18 jún 2020

K 30.06.2020 bolo celosvetovo 10.302 tis. infikovaných koronavírusom COVID-19, čo pri momentálnej miere smrtnosti 4,9% znamená 505 tis. úmrtí.

Tento údaj pochádza z webstránky The Center for Systems Science and Engineering (CSSE) prestížnej John Hopkins University:

https://www.arcgis.com/apps/opsdashboard/index.html#/bda7594740fd40299423467b48e9ecf6

Nezodpovedanou otázkou zostáva, či zomrelí – zahrnutí do vyššie uvedenej štatistiky smrtnosti – skutočne zomreli v príčinnej súvislosti v dôsledku koronavírusovej infekcie alebo „s koronavírusom“, ako pridruženou či následnou komplikáciou, čo by vyššie uvedenú štatistiku smrtnosti významne skresľovalo negatívnym spôsobom.

Len na Slovensku ochorie ročne na akútne respiračné ochorenia, medzi ktoré patrí aj chrípka, približne 800 tis. ľudí, z ktorých zomiera v priemere 816 ľudí ročne – údaje si môžete overiť z materiálu: Výskyt chrípky a jej dopad na zdravie, možnosti prevencie (autori: Mária Avdičová, Cyril Klement):

http://www.vzbb.sk/sk/aktuality/spravy/2018/chripka_2018_Avdicova.pdf

 

Odkiaľ pochádza koronavírus COVID-19?

29. septembra 2005 – teda takmer pred 15-timi rokmi – bola na stránkach scienceexpress.org uverejnená štúdia kolektívu autorov s názvom: Bats Are Natural Reservoirs of SARS-Like Coronaviruses (Netopiere sú prírodným zdrojom koronavírusov podobných SARS):

https://www.researchgate.net/publication/7570445_Bats_Are_Natural_Reservoirs_of_SARS-Like_Coronaviruses

Medzi autormi nachádzame aj meno čínskej vedkyne Zhengli Shi (Wuhan Institute of Virology), ktorá postupne publikovala o téme 92 vedeckých prác:

https://publons.com/researcher/1665691/zhengli-shi/,

medzi inými (30. októbra 2013) aj štúdiu s názvom: Isolation and characterization of a bat SARS-like coronavirus that uses the ACE2 receptor (Izolácia a charakteristika koronavírusu z netopiera podobného SARS používajúceho ACE2 receptor):

https://www.nature.com/articles/nature12711

Ako vieme prostredníctvom receptorov na bunkovej membráne sa vírusy, ale aj iné biochemické látky, dostávajú do bunky, ktorú môžu ovplyvniť – podľa účelu – pozitívnym aj negatívnym spôsobom.

Ďalším zaujímavým menom zo štúdie z roku 2005 je meno: Peter Daszak (EcoHealth Alliance, New York), ktorý s Zhengli Shi dlhodobo spolupracoval a  01.06.2014 zahájil výskumný projekt s názvom Understanding the Risk of Bat Coronavirus Emergence (Pochopenie rizika vzniku koronavírusovej nákazy z netopiera):

https://grantome.com/grant/NIH/R01-AI110964-06

Tento projekt mal byť ukončený 30.06.2024.

Zaujímavý je rok vzniku projektu  – rok 2014 – keď vláda Baraka Obamu, v dôsledku viacerých škandalóznych pochybení, pozastavila všetky laboratórne výskumné projekty v súvislosti s vírusmi (SARS, MERS, atď.) a nariadila vykonanie analýzy rizika pri každom jednotlivom projekte v budúcnosti. Z viacerých hodnoverných zdrojov je však s pravdepodobnosťou hraničiacou s  istotou zrejmé, že prostredníctvom nadácie Petera Daszaka nepriamo financovala tento výskum spôsobom outsourcingu v laboratóriách vo Wu-chane v Číne.

