Vyhľadávanie príčin emočných konfliktov

GNM dokáže odhaliť a vysvetliť psychosomatickú príčinu ochorenia podľa typológie emocionálneho konfliktu, ako aj jeho emocionálnu náplň. Zároveň dokáže určiť aj fázu osobitného biologického programu (choroby) v zmysle tzv. dvojfázovosti (konflikt-aktívna a post-konfliktná fáza), nezaoberá sa však spôsobmi riešenia, teda ukončenia, týchto emocionálnych konfliktov. Samozrejme to už nie je úloha GNM, ani jej sféra záujmu. Bez vyriešenia emocionálneho konfliktu však nie je možný ani prechod do uzdravovacej post-konfliktnej fázy.

Niektoré konflikty vieme vyriešiť veľmi ľahko, niektoré sa dokonca vyriešia akoby bez nášho pričinenia. Čo však s tými, ktoré nevieme vyriešiť, čoho dôkazom je predlžujúca sa konflikt-aktívna fáza alebo neustále sa vracajúca perióda aktívnej fázy konfliktu so striedaním obidvoch fáz?

 

K tomu je potrebné najskôr vysvetliť, čo sa „skrýva“ za slovami „riešenie emocionálnych konfliktov“:

Je mimoriadne dôležité si uvedomiť, že akákoľvek udalosť sa stáva „konfliktnou“ jedine a práve tým, že jej prisúdime určitý „význam“ v našej vedomej mysli, ktorý je v tomto prípade negatívny (problematický). Tento význam (myšlienka) sa prostredníctvom emócií (emočného resp. vitálneho tela) prejaví vo forme „choroby“ resp. podľa Germánskej novej medicíny „osobitného biologického programu“ vo fyzickom tele. Práve pre individualizovaný významový kontext môže tá istá udalosť alebo okolnosť spustiť u rôznych ľudí rôzny „osobitný biologický program“ (teda „chorobu“) alebo nespustiť žiadny.

A teraz prichádzame k podstate, ktorú sme nazvali príčinami príčin, teda k veľmi hlboko ukrytým presvedčeniam, resp. „programom“ v našom nevedomí, ktoré podmienili (určili) „význam“, ktorý sme prisúdili jednotlivým podnetom z nášho prostredia. Tieto „významy“, ak sú sprevádzané dlhodobými negatívnymi emóciami, sú „zodpovedné“ za tzv. ochorenia z psychosomatických príčin. Pri dôslednom skúmaní prvotnej príčiny ochorenia je preto našou najpodstatnejšou úlohou uvedomenie, že len zmenou významových kontextov, ktoré k „chorobe“ viedli, je možné vyliečiť našu dušu a prostredníctvom zmenených emócií – v konečnom dôsledku – vyliečiť aj naše fyzické telo.

 

Naše presvedčenia, ktoré podmieňujú naše významové kontexty, sú len z veľmi malej časti našimi a väčšinou sú uložené v „archíve“ nevedomia. Aby sme ich v prípade potreby mohli preprogramovať – a tým rekontextualizovať ich význam – potrebujeme objaviť a identifikovať ich pôvod.

Vedeli ste, že z plávajúceho ľadovca vidíme nad hladinou len 10%, pričom zvyšných 90% je skrytých pod hladinou? Podobne je to aj s naším vedomím. Naše myslenie a konanie ovplyvňujeme vedome len v rozsahu približne 10% a z 90% vyplýva naše jednanie a chovanie z programov a presvedčení, ktoré sú ukryté hlboko v nevedomí resp. podvedomí. Psychoanalytik Carl Gustav Jung to vyjadril slovami: „Uvedomené je tvojim životom, nevedomé sa stane tvojim osudom.“

Lapidárne povedané: Germánska nová medicína identifikuje typy emocionálnych konfliktov (teda skutočné príčiny chorôb) a nasledujúce psychologické metódy sú „návodom“ na vyhľadávanie a nachádzanie programov a presvedčení – teda príčiny príčin – podmieňujúcich významové kontexty, na základe ktorých tieto emocionálne konflikty vznikli.

Životné cykly

Teória opakujúcich sa životných cyklov bola objavená a opísaná francúzskym klinickým psychológom Marcom Fréchetom v 80-tich rokoch minulého storočia.

