Rakovina zabíja veľké množstvo ľudí napriek tomu, že jej vedci venujú veľkú pozornosť. Snažia sa okrem iného zistiť, čo je príčinou metastáz, ktorých vznik je pre vedu stále tajomstvom.

Podľa konvenčnej medicínskej vedy sa metastázy oddeľujú od pôvodného nádoru, vycestujú po tele a usadia sa v ďalšom orgáne. Tam rastú a poškodzujú nielen samotné tkanivo daného orgánu, ale majú viacero negatívnych vplyvov na celý organizmus.

V Nature Genetics bol dňa 18.05.2020 publikovaný článok s názvom: Multi-cancer analysis of clonality and the timing of systemic spread in paired primary tumors and metastases (Multi-rakovinová analýza klonality a načasovanie systémového šírenia v párových primárnych nádoroch a metastázach), https://www.nature.com/articles/s41588-020-0628-z

Americkí vedci zo Stanford University a ich čínski kolegovia zo Southern University of Science and Technology (Zheng Hu, Zan Li, Zhicheng Ma a Christina Curtis) skúmali metastázy a ich vznik pomocou sekvenčnej analýzy rôznych typov nádorov z metastáz.

V spomínanej štúdii boli zhromaždené údaje od pacientov, u ktorých rakovina metastázovala, ako aj od tých, ktorí metastázy nemali. Medzi vzorkami bola rakovina hrubého čreva, prsníka či pľúc. Medzi vzorkami boli aj vzorky nádorov, ktoré doposiaľ neboli liečené. Pri skúmaní údajov vedci našli menej klonálnych mutácií v metastázujúcich nádoroch, než očakávali. Okrem toho zistili, že: „Liečené metastázy často obsahovali vlastné mutácie, zatiaľ čo neliečené metastázy nemutovali, čo naznačuje, že liečba podporuje klonálnu evolúciu“. Je to jav, kedy sa bunky v nádore vyvíjajú, mutujú a majú tak iné vlastnosti než pôvodné bunky.

Podľa nich to znamená, že k rozsevu metastázy došlo veľmi skoro, v niektorých prípadoch roky predtým, než sa rozvinul sekundárny nádor a predtým, než je možné ho zachytiť niektorým z vyšetrení. Na základe toho vedci odhadujú, že od vycestovania rakovinových buniek po zistenie metastáz môže uplynúť aj niekoľko rokov.

Radikálne iný názor na „metastázy“ má Germánska nová medicína, podľa ktorej v medicínskom význame tohto slova metastázy neexistujú, ale sú vždy prejavom nového emočného konfliktu s novým biologickým prejavom.

Dr. Hamer uvádza nasledovný príklad, citujeme z jeho prednášky:
https://learninggnm.com/SBS/extdocs/Madrid_2005-en.pdf

„Vezmime si ako príklad pacientku s rakovinou prsníka, ktorej dieťa bolo ťažko zranené, keď vbehlo pod auto. A vezmime do úvahy, že po troch mesiacoch pobytu v nemocnici sa dieťa uzdravilo. A teraz sa objaví u pravorukej matky uzlina v ľavom prsníku. Je jej povedané, že sa musí amputovať celý prsník, lebo inak podstupuje nebezpečenstvo, že zhubné rakovinové bunky sa „rozptýlia“ alebo doplávajú krvou a môžu spôsobiť „vzdialené metastázy“. A aby sa tomuto zabránilo, musí sa čo najskôr začať s chemoterapiou, aby sa usmrtili všetky zhubné bunky.

Mladá matka postavená pred šokujúcu diagnózu utrpí nasledujúce ďalšie konfliktné šoky:

1. konflikt zohyzdenia znamená melanóm v oblasti jazvy ľavého vtedajšieho prsníka,
2. konflikt straty sebahodnotenia znamená osteolýzu rebier v oblasti ľavého vtedajšieho prsníka (tam sa nehodím, tu už za nič nestojím),
3. útočný konflikt proti ľavému prsnému priestoru, ktorý má byť operovaný znamená mezotelióm ľavej pohrudnice,
4. konflikt zo strachu zo smrti znamená guľaté ložisko v pľúcach (adenokarcinóm).

Niektoré zmeny orgánov patriacich k týmto konfliktom si človek všimne už čoskoro: melanóm a guľaté pľúcne ložisko. A pretože dieťa je opäť zdravé, tak aj tzv. ďaleké „metastázy“ v pravom laterálnom mozočku, totiž Hamerovo ohnisko v uzdravovacej fáze. Osteolýzu rebier (= úbytok kostného tkaniva rebier, pozn. autora) a pleurálny výpotok (= abnormálne množstvo tekutiny v pleurálnej dutine, pozn.autora) si človek všimne zvyčajne až v uzdravovacej fáze, keď došlo k vyriešeniu konfliktu.

Konklúzia:

Rozprávka o metastázach je nedokázaná a nedokazateľná hypotéza. Tiež hypotetická rozprávka, že by sa rakovinové bunky na ceste – na ich nikdy nevidenej ceste krvou – dokonca mali ešte meniť. Napríklad, že črevné rakovinové bunky, ktoré v čreve (endoderma) vytvorili karfiolový kompaktný nádor, by mali zrazu doputovať do kostí (mezoderma), kde by sa premenili na chradnutie kostí (osteolýzu) – sú jasným šialenstvom a stredovekým dogmatizmom. Fakt, že vznikol druhý alebo tretí karcinóm sa nepopiera, ale ich príčina zostala nepochopená.“

Toľko citát z prednášky Dr.Hamera.

Z vyššie uvedenej vedeckej štúdie vyplýva, že od vzniku primárneho nádoru po objavenie sekundárneho nádoru (teda metastázy) uplynie niekoľko rokov, kým rakovinové bunky „cestujú“ do ďaľších orgánov, avšak počas tohto putovania ich nie je možné nijakým spôsobom objaviť. Dr. Hamer by ešte dodal, že tieto „cestujúce“ rakovinové bunky sa ani nikdy objaviť nepodarí, pretože „necestujú“. Takzvané „sekundárne nádory“ nie sú „metastázami“ primárneho ložiska, ale „sekundárnym“ emocionálnym konfliktom, veľmi často iatrogénneho pôvodu. Žeby nechtiac a nevedomky aj táto štúdia podporovala tvrdenia Dr. Hamera?

Na záver odľahčime túto vážnu tému jedným vtipom:

Renomovaný vedec robil pokus so stonožkou. Odtrhol jej dve nohy a prikázal: „Choď“. Stonožka išla.

Potom jej odtrhol ďalšie dve nohy a znovu prikázal: „Choď“. Stonožka opäť išla ďalej.

Po odtrhnutí posledných dvoch nôh prišiel znovu ten istý pokyn: „Choď“, avšak stonožka sa už nepohla.

Pán profesor si zapísal výsledok svojho vedeckého pokusu: „Po odtrhnutí všetkých nôh stonožka ohluchla“.

Ani neviem prečo mi napadol práve tento vtip…

autor: Zoltán Németh