Zdá sa, že koronavírus COVID-19 skutočne pochádza z netopiera, je však nepravdepodobné, že epicentrom nákazy bolo Wu-chanské trhovisko so živými zvieratami:

  • jednak preto, že podľa viacerých zdrojov sa tam netopiere nepredávajú a zároveň preto, že netopiere vo Wu-chanskom laboratóriu, ktoré boli predmetom výskumu, pochádzajú z jaskýň v južnej časti Číny – z Jün-Nanu – ktoré je vzdialené od Wu-chanu niekoľko tisíc kilometrov,
  • po druhé preto, že ešte v januári 2020 bol v medicínskom časopise The Lancet uverejnený článok s názvom: Clinical features of patients infected with 2019 novel coronavirus in Wuhan, China (Klinické príznaky pacientov infikovaných novým koronavírusom 2019 vo Wu-chane) s  priloženým grafom, v ktorom sú vyčíslené počty nakazených ľudí, ktorí mali alebo vôbec nemali žiadny styk s trhoviskom (ani sprostredkovaný), čo je dôkazom, že nákaza nemohla pochádzať z trhoviska:

https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(20)30183-5/fulltext

 

Prečo sú testy na koronavírus nepresné?

15.mája referoval Úrad verejného zdravotníctva o významnom úspechu slovenskej vedeckej obce, keďže: „poprední slovenskí vedci zo súkromnej a štátnej sféry spoločne vyvinuli diagnostický RT-PCR test na nový koronavírus. Testy prešli validáciou podľa protokolu WHO na Slovenskej akadémii vied. Slovenský test na nový koronavírus zaregistroval Štátny ústav pre kontrolu liečiv.“

Predseda vlády Slovenskej republiky Igor Matovič konštatoval, že ide v podstate o zabezpečenie sebestačnosti v testovaní na koronavírus. Pripomenul, že na začiatku pandémie malo Slovensko málo testov a hrozilo, že veľké farmaceutické spoločnosti budú dodávať testy protekčne: „Je to malá škatuľka pre človeka, ale veľký krok pre Slovensko,“ parafrázoval premiér udalosť slovami prvého človeka na Mesiaci.

Gratulácia slovenským vedcom samozrejme patrí, test je štandardný a pre slovenskú ekonomiku určite prospešnejší, ako jeho nákup zo zahraničia. Problém sa „ukrýva“ v účelovom konsenze medicínskeho mainstreamu a záujmov farmapriemyslu, ktorý ďaleko presahuje rámec Slovenska.

Polymerázová reťazová reakcia (PCR – Polymerase Chain Reaction) je technika, ktorá umožňuje namnožiť určitý úsek molekuly DNA. Jej koncept vytvoril biochemik Kary Mullis v roku 1983, za čo bol v roku 1993 odmenený Nobelovou cenou za chémiu. Jej vynález sa stal jednou z hlavných techník používaných v biochémii a molekulárnej biológii. Noviny The New York Times ho opísal ako „vysoko originálny a signifikantný, rozdeľujúci biológiu na dve epochy, pred PCR a po PCR.“ V medicíne sa používa na diagnostiku dedičných ochorení, vo foreznej genetike na identifikáciu podľa DNA a určovanie otcovstva, ako aj na detekciu infekčných chorôb. A práve s tým mal Kary Banks Mullis (28.12.1944 –  07.08.2019) problém.

Dr. Mullis – vynálezca polymerázovej reťazovej reakcie – sa vyjadril takto: „Vedci v mene pomoci svetu spôsobujú obrovské škody. Nevadí mi útočiť na svoje vlastné bratstvo, pretože sa za to hanbím.“ Keďže vlani (2019) zomrel, ku „korone“ sa už vyjadriť nemôže. O to častejšie sa vyjadroval k retrovírusu HIV.

Rozhovor s Dr. Mullisom tu:

http://aidswiki.net/index.php?title=Document:Farber_interviews_Mullis

Názory viacerých vedcov na testy PCR pri infekčných chorobách prináša článok Celie Farber: The Corona Simulation Machine: Why the Inventor of The “Corona Test” Would Have Warned Us Not To Use It To Detect A Virus (Prečo by nás vynálezca „Korona testu“ varoval, aby sme ho nepoužívali na detekciu vírusu):

https://uncoverdc.com/2020/04/07/was-the-covid-19-test-meant-to-detect-a-virus/

Prvý konflikt medzi touto revolučnou technológiou a ľudským životom sa stal na bojovom poli AIDS a sám Dr. Mullis sa dostal na frontovú líniu, pričom argumentoval proti PCR ako diagnostickému nástroju. Mullis, rovnako ako jeho priateľ a kolega Dr. Peter Duesberg, neveril, že AIDS je spôsobený retrovírusom HIV. Bol dlhoročným členom Skupiny pre prehodnotenie hypotézy, že AIDS spôsobuje retrovírus HIV. Je to 500-členná protestná organizácia, ktorá sa snaží preskúmať skutočné príčiny AIDS.