 

Marc Fréchet empiricky preukázal, že existuje tendencia jednotlivca opakovane zažívať určité udalosti podľa predvídateľných intervalov. Tieto udalosti spôsobujú návrat podobných emócií a rozhodnutí počas nášho života a znovu sa objavujú podľa cyklov, ktoré môžeme spoznať a predvídať.

 

Trvanie cyklu je určené vekom jednotlivca, keď sa stane autonómnym a schopným uspokojiť svoje potreby. Tento špecifický okamih nezávislosti považuje mozog za opakované „narodenie“. Keď sa narodíme, vzdávame sa bezpečnosti maternice. Podobne, keď sa staneme autonómnymi, vzdávame sa bezpečnosti domova, čo môžeme vyjadriť metaforou „odchodu do sveta“.

Tento úžasný objav cyklického opakovania životných udalostí, ktorý bol overený stovkami terapeutov a ich klientov, nám umožňuje pochopiť, že takéto opakovania nie sú náhodné, ale ide skôr o „synchrónny výskyt“ udalostí týkajúcich sa určitých dátumov „vtlačených“ do našej bunkovej pamäte. Keď sa dozvieme o takýchto cykloch, je možné sa oslobodiť od určitých opakovaných nechcených udalostí.

Udalosti nášho života sú uložené v našom emočnom tele a v bunkovej pamäti, odkiaľ sú – pri podobných (opakovaných) životných situáciách – evokované podobné „odpovede“, v súlade s našimi „naprogramovanými“ presvedčeniami uloženými v nevedomí. Tieto opakujúce sa udalosti majú formu biologických cyklov.

Projektový zámer

Emocionálny a racionálny postoj matky k plodu v prenatálnom období utvára priestor pre komunikáciu plodu. Je zjavné, že pokiaľ sa matka sústreďuje na svoje dieťa, premýšla o ňom a sústreďuje svoju pozornosť na komunikáciu s plodom, je aj viac citlivá na jeho reakcie. Vďaka interakcii matky a plodu sa už pred narodením vytvára emocionálne puto, ktoré je neskôr po pôrode základom ich vzťahu.

 

Už spomínaný Marc Frechet zistil, že duševné traumy rodičov prežité počas 9 mesiacov pred oplodnením až do 1 roku veku dieťaťa, sa stávajú biologickým konfliktom dieťaťa.

Marc Frechet objavil súvislosti a dopad emocionálneho prežívania rodičov počas tehotenstva na ich potomkov, čo nazval princípom „projektového zámeru“Ako ľudské bytosti nosíme v našom nevedomí spomienky na všetky životné štádiá v priebehu nášho vývoja, čo nám umožňuje neustály vývoj a zdokonaľovanie spôsobu existencie na tejto planéte. Od začiatku nášho života boli programy odovzdávané z mozgu do mozgu, najmä od rodičov a našich predkov, aby sa zachovali naučené skúsenosti získané počas vekov k adaptácii a k prežitiu. Psychický konflikt rodiča sa v potomstve stáva „biologickým“ konfliktom. Informácie sa prenášajú z mozgu do mozgu, aby sa každému biologickému druhu ušetril čas „znovunaučenia“ stratégie potrebnej k prežitiu.

Ako ľudské bytosti budeme počas celého nášho života vyjadrovať zámer alebo riešenie, ktorý sme chceli splniť podľa podvedomého plánu jedného alebo oboch našich rodičov. Myšlienky, emócie a želania rodičov pred a počas tehotenstva, až do jedného roku veku dieťaťa môžu byť vyjadrené behaviorálnym alebo biologickým konfliktom (napr. chorobou) počas jeho života. Napríklad človek nemusí byť schopný vytvoriť si partnerský vzťah, pretože jeho podvedomý zámer je vyhnúť sa stresu, ktorý zažil v tomto období jeho otec alebo matka. Budeme mať tiež predispozíciu na obnovenie atmosféry, ktorá prenikla do života našich rodičov počas obdobia medzi naším počatím a vekom najmenej jedného roka. Napríklad matkin pocit nedostatku a osamelosti, alebo hojnosti a radosti, môže spôsobiť veľmi odlišné emocionálne prežívanie dieťaťa.

