Je konvenčná medicína vedecká? Vzhľadom na mnohé hypotézy – alebo skôr nepreukázané predpoklady – konvenčná medicína nie je vedou, najmä nie prírodnou vedou. Konvenčná medicína nemôže poskytnúť vysvetlenia bez hypotéz o biologických procesoch, ktoré sa vyskytujú u jednotlivca nazvaného „chorá osoba“. Konvenčná medicína ponúka iba štatistické údaje o pravdepodobnosti prežitia určitého typu rakoviny. Konvenčná medicína nemôže poskytnúť žiadne vysvetlenie týkajúce sa spontánneho uzdravenia.

Je Germánska nová medicína vedecká? Germánska nová medicína ponúka vedeckú teóriu bez hypotéz a overiteľnú teóriu týkajúcu sa rakoviny a „chorôb“ vo všeobecnosti. Germánska nová medicína je schopná poskytnúť vedecké vysvetlenie vývoja choroby v danom prípade. Keďže vývoj každého ochorenia je predvídateľný, Germánska nová medicína je schopná poskytnúť vedecky podložené terapeutické odporúčania pre každého jednotlivého pacienta. Možno očakávať komplikácie, ktoré sa môžu vyskytnúť a do liečby sa môžu integrovať potrebné opatrenia.

Tvrdenie a overovanie sa môžu považovať za vedecké, iba ak sa tvrdenie a overovanie môže kedykoľvek reprodukovať, t.j. overiť. Pretože tvrdenia konvenčnej medicíny nie sú overiteľné, t.j. nie je možné v každom jednotlivom prípade testovať ich vierohodnosť, hľadá útočisko v štatistike. Štatistika je odvetvie matematiky, a preto sa považuje za vedu. Nie je to však prírodná veda. Namiesto toho, aby lekár konvenčnej medicíny poskytoval pacientovi vedeckú podporu, môže poskytnúť iba štatistické údaje o pravdepodobnosti prežitia. Dnešní lekári nedokážu ponúknuť žiadne vedecky podložené znalosti týkajúce sa uzdravenia z choroby.

Hypotézy sú tvrdenia, ktoré neboli overené alebo sú dokonca neoveriteľné. Vo vede je hypotéza tvrdenie, ktoré nebolo (zatiaľ) overené, t.j. nepreukázalo sa, že je presné, ale napriek tomu slúži ako základ, na ktorom sú postavené ďalšie teórie alebo predpovede. Keď napríklad Izák Newton predstavil svoju teóriu gravitácie, opýtali sa ho, odkiaľ gravitácia pochádza. Jeho odpoveď: „Nebudem presadzovať žiadne hypotézy.“ Mal na mysli to, že ktokoľvek môže testovať postuláty zákona gravitácie, vysvetlenie samotnej gravitácie je však iný príbeh.

V súlade s požiadavkami na skutočnú prírodovedu Dr. Hamer nepredpokladá jedinú hypotézu. Jeho tvrdenia sú testovateľné a overiteľné v každom jednotlivom prípade rakoviny a jej ekvivalentov v ktoromkoľvek danom časovom okamihu. Naopak, konvenčná medicína je založená na predpokladoch, ktoré nikdy neboli overené. Napríklad hypotéza „imunitného systému“ postulovaná konvenčnou medicínou je neovereným tvrdením, keďže ho zatiaľ nikto priamo nepozoroval. Teória imunitného systému, t.j. predpoklad existencie imunitného systému, tvorí základnú hypotézu, na ktorej sú postavené ďalšie teórie a predpovede, čo vedie k pozorovateľným „faktom“, ktoré sa potom nesprávne považujú za „dôkaz“ – v tomto prípade – existencie „imunitného systému“.

Konvenčná medicína tvrdí, že aktivita mikróbov v tele je spôsobená rozpadom „imunitného systému“. Germánska nová medicína tvrdí, že činnosť mikróbov je vyvolaná príkazom mozgu. Konvenčná medicína nemôže v žiadnom prípade vedecky zdôvodniť ani predpovedať aktivitu mikróbov. GNM, na druhej strane, je schopná vedecky zdôvodniť a predpovedať začiatok mikrobiálnej aktivity – v každom jednotlivom prípade. Podľa GNM je presný okamih začiatku mikrobiálnej aktivity na začiatku druhej fázy tzv. „osobitného biologického programu“. Germánska nová medicína je založená na psycho-biologickom porozumení organizmu. Preto nepotrebuje a ani sa nespolieha na štatistiku. Tradičná medicína je často postavená na pseudo-logických neoverených tvrdeniach a preto je nevedecká. Germánska nová medicína, na druhej strane, ponúka zrozumiteľnú štruktúru logických a reprodukovateľných tvrdení, a je preto vedecká.

autor: Hans-Ulrich Niemitz (1946 – 2010), profesor histórie a etiky technológie a prírodných vied, Univerzita v Lipsku, Nemecko – jeho pedagogickými oblasťami a zameraním na výskum boli história a etika technológie a prírodných vied, vzájomné vzťahy medzi technológiou, kultúrou a spoločnosťou, hodnotenie technológií, zmena modelov rozvoja technológie a chronológia

Článok bol napísaný v roku 2003.