V hrubom čreve už neprebieha proces trávenia, ale z obsahu čreva sa vstrebáva voda a tiež rôzne minerálne soli a vitamíny. Putujú sem nestráviteľné zvyšky z tenkého čreva, odpadový materiál z potravín sa v ňom spracováva a odvádza sa do konečníka, odkiaľ sa vylučuje. Hrubé črevo pozostáva z epitelu črevnej steny, ktorý pochádza z endodermy, a preto je kontrolovaný z koncového resp. kmeňového mozgu. V mozgovom kmeni má hrubé črevo štyri kontrolné centrá, ktoré sú usporiadané v prstencovej forme a ktoré presne kontrolujú orgány tráviaceho traktu medzi tenkým črevom a konečníkom.

Podľa tretieho zákona Germánskej novej medicíny vznikajú „choroby“ orgánov vzniknutých z endodermy z tzv. konfliktu „sústa“. Emocionálny konflikt spojený s hrubým črevom je charakterizovaný ako „nestráviteľný konflikt sústa“. Pre zvieratá môže byť nestráviteľným sústom skutočný kus potravy, pre človeka sú „nestráviteľným sústom“ určité okolnosti alebo nepríjemná udalosť, ktorú považujeme za „nestráviteľnú“ alebo „nespracovateľnú“. Charakteristickým aspektom konfliktu „sústa“ zodpovedajúcemu hrubému črevu, vrátane slepého čreva je, že tento konflikt je vnímaný ako obzvlášť „škaredý“: napríklad škaredé boje o peniaze alebo o majetok, škaredé rozvody, škaredé súdne prípady, alebo zrady. GNM upozorňuje, že čím bližšie sa nachádza nádor ku konečníku – ak je teda v miestach esovitej kľučky (na sigmoide) – tým viac sa jedná o podlejší a dramatickejšie prežívaný emocionálny konflikt.

Počas aktívnej fázy konfliktu nastáva proliferácia – teda rozmnožovanie – buniek epitelu hrubého čreva úmerne k intenzite konfliktu. Aj keď hrubé črevo už nemá tráviacu funkciu, v prípade biologického konfliktu hrubé črevo stále reaguje augmentáciou buniek, pretože evolučne celý tráviaci trakt slúžil na trávenie potravy. Pri dlhodobej konfliktnej aktivite vzniká plochý (absorpčný) typ alebo karfiolový (sekrečný) typ rakovinového nádoru.

Ak miera bunkového delenia prekročí určitý limit, konvenčná medicína považuje rakovinu za malígnu (teda zhubnú), pod týmto limitom sa rast považuje za benígny (nezhubný nádor) alebo je diagnostikovaný ako črevný polyp. Počas fázy konfliktu sa zvyčajne nevyskytujú žiadne príznaky, veľký nádor však spôsobuje zúženie hrubého čreva, čo môže viesť k obštrukcii čreva vyžadujúcej chirurgický zákrok.

V postkonfliktnej – teda liečivej fáze sa prostredníctvom mikroorganizmov: húb alebo mykobaktérií odstránia bunky, ktoré už nie sú potrebné. Liečivými príznakmi sú hnačka, krv v stolici, kŕče v brušnej dutine (najmä počas epileptoidnej krízy) a nočné potenie. V závislosti od stupňa konfliktu sa príznaky pohybujú od miernych po ťažké.

Ak po vyriešení konfliktu nie sú v čreve k dispozícii potrebné mikróby, pretože boli zničené nadmerným užívaním antibiotík, rast nádoru sa zastaví a zostávajúce bunky sa zapuzdria. V konvenčnej medicíne je to najpravdepodobnejšie diagnostikované ako črevný polyp alebo ako benígna rakovina.

Výrazné komplikácie pri nádore hrubého čreva môžu vzniknúť pri tzv. syndróme zberných kanálikov obličiek, nepriechodnosti čreva či perforácii. Priesvit hrubého čreva je relatívne veľký, preto aj konflikt spôsobujúci oklúziu (uzavretie) čreva musí mať “adekvátne” veľké parametre. Preto je v našom najvlastnejšom záujme, aby sme sa emocionálnym konfliktom vyhýbali a v prípade utrpenia konfliktu „sústa“ sa snažili o čo najskoršie riešenie.

V prípade ak máte podobné problémy, neváhajte nás kontaktovať.

autor: Zoltán Németh