Jedným z najsilnejších argumentov Duesberga v diskusii o AIDS bolo, že vírus HIV je u ľudí trpiacich AIDS sotva zistiteľný. Je iróniou, že keď sa na výskum HIV prvýkrát použila metóda PCR, okolo roku 1989, jeho oponenti tvrdili, že tento argument vyvrátili. Pomocou novej technológie mohli zrazu vidieť vírusové častice v množstvách, ktoré predtým nevideli. Mullis o tom ale zďaleka nebol presvedčený: „PCR uľahčilo zistenie, že niektorí ľudia sú nakazení vírusom HIV,“ povedal v roku 1992, „a niektorí z týchto ľudí sa stretli s príznakmi AIDS. Ale to nie je odpoveďou na otázku: Spôsobuje to HIV?“. Mullis potom pokračoval v opakovaní jedného z najviac kontroverzných tvrdení Duesberga: „Ľudské bytosti sú plné retrovírusov,“ povedal, „nevieme, či sú to stovky alebo tisíce alebo stovky tisíc. Iba nedávno sme ich začali hľadať. Nikdy však nikoho nezabili. Ľudia vždy prežili retrovírusy.“

Jeho hlavným argumentom bolo, že „vírus“ Gallo / Montagnier (vedci, ktorí považujú HIV za príčinu AIDS), bol – rovnako ako všetky vírusy vo svojej triede – sotva schopný infikovať bunky. Infikoval toľko buniek, že Duesberg prirovnal patogénny model k názoru, že môžete poraziť Čínu tým, že zabijete troch vojakov denne.

 

Zamlčané fakty

Prečo spomíname HIV v súvislosti s COVID-19, napriek tomu, že ich genetický kód neobsahuje žiadnu rovnakú sekvenciu?

Ak si chcete prečítať všetky podrobnosti, kliknite si na štúdiu Davida Crowa – kanadského výskumníka s titulom z biológie a matematiky, hostiteľom podcastu The Infectious Myth a predsedom think-tanku Rethinking AIDS: Flaws in Coronavirus Pandemic Theory (Nedostatky v koronavírusovej pandemickej teórii):

https://theinfectiousmyth.com/book/CoronavirusPanic.pdf

Prvá vec, ktorá ma prekvapila je, že test na COVID-19 nie je binárny (podobne ako pri HIV). Crow hovorí, že v skutočnosti ani nevie o nejakých testoch na infekčné choroby, ktoré sú len pozitívne alebo negatívne. Pre vysvetlenie: ak to porovnáme napríklad s tehotenským testom, existuje len jedna možnosť, buď je žena tehotná alebo nie je. Som presvedčený, že drvivá väčšina otestovaných na COVID-19 si myslela, že sa u nich zisťoval koronavírus spôsobom „mám“ alebo „nemám“. Nie je to však tak.

Slovenský test na koronavírus, ako aj tie zahraničné, sa zakladajú na metóde RT-PCR, čiže polymerázovej reťazovej reakcie s reverznou transkripciou, čo je obmenou PCR. V tomto prípade je najprv s použitím reverznej transkriptázy prepísaná izolovaná RNA do cDNA (čiže komplementárnej DNA) a tá je následne templátom pre PCR reakciu, ktorá danú cDNA namnoží. Táto metóda sa využíva pri výskume RNA, konkrétne pri určovaní, aká RNA sa v bunke nachádza. RNA je výhodné prepísať do DNA a následne pracovať s DNA, pretože DNA je omnoho stabilnejšia.

David Crow vysvetľuje: “V teste RT-PCR je krok, v ktorom premieňate RNA na DNA. Takže v skutočnosti nepoužíva vírusovú RNA. Používa DNA, ale je to ako doplnková RNA. Logicky je to to isté, ale môže to byť mätúce. K RNA sa pri jej produkcii pripája fluorescenčná molekula. Tým sa meria množstvo svetla, ktoré sa vracia pri každom cykle a to je ich náhrada za množstvo DNA. V zásade existuje určitý počet cyklov, v  jednom dokumente som našiel 37 cyklov. Ak ste do 37 cyklov nedostali dostatok fluorescencie, ste považovaní za negatívnych. Na inom papieri bola hranica 36. 37 až 40 bolo považovaných za „neurčitých“. A ak ste sa dostali do tohto rozsahu, vykonalo sa ďalšie testovanie. Videl som iba dva doklady, ktoré popisovali, aký je limit. Je teda celkom možné, že rôzne nemocnice, rôzne štáty, Kanada verzus USA, Taliansko verzus Francúzsko používajú rôzne štandardy citlivosti „kovid“ testu. Takže, ak by ste test prerušili po 20 cykloch, všetci by boli negatívni. Ak určíte štandard citlivosti na 50 cyklov, môžete mať každého pozitívneho.“

