Doktorovi Hamerovi, autorovi tzv. Germánskej novej medicíny (GNM), sa podarilo odkryť biologický zmysel našich ochorení, zmenil vnímanie ochorení a na základe prírodovedeckých zákonitostí a ním objavených pravidiel vytvoril fenomenálny systém obrazu o fungovaní, vzniku a zániku chorôb u človeka v autentickej prepojenosti tela a duše, teda ochorenia a prežívaných emócií. Za roky, ktoré sa venujeme lektorskej a konzultačnej činnosti v oblasti celostného zdravia, sme mali možnosť konzultovať psychosomatické príčiny najrôznejších zdravotných problémov v zmysle Germánskej novej medicíny so stovkami klientov.
Germánska nová medicína
Nemecký dokument z roku 2009 podrobne vysvetľuje princípy Germánskej novej medicíny
(pre zapnutie slovenských titulkov stlačte ozubené koliesko vpravo dole a zvoľte si v titulkoch jazyk slovenčina):
V tomto videu vám ponúkame stručné vysvetlenie princípov Germánskej novej medicíny
resp. piatich prírodných biologických zákonov:
Medzi prvou zmienkou o psychosomatike do dneška uplynulo už viac ako 200 rokov, pričom sa ňou zaoberalo množstvo autorít, ktorých práce nájdeme medzi viac či menej uznávanými alebo zabudnutými. Medzi všetkými protagonistami len ťažko nachádzame meno Dr. Ryke Geerd Hamera (17.5.1935 – 2.7.2017), nemeckého lekára, ktorý je autorom princípov a pravidiel tzv. Germánskej novej medicíny, známej aj pod názvom Nová medicína. Svoj objav publikoval po prekonaní rakoviny semenníkov, ktorú – ako sám uvádza – považoval za dôsledok emocionálneho stresu po zastrelení jeho syna, ktorý po sto dňoch v kóme zomrel v jeho náručí. Doktor Hamer bol za svoj objav celý život prenasledovaný, zomrel ako 82-ročný vo vyhnanstve v Nórsku.
Nová medicína bola objavená v roku 1981. Je to prírodná veda založená na piatich prírodných zákonoch – ako zdôrazňuje Dr. Hamer „zákonoch a nie na hypotézach“ – podľa ktorých je možné reprodukovať striktne pragmaticky a vedecky akýkoľvek prípad ochorenia. Je prvou príčinnou terapiou založenou na paralelnom skúmaní psyché (teda emócií), mozgu a orgánu človeka.
Germánska nová medicína popisuje exaktne lekársko-biologické súvislosti živého organizmu, jednotu psychiky, mozgu a orgánu, tak ako to zatiaľ neurobila konvenčná, teda akademická, ani alternatívna medicína. Jej ústredným posolstvom je, že sme to práve a jedine my, ktorí sme „tvorcami“ našich ochorení aj nášho zdravia, pričom sme schopní vedomého posunu v obidvoch smeroch.
Práve objavom Dr. Hamera sa dostávame k prepojeniu mysle a tela, ktorú síce alternatívna medicína brala ako axiómu, ale rečou akademickej medicíny ju nikdy nedokázala precízne, biologicky a vedecky zdôvodniť, čím prakticky len reprodukovala pokusy konvenčnej medicíny inými prostriedkami.