 

Počas vnútromaternicového vývoja plod preberá odtlačky emocionálnych konfliktov oboch rodičov. Kombinácia emócií rodičov a ich stresu vytvára rovnicu. Ak sú obaja rodičia vystavení rovnakému typu stresu súčasne, odtlačok je ešte silnejší. Riešenie stresu sa často objaví okamžite prostredníctvom embrya na bunkovej úrovni. Porucha sa často začína v maternici, v súlade s emóciami, ktoré zdieľajú obaja rodičia. Tým je umožnené okamžité biologické riešenie konfliktu, vyjadrené prostredníctvom budúceho potomka. Nezvládnuteľný stres rodičov je zmiernený stiahnutím z vedomej mysle (simultánne aj z mozgu) priamo do tela embrya. Na pochopenie tohto fenoménu je potrebné pamätať na to, že počas tehotenstva je „prežitie“ rodičov prvotnou biologickou potrebou, a preto sú ich emocionálne problémy kompenzované nevedomím stiahnutím stresu do tela embrya.

 

Zistilo sa, že keď majú rodičia rovnakú úzkosť v rovnakom čase, dieťa sa môže narodiť s biologickou dysfunkciou, ktorá presne zodpovedá emocionálnemu konfliktu, s ktorým rodičia zápasili. Ak však má emocionálny konflikt iba jeden rodič, môže sa príbuzné ochorenie prejaviť až neskôr v živote potomka.

Transgeneračný syndróm
  • Akú časť príbehu nášho života píšeme sami pre seba a akú časť hráme podľa scenára niekoho iného?
  • Vedeli ste, že by ste mohli úplne zmeniť svoje vzorce života a dosiahnuť emocionálne uzdravenie odhalením nevyriešených duševných konfliktov a programov, ktoré vám boli odovzdané predchádzajúcimi generáciami?

Transgeneračný syndróm je kategória, ktorá sa objavuje v práci Anne Ancelin Schüzenberger (1919 – 2018), profesorky klinickej sociálnej psychológie, ktorá sa zaoberala teóriou transgeneračných prepojení. Vo svojej knihe „Syndróm predkov“ (1998) prezentuje vplyv našich predkov na naše životy. Vysvetľuje tézu genealogického stromu (tzv. genogramu, resp. genosociogramu), ktorý ukazuje vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi v zmysle rodinných väzieb, ale predovšetkým dôležité udalosti, ktoré môžu spôsobiť psychologické problémy u toho-ktorého potomka.

Analýzou tohto stromu s dostatočnou jasnosťou a vzdialenosťou a systémovým prístupom, je možné odhaliť problematické opakovania, ktoré boli prenesené z generácie na generáciu. Terapeutická práca pozostáva v jej prípade z hľadania spôsobu ako prerušiť prenos tohto negatívneho a obmedzujúceho psychologického dedičstva, aby sa uvoľnila emocionálna – a tým aj somatická – záťaž trpiacej osoby, a zároveň ako sa vyhnúť novej „kontaminácii“ ostatných potomkov.

Choroba je niekedy výsledkom biologického vyjadrenia súvisiaceho s emocionálnym utrpením člena rodiny, napríklad rodičov, starých rodičov, prastarých rodičov a taktiež ich súrodencov. Ak niekto z našich predkov nemohol nájsť uspokojivé riešenie emocionálneho konfliktu počas svojho života, stres vyvolaný týmto špecifickým konfliktom sa môže prenášať z jednej generácie na druhú a prejavovať sa na potomkoch prostredníctvom chorôb, porúch správania alebo nešťastných udalostí.

Genealógia umožňuje identifikovať prenos programov, ktoré môžu viesť k zdravotným poruchám, a vrhá nové svetlo na ohromujúce „náhody“ celých generácií a rodín, ich príbehy a opakovanie podobných udalostí. Prostredníctvom genealógie dokážeme pochopiť, že žiadna z našich životných udalostí sa nedeje náhodou, ale v skutočnosti sú obsahy nášho nevedomia dobre naprogramovaným „archívom“.

 

Keď bol zabudnutý alebo utajený starý konflikt odovzdaný ďalšiemu pokoleniu, uzdravenie je často možné prostredníctvom uvedomenia takéhoto nevyriešeného emocionálneho konfliktu. Pomocou genosociogramu dokážeme „rozpliesť“ a pochopiť, ako je choroba často „zakorenená“ na podstatne hlbšej úrovni ako len na okolnostiach súčasného života človeka. Genealógia nám umožňuje vidieť v inom svetle predispozíciu, ktorú môžeme mať k určitým zdravotným poruchám a riešiť ich pochopením príbehov o pôvode emocionálnych odtlačkov, ktoré vytvorili.

Máte zdravotný problém? Radi Vám pomôžeme.