Na nedôveryhodnosť testov našiel David Crow explicitný dôkaz: „pozoruhodnou sériou grafov publikovaných lekármi zo Singapuru v JAMA (The Journal of the American Medical Association). Tieto grafy boli uverejnené v doplňujúcich informáciách, čo naznačuje, že ich nikto nemá čítať. Autorom sa pravdepodobne hodili, pretože to boli zaujímavé grafy, ale neuvedomili si čo v nich vlastne bolo. Bolo to 18 grafov 18 rôznych ľudí. V tejto nemocnici v Singapure robili denné testy na koronavírus a určili počet cyklov PCR potrebných na detekciu fluorescencie. Ak na detekciu nestačí 37 cyklov, umiestnili na spodnú časť grafu bodku, čo znamená, že pacient je negatívny. V tejto skupine 18-tich ľudí však väčšina ľudí prešla z pozitívnych, čo znamená „infikovaní“, na negatívnych, čo znamená „neinfikovaní“ a znovu naspäť na pozitívnych, teda infikovaných. Ako sa to dá interpretovať? Jediným spôsobom ako sa to mohlo stať, je presunúť referenčný bod z 37 cyklov na 36 alebo na 38. Môžete to posunúť, je to svojvoľné rozdelenie nahor alebo nadol. A v podstate to hovorí, že test nedetekuje infekciu. Pretože ak by to tak bolo, ako by ste sa mohli z nakazených stať neinfikovaní a v nemocnici s najlepšími antiinfekčnými opatreniami na svete, znovu infikovať? A ak ste vyliečili infekciu, prečo ste nemali protilátky, ktoré by vám zabránili znovu sa infikovať? V hlavnom prúde neexistuje teória, ktorá by mohla vysvetliť tieto výsledky. Preto si myslím, že sú tieto grafy také dôležité.“

Áno, čítate to správne. Laboratóriá môžu manipulovať, koľko „prípadov“ Covid-19 má ich krajina. A tu je podobnosť, rovnako ako v boji proti HIV – ľuďom sa nikdy nepovedalo, že „test na HIV“ má v rôznych krajinách rôzne štandardy, od laboratória k laboratóriu. Najvyšší stĺpec (najväčší počet proteínov HIV) bol v Austrálii: 5. Najnižší bol v Afrike: 2. V USA je to spravidla 3 až 4. To znamená, že by ste sa mohli zbaviť „diagnózy HIV“ odletom z USA alebo z Austrálie do Afriky. Ale po mnoho rokov bol „AIDS“ v Afrike diagnostikovaný bez akýchkoľvek testov, len krátkym zoznamom príznakov, ktoré sa presne zhodovali s príznakmi väčšiny tropických chorôb, ako sú horúčka, kašeľ a dýchavičnosť.

David Crow ďalej uvádza, že v PubMed bola publikovaná čínska štúdia, ktorú vydavateľ stiahol, pretože tvrdila, že ak testujete asymptomatických ľudí, až 80% môže byť falošne pozitívnych a iba 20% ľudí skutočne pozitívnych. Crow hovorí, že: „Čínska analýza bola matematická analýza, ktorá sa vykonala miliónkrát predtým. Nebol dôvod na stiahnutie dokumentu z akéhokoľvek dôvodu. Na papieri nie je nič dramatického, je to v skutočnosti nudná analýza. Je to tak, že urobili štandardnú analýzu toho, čo sa nazýva pozitívna prediktívna hodnota a predpokladali, že 1% ľudí v populácii je v skutočnosti infikovaných. Mohli mať 80% falošne pozitívnych. Nie je možné urobiť skutočnú analýzu falošne pozitívnych výsledkov z hľadiska určenia, či je test správny alebo nie, pretože to vyžaduje zlatý štandard a jediným zlatým štandardom je tzv. „čistý“ vírus. Vráťme sa teda k skutočnosti, že vírus nie je „vyčistený“. Ak by ste mohli vírus „vyčistiť“, mohli by ste vziať 100 ľudí, ktorí boli testovaní pozitívne, a mohli by ste v nich vírus vyhľadať. A ak ste našli vírus v 50 prípadoch zo 100 a nenašli v ostatných 50, mohli by ste povedať, že test je presný iba na 50%. Nemáme však žiadny spôsob, ako to urobiť, pretože sme vírus ešte „nevyčistili“. A nemyslím si, že sa to niekedy podarí.“