Licencia doktora Hamera na výkon lekárskeho povolania bola zrušená v roku 1986 s odôvodnením súdu z dôvodu – citujeme: „nedostatku tolerancie k iným metódam liečenia“. Jeho postoj nie je až tak prekvapujúci, keď porovnáme liečebné protokoly konvenčnej medicíny a priekopnícku prácu Dr. Hamera, pretože bol zatiaľ jediným, ktorý definoval päť prírodných biologických zákonov ochorení:
- definoval tzv. „železný“ zákon všetkých ochorení v príčinnom slede od charakteru vnútorne prežívaného emocionálneho konfliktu, jeho lokalizácie v konkrétnej časti mozgu ako „riadiacej jednotky“ (identifikoval kruhové obrazce v mozgu po utrpení konfliktného šoku, tzv. Hamerove ohniská, overiteľné CT snímkom) a z toho vyplývajúceho somatického prejavu konkrétneho chorého orgánu,
- rozdelil chorobné prejavy na aktívnu fázu (v priebehu vnútorného emocionálneho konfliktu), kedy je medicínsky zásah opodstatnený a liečebnú fázu (po vyriešení emocionálneho konfliktu), v časovom strede ktorej sa objavuje tzv. epileptoidná kríza (= epilepsii podobná) s návratom symptómov choroby až do jej úplného vymiznutia, bez nutnosti lekárskeho zásahu,
- objavil ontogeneticky závislý systém spúšťačov chorôb, t.j., že jednotlivé orgány tela majú špecifickú a predpokladateľnú reaktivitu podľa ich pôvodu z jednotlivých zárodočných listov (endoderma, mezoderma, ektoderma) vo väzbe na charakter prežívaného emocionálneho konfliktu,
- objavil ontogeneticky prepojený systém vplyvu a významu vírusov, baktérií, húb a plesní pri jednotlivých fázach ochorenia a liečenia (v prípade orgánov tvorených z endodermy a z evolučne mladšej časti mezodermy za pomoci zápalov výrastky a nádory odbúravajú, v prípade orgánov tvorených z evolučne staršej časti mezodermy a ektodermy naproti tomu rekonštruujú úbytok postihnutého tkaniva),
- interpretoval teóriu vzniku a vyliečenia choroby ako zmysluplného „osobitného biologického programu“ prírody – teda, že ochorenie je „inteligentné posolstvo” podmienené múdrosťou ľudského organizmu, čo je v príkrom protiklade so súčasnou paradigmou akademickej medicíny, ktorá považuje chorobu za „poruchu mechanizmu”, ktorú je potrebné odstrániť alebo aspoň potlačiť.
Základné druhy emocionálnych konfliktov:
- orgány vzniknuté z endodermálnych zárodočných listov, riadené koncovým (kmeňovým) mozgom, reagujú na tzv. emočný konflikt „sústa“,
- orgány vzniknuté z evolučne staršej časti mezodermy, riadené mozočkom, reagujú na tzv. emočný konflikt „urážky, zraniteľnosti“,
- orgány vzniknuté z evolučne mladšej časti mezodermy, riadené bielou hmotou veľkého mozgu, reagujú na tzv. emočný konflikt „menejcennosti, straty sebaúcty, straty schopností“,
- orgány vzniknuté z ektodermálnych zárodočných listov, riadené mozgovou kôrou (kortexom), reagujú na tzv. emočný konflikt „oddelenosti, ohraničenosti“ v zmysle sociálnych vzťahov a na tzv. „pohlavný a teritoriálny konflikt“ v zmysle zachovania vlastnej integrity a ochrany svojho výsostného územia
Prečo akademická medicína dodnes zavrhuje objavnú prácu Dr. Hamera a tvrdošijne ju odmieta včleniť do rámca psychosomatickej medicíny, ktorú sama radikálne neodmieta a občas sa na ňu účelovo odvoláva?
Je zrejmé, že psychosomatika sa v rámci konvenčnej medicíny aplikuje len ojedinele a aj vtedy len v intuitívnej podobe, pričom Dr. Hamer vychádza z radikálne rozdielnych axióm a názorov, nielen ohľadne liečebnej praxe, ale aj hlbšieho zmyslu a významu choroby, ktoré rúcajú všeobecne prijaté zásady mechanistickej medicíny.
Všeobecné prijatie jeho metódy by prevrátilo naruby nielen mnohé „poznatky“ medicínskej vedy a zaužívané poňatie medicínskeho vzdelávania, ale najmä liečebnú prax, pretože podávanie prevažnej väčšiny liekov by stratilo svoje opodstatnenie, podobne ako veľká časť medicínskych zákrokov a intervencií.
V prípade potvrdenia a praktickej aplikácie jeho objavných téz by to znamenalo minimálne rovnakú zmenu paradigmy – s ďalekosiahlymi dopadmi na sociálne štruktúry súčasnej spoločnosti – ako svojho času zmena názoru, že Zem je plochá a Slnko sa točí okolo nej.
V tejto súvislosti je zaujímavé, že – napriek dehonestácii „pozostalosti“ Dr. Hamera – jeho priekopnícku prácu využíva mnoho lekárov vo viacerých krajinách (Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Poľsko, Kanada).
V Maďarsku rozpracoval GNM do ucelenej koncepcie Roberto Barnai v knihe Biologika – Szerv Atlasz (BIOLOGIKA – TEAM Kft., 2014) a ku GNM sa verejne hlási viacero lekárov s akademickým vzdelaním. Zároveň je „Biologika“ zaradená do doplnkového vzdelávania na lekárskej fakulte Semmelweisovej univerzity v Budapešti v študijnom odbore komplementárnej medicíny. S Robertom Barnaim sme sa stretli v Maďarsku 11.03.2019.
