Úvod

Už Aristoteles hovoril, že ľudia viac ako čokoľvek iné hľadajú šťastie, pričom všetky ostatné ciele – zdravie, krásu, peniaze alebo moc – vyhľadávajú iba preto, že očakávajú, že im prinesú šťastie. Zmysel života, šťastie, životná spokojnosť či duševná pohoda (z angl. well-being) sú hlavnou náplňou psychoterapie, predmetom nespočetného množstva psychologických výskumov i témou filozofických diskurzov. 

Zakladateľ pozitívnej psychológie, Martin Seligman, psychológii vyčítal, že zatiaľ čo učila ľudí ako bojovať proti patológii, neučila ich ako viesť šťastnejší život. Psychológovia začali zisťovať znepokojujúci fakt, že aj keď terapia prebieha vynikajúco a klientovi pomôžu zbaviť sa depresie, úzkosti a hnevu, výsledkom býva prázdnota a nie opak nešťastia – t. j. šťastie. Seligman zdôrazňoval, že schopnosť byť šťastný sa nerovná schopnosti nebyť smutný, nebyť úzkostný alebo sa nehnevať. Aj podľa definície zdravia Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), je zrejmé, že duševné zdravie nie je len neprítomnosť choroby, ale „stav úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody“.

Seligman spolu s Csikszentmihalyim zameriavali svoju pozornosť na hľadanie ciest k šťastnému životu. Podľa amerického psychológa maďarského pôvodu Mihályho Csikszentmihályiho šťastie nie je miesto, ktoré treba nájsť či cieľ, ku ktorému treba dôjsť, ale skôr stav, ktorý vieme rozvíjať. Jeho výskum definoval koncept flow, prežitok, vďaka ktorému život dostáva zmysel a ktorý prináša uspokojenie, pretože pri flow zažívame pocity energizujúceho nadšenia.

Už William James, zakladateľ psychológie v USA, opísal mystické zážitky, ktoré opisuje ako stavy extázy, údivu a bázne, kedy sa človek stratí v čase a priestore a prežíva transformačný zážitok, ktorý hodnotí ako dôležitý a hodnotný. Neskôr americký psychológ Abraham Maslow počas výskumu zistil, že ľudia po uspokojení základných potrieb pristupujú k sebaaktualizácii, počas ktorej zažívajú vrcholné zážitky. Podľa Maslowa sú to vzácne, vzrušujúce, radostné, povznášajúce zážitky, ktoré vytvárajú pokročilú formu vnímania reality a ktoré opisuje ako mystické a magické. Tieto extatické chvíle alebo chvíle vytrženia či najšťastnejšie momenty ľudia prežívajú napríklad počas zamilovanosti, počúvania hudby, čítania knihy či obdivovania umeleckého diela.

Cieľom tejto výskumnej práce bolo overiť vzťahy medzi prežitkom flow, umiestnením kontroly a životnou spokojnosťou u dospelých v produktívnom veku, čo je najaktívnejšie obdobie života človeka.

Metódy

Výskumný súbor pozostával zo 106 respondentov vo veku 18 až 64 rokov (dospelí v produktívnom veku). Použité boli nasledovné meracie nástroje: 10-položkový dotazník Flow Short Scale (Rheinberg et al., 2003), 10-položkový dotazník Short Scale for the Assessment of Locus of Control IE-4 (Kovaleva, 2012) a 5-položkový dotazník Satisfaction with Life Scale (Diener et al., 1985).

Výsledky

Z výsledkov výskumu vyplynuli nasledujúce štatisticky signifikantné zistenia:

• častý prežitok flow súvisí s vyššou životnou spokojnosťou dospelých – flow prináša radosť, zmysluplnosť a životnú spokojnosť a naopak
• dospelí s vnútorným umiestnením kontroly, ktorí veria vo vlastnú schopnosť ovládať svoj život, vykazujú vyššiu mieru spokojnosti so životom
• dospelí s vonkajším umiestnením kontroly, ktorí veria, že svoj život nemajú vo svojich rukách, vykazujú nižšiu mieru spokojnosti so životom
• prežitok flow a vnútorné umiestnenie kontroly spolu súvisia – ľudia, ktorý sú často vo flow, majú vnútorné umiestnenie kontroly a naopak
• tendencia prežívať flow sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom
• tendencia prežívať flow sa zvyšuje s vyšším vzdelaním
• vyššiu úroveň flow majú zamestnaní a nezamestnaní, nižšiu študenti
• ľudia najčastejšie prežívajú flow pri práci (zamestnaní), pričom druhou najčastejšou činnosťou sú intelektuálne aktivity ako čítanie, maľovanie, písanie, hudba a podobne
• umiestnenie kontroly nesúvisí s vekom, vzdelaním ani zamestnaneckým statusom
• vyššiu úroveň v prežívaní životnej spokojnosti dosahujú dospelí, ktorí majú partnera resp. partnerku
• vyššiu úroveň v prežívaní životnej spokojnosti dosahujú dospelí, ktorí majú deti
• spokojnosť so životom nesúvisí s vekom, vzdelaním ani zamestnaneckým statusom

Záver

Doterajšie výskumy, vrátane tohto výskumu, potvrdili významnú úlohu vnútorného umiestnenia kontroly a prežitku flow pri dosahovaní životnej spokojnosti. Podľa viacerých štúdií je možné stav flow rozvíjať technikou všímavosti (z angl. mindfulness). Emočný prežitok spokojnosti so životom môžeme chápať ako výsledok súladu medzi subjektívne vnímanou realitou a ideálnou predstavou sveta a vlastného postavenia v ňom. Podľa toho ako jednotlivé udalosti v našom živote zarámcujeme – z akej perspektívy ich vnímame – môže byť subjektívne vnímanie reality pozitívne alebo negatívne, môžeme sa správať ako tvorca alebo obeť. Pesimisti ľahšie rezignujú a používajú maladaptívne copingové mechanizmy, čo je typické pre ľudí s vonkajším umiestnením kontroly, ktorí sú presvedčení, že ich život závisí od náhody, šťastia, osudu alebo je pod kontrolou mocných. Optimisti sa snažia nájsť pozitíva aj za nepriaznivých okolností a očakávajú osobnostný rast ako dôsledok prekonania náročných okolností, čo je typické pre ľudí s vnútorným umiestnením kontroly, ktorí sa domnievajú, že sú pánmi svojho života. Keď sme presvedčení, že životné udalosti, ktoré zažívame, môžeme kontrolovať svojím aktívnym správaním, máme silnejšiu vnútornú motiváciu a namiesto roly obete sa nachádzame v role tvorcu. V prerámcovaní – v zmene perspektívy, resp. uhľa pohľadu – spočíva naša možnosť voľby postoja, ktorú rakúsky psychiater a preživší koncentračného tábora, Viktor Frankl, označil ako jedinú slobodu, ktorú nám nikto nikdy nemôže vziať.

autor: Karina Kurtová