Dr. David Rasnick – biochemik, vývojár proteáz a zakladateľ laboratória Viral Forensics – k téme dodáva: „Musíte mať ohromné ​​množstvo akéhokoľvek organizmu, aby spôsobil príznaky. Preto nezačínajte testovaním, ale počúvaním pľúc. Som skeptický, že test PCR je vždy pravdivý. Je to vynikajúci nástroj vedeckého výskumu, ale hrozný nástroj pre klinické lekárstvo.“

 

Prečo nepomáha pľúcna ventilácia?

Odborný časopis The Lancet zverejnil jednu z doteraz najdôležitejších štúdii o príznakoch koronavírusu COVID-19 s názvom Pulmonary Vascular Endothelialitis, Thrombosis, and Angiogenesis in Covid-19 (Pľúcna vaskulárna endotelialitída, trombóza a angiogenéza pri Covid-19):

https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(20)30937-5/fulltext

Zo štúdie vyplýva, že koronavírus môže byť zároveň ochorením dýchacích ciest i ciev. Vedci spojili s početnými zdravotnými ťažkosťami ľudí nakazených koronavírusom endoteliárne bunky, teda tie, ktoré tvoria výstelku medzi cievnou sústavou a tkanivami a ovplyvňujú presun látok cez cievnu stenu.

Možno sa pýtate, akú súvislosť vidím v tejto štúdii s psychosomatickými príčinami chorôb, s ktorými sa zaoberáme. V takýchto prípadoch je táto otázka bezpredmetná. Nenahraditeľnou sa stáva funkcia konvenčnej medicíny práve pri záchrane života v akútnom ohrození, akýmkoľvek účinným emergentným zásahom, pretože na nič iné nezostáva čas.

Typickou liečbou syndrómu akútnej respiračnej tiesne (ARDS) je umiestnenie pacienta na dýchací prístroj s pľúcnou ventiláciou. Dr. Paul E. Marik z Eastern Virginia Medical School – vo svetle nových poznatkov – hovorí, že by to mala byť tá posledná možnosť, pretože pacienta zabíja silný zápal vyvolaný vírusom COVID-19 – tzv. „cytokínová búrka“ – a vytvorené krvné zrazeniny.

S ďalšími lekármi preto navrhli a s veľkým úspechom použili – pri záchrane ťažko chorých pacientov s COVID-19 – bezpečný, lacný a vysoko efektívny protokol o liečbe. Musí však byť implementovaný čo najskôr a nie až potom, ako sa pacienti dostanú na jednotku intenzívnej starostlivosti, pretože pri závažných prípadoch je zlyhávanie pľúc a poškodenie ďalších orgánov spôsobené nekontrolovaným zápalom, čo pľúcna ventilácia nedokáže pozitívne ovplyvniť.

Link na odporúčaný liečebný protokol:

https://covid19criticalcare.com/wp-content/uploads/2020/06/MATH-Release-4-24.pdf

Protokol „MATH +“ v skratke:

  1. Metylprednizolón (intravenózne)
  2. Kyselina askorbová – vitamín C (intravenózne s vysokou dávkou)
  3. Tiamín – vitamín B1
  4. Heparín (plná dávka s nízkou molekulovou hmotnosťou)
  5. PLUS kointervencie: zinok, vitamín D, famotidín, horčík a melatonín

V prípade nízkej saturácie kyslíkom použiť prietokovú nosovú kanylu, zvýšiť limity prietoku podľa potreby.

 

autor: Zoltán Németh

open

Z dôvodu pandemickej situácie je poradenstvo do odvolania pozastavené. O jeho obnovení vás budeme informovať na našej stránke aj na Facebooku.