebo svoje životné poslanie. Život každého z nás má hlbší zmysel a špecifické predurčenie či „vyššie poslanie“, v rámci ktorého máme niečím cenným prispieť tomuto svetu, akokoľvek nám to môže pripadať bezvýznamné. Keď objavíte jedinečný zmysel svojho života a svoje životné poslanie, znova budete plní chuti do života a elánu, ktorý bude vychádzať z vášho vnútra.
Všetky tri vyššie spomínané oblasti sú pre mnoho ľudí mimoriadne dôležité a úplne nevyhnutné na to, aby sa mohli trvalo uzdraviť zo svojej úzkostnej poruchy a viesť spokojný život. Práca na sebe z hľadiska cieľov, ktoré chceme v živote dosiahnuť, a foriem jednania, ktoré vo vzťahu k nim uplatňujeme, býva obvykle limitovaná vplyvmi prehistórie našej dospelosti, ktoré človek v detstve a mladosti prirodzene nemá pod kontrolou. Nemala by tým byť ale ovplyvnená natoľko, aby nám to znemožnilo stať sa aktívnymi subjektmi, schopnými si – so znalosťou veci – poradiť aj s vyššími nárokmi podmienok, v ktorých žijeme.
Je potrebné, aby si ľudia všímali svoje prejavy a spôsoby konania a boli citliví aj na spätnú väzbu od druhých ľudí. Ak zistia, že sa v ich prežívaní alebo jednaní niečo zmenilo, nemali by to bagatelizovať alebo odbiť mávnutím ruky, ale mali by sa snažiť vyhľadať odbornú pomoc. V tomto smere by sme mali byť pozorní aj vo vzťahu k druhým ľuďom, najmä k tým najbližším, aby sme prípadne aj im pomohli predísť vzniku závažnejších problémov. Za súčasť prevencie možno považovať aj to, že sa ľudia naučia chápať a akceptovať duševné poruchy podobne ako fyzické ochorenia – vecne, bez ich tabuizovania a s ochotou pomôcť pri ich prekonávaní. Koniec koncov nikto nie je voči psychickým poruchám imúnny.
POUŽITÉ ZDROJE:
BOURNE, E. J. 2022. Uzdravení strachu, úzkosti a fobií : alternativní a celostní léčebné přístupy. Olomouc : Fontána. 413 s. ISBN 978-80-7651-079-1.
Edmund J. Bourne, Ph.D. bol riaditeľom Centra pre liečbu úzkosti v San Jose a Santa Rosa v Kalifornii. V roku 1990 vydal Edmund Bourne knihu The Anxiety and Fobia Workbook, svojpomocnú knihu, ktorá získala cenu Benjamina Franklina za vynikajúcu knihu v oblasti psychológie.
CIPRO, M. 2015. Psychoanalytické koučování : vliv nevědomé motivace na jednání koučovaného. Praha : Grada. 264 s. ISBN 978-802-4753-508.
PhDr. Martin Cipro, Ph.D. je registrovaný psychológ so zameraním na psychológiu práce i klinickú psychológiu. Jeho hlavnou témou je psychoanalytické koučovanie. Je lektorom, supervízorom a členom výboru Inštitútu aplikovanej psychoanalýzy v Prahe. V rokoch 2009 až 2011 pôsobil ako odborný asistent na Katedre psychológie a sociológie riadenia na Podnikovohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe, s ktorou naďalej úzko spolupracuje. Pracoval ako klinický psychológ a psychoanalytický psychoterapeut najskôr v štátnej fakultnej nemocnici, neskôr na súkromnej psychosomatickej klinike a v súčasnosti vo vlastnom zdravotníckom zariadení v Prahe. Orientuje sa na psychoanalytickú psychoterapiu a psychologické poradenstvo.