Na fotografii zľava:
Zoltán Németh, Karina Kurtová a Roberto Barnai
Čím sa zaoberá a čím sa nezaoberá Germánska nová medicína?
Z oblasti záujmu Germánskej novej medicíny sú vylúčené ochorenia, ktoré jednoznačne nemajú duševnú resp. emocionálnu príčinu, akými sú: genetické choroby (spôsobené mutáciou konkrétneho génu), úrazy a mechanické poškodenia, otravy potravinové a chemické (vrátane ťažkých kovov), parazitárne ochorenia, radiácia a vplyv elekromagnetického žiarenia. Všetky ostatné choroby vrátane civilizačných (nádorové a kardiovaskulárne ochorenia), ako aj tzv. autoimunitné ochorenia patria do spektra, ktorými sa GNM zaoberá.
Paradoxom je, že viacerí protagonisti GNM a do určitej miery aj doktor Hamer sa – napriek jednoznačným asociáciám emocionálnych konfliktov ku konkrétnym orgánom a ochoreniam – pridržiavajú termínu „biologický konflikt“ a zdráhajú sa zaradiť GNM do oblasti psychosomatiky.
Samozrejme, že po utrpení emocionálneho konfliktu sa simultánne objaví jeho prejav v konkrétnej časti mozgu a zároveň v pridruženom fyzickom orgáne vo forme „choroby“. Táto kauzalita je však typickou charakteristickou črtou psychosomatickej príčiny ochorenia. Jeho prejavy môžeme nazývať v prípade GNM aj prírodnými resp. biologickými zákonmi, pretože vo svojej komplexnosti sú nielen exaktným dôkazom psychofyzického paralelizmu, ale najmä preto, že poukazujú na prehliadanú skutočnosť, že „choroba“ vlastne nie je chorobou vo všeobecne chápanom zmysle tohto slova, ale zmysluplným „osobitným biologickým programom“.
Keď teda hľadáme odpoveď na otázku, či GNM pojednáva o psychologických alebo biologických konfliktoch, ako príčinách chorôb, dovoľujeme si predložiť definíciu GNM, ktorá neporušuje ani nevyvracia žiadnu z jej zákonitostí, ale zároveň je v dokonalom súlade s paradigmou psychofyzického paralelizmu a viacdimenzionálnej podstaty človeka:
Germánska nová medicína je súborom logických – a teda predvídateľných – kauzálnych súvislostí medzi psychickým (v užšom zmysle emocionálnym) stavom živého organizmu a prejavom tohto stavu na biologickej úrovni.
V roku 2003 zmenil Dr. Hamer názov svojho objavu z Neue Medizin na Germanische Neue Medizin (Germánska nová medicína). Okrem toho, že vo vyhnanstve vnímal Dr. Hamer stále silnejšie svoje nemecké korene, aj preto, že od roku 1981 do roku 2003 vznikli desiatky „Nových medicín“ a pre hľadajúcich nebolo ľahké nájsť „čistý“ zdroj.
Doktor Hamer až do svojej smrti bojoval proti plagiátorstvu a dezinterpretácii svojho diela a svojich vedeckých objavov. Medzi plagiátorov zaradil napríklad: META-Medicínu, Total-Biológiu, Biogenealógiu, Biodekódovanie atď., ale aj vyššie spomínanú Biologiku.
Preto považujeme za dôležité uviesť k problematike plagiátorstva Germánskej novej medicíny náš názor:
- Hamer charakterizoval svoju priekopnícku a záslužnú prácu ako objav „biologických“ – teda prírodných – zákonov a ako vieme prírodné zákony nie je možné ani patentovať ani vyvlastňovať, teda každý ich môže využívať, rozvíjať a integrovať akýmkoľvek spôsobom,
- samozrejme za dôveryhodný a seriózny zdroj je možné považovať len taký, ktorý sa menovite odvoláva na prácu doktora Hamera a nemení interpretáciu ním objavených piatich biologických zákonov, ani názvoslovie doktorom Hamerom pomenovaných kategórií GNM v zmysle ním určených významových kontextov,
- za rozvíjanie a integrovanie jeho objavov považujeme interdisciplinárne prieniky GNM pri vyhľadávaní konkrétnych emocionálnych príčin ochorení, ako aj všetky psychoterapeutické metódy odstraňovania emocionálnych konfliktov a blokov s cieľom ukončenia konfliktnej fázy tzv. „osobitného biologického programu“ resp. „ochorenia“.
