fbpx
24 feb 2023

K najčastejším dôvodom prečo ľudia vyhľadávajú psychoterapiu patria emočné problémy. Svojimi možnosťami zaujal koncept všímavosti množstvo psychológov a psychiatrov na celom svete, ktorí sa snažia implementáciou všímavosti do svojej terapie pomôcť svojim klientom či pacientom s najrôznejšími problémami. Všímavosť môže byť účinným spôsobom ako regulovať vlastné emócie.

YouTube player

Priebeh našich emócií významne ovplyvňujú naše myšlienky a predstavy. Naše emócie totiž nie sú iba výsledkom pôsobenia objektívnych, reálnych podnetov na náš organizmus, ale vznikajú v dôsledku našej kompletne subjektívnej interpretácie skutočnosti. A táto interpretácia môže byť nesprávna i zavádzajúca. V psychoterapii sa tiež stretávame s tým, že si klienti niektoré emócie vôbec nepripúšťajú, potláčajú ich alebo ich posolstvám nerozumejú a nevedia potom s týmito emóciami zaobchádzať. Problémy s reguláciou konkrétnych emócií mávajú pomerne dlhú históriu a ich počiatky siahajú častokrát až do detstva. Maladaptívne emočné schémy, ktoré sa vytvoria v detstve v konkrétnych situáciách (spojených spravidla s vtedajšou bezmocnosťou tieto situácie konštruktívne zvládnuť), je v dospelosti ťažké meniť.

Maladaptívne emočné schémy sú pamäťové štruktúry (klasické psychodynamické prístupy ich označujú ako komplexy), ktoré nás po aktivácii automaticky a bez nášho vedomia vedú k typickej interpretácii reality, k typickému prežívaniu a k typickému, vysoko kompulzívnemu správaniu. Problémom však je, že si zvyčajne nie sme plne vedomí vplyvu minulých fixných schém na súčasnú situáciu a vzťahy. Podvedome však stále inscenujeme podobné scenáre, aké sme zažili v minulosti. V našom mozgu sú tieto schémy uložené v implicitnej sémantickej pamäti a je pomerne ťažké ich zmeniť. Aj keď sme si vedomí, že naše skúsenosti a správanie sú v niektorých situáciách často neadekvátne, typický spúšťač v nás napriek tomu vždy znovu vyvolá typickú obrannú reakciu. Reakciu, ktorá kedysi dávala zmysel, ale teraz už často nedáva. Mnohí psychoterapeuti považujú transformáciu maladaptívnych emocionálnych schém za jadro psychoterapeutickej zmeny. Všímavý prístup terapeuta, ale aj aplikácia všímavosti u klienta, môže klientovi pomôcť uvedomiť si pocity, ktoré si ešte plne neuvedomil, hlboko zakorenené automatické predpoklady (angl. core beliefs) a ďalšie prvky skúsenosti, ktoré sa skryto podieľajú na vzniku psychopatologických symptómov.

Väčšinu našich myšlienok tvoria úvahy o minulosti alebo budúcnosti. Sledovanie vlastných telesných pocitov vracia naše myšlienky do prítomnosti. Psychoterapeut a budhistický mních Mirko Frýba to vo svojej knihe Umění žít šťastně popisuje nasledovne: „Budúcnosť nie je ešte skutočná a minulosť nie je už natoľko skutočná, aby sa na nej dalo niečo zmeniť. Jedine teraz, keď si všimnete, aké možnosti sú tu pre vás otvorené, zvládnete svoj život. Všimnite si prosím, čo práve teraz telesne prežívate, čo tu a teraz dokážete všímavo zaznamenať.“ Psychoterapeuti pomáhajú svojim klientom uvedomovať si, čo vlastne cítia už desiatky rokov. Blahodárny vplyv označovania pocitov (angl. affect labeling) na prežívanie človeka overila rada neurovedeckých štúdií. Kalifornská univerzita v Los Angeles preukázala napríklad účinnosť označovania pocitov na ľuďoch s abnormálnym strachom z pavúkov. Previedli experiment, ktorého účastníci sa mali postupne približovať k otvorenému teráriu so živým chlpatým pavúkom a boli pritom rozdelení do štyroch skupín, z ktorých každá používala inú stratégiu regulácie emócií. Vedci u všetkých účastníkov počas opakovaných pokusov priblížiť sa k pavúkovi zmerali odozvu ich kožnej vodivosti, ktorá je vyššia, keď sa človek bojí a nižšia, keď je človek v kľude a tiež sledovali ako blízko sa účastníci k pavúkovi priblížia. Ukázalo sa, že popisovanie vlastných pocitov je najefektívnejšia stratégia regulácie emócií. Účastníci zo skupiny, v ktorej mali behom približovania k pavúkovi popisovať svoje nepríjemné pocity, ktoré práve prežívali, zostali najkľudnejší a dokázali sa k pavúkovi dostať najbližšie. Schopnosť zachovať väčší kľud ako ostatní, ktorí mali odvádzať svoju pozornosť niekam úplne inam, sa pritom u nich prejavila aj po týždni, keď bol experiment opakovaný. Nepotláčanie vlastných negatívnych emócií, ale naopak ich priznanie, vyjadrenie a prijatie, je teda, ako vidíme aj na tomto príklade, dôležitým prínosom všímavosti pri regulácií maladaptívnych emócií. Už gestaltterapeut Arnold R. Beisser (1970) popísal paradoxnú teóriu zmeny. Paradox spočíva v tom, že k zmene prežívania dochádza, keď si plne uvedomíme, čo vlastne prežívame, keď sa prestaneme brániť a pripustíme si dovtedy potláčané pocity, prežijeme ich, vyjadríme ich (napríklad v rozhovore s terapeutom) a porozumieme im – potom dôjde k zmene, nepríjemný pocit sa rozplynie a my sa začneme cítiť inak. Súčasná neuroveda tento proces vysvetľuje vyhasínaním maladaptívnych mozgových spojov.

Presným mechanizmom, vďaka ktorým všímavosť umožňuje regulovať emócie a udržovať tak duševné zdravie a osobnú pohodu, sa v súčasnej dobe snažia porozumieť stovky kognitívnych vedcov, neurovedcov a psychológov po celom svete. Zdá sa totiž, že nedostatok všímavosti hrá dôležitú rolu pri vzniku mnohých duševných porúch a rozvíjanie všímavosti je naopak zrejme jedným z univerzálnych faktorov psychoterapeutickej zmeny. Doterajšie zistenia nasvedčujú tomu, že rozvinutá všímavosť reguluje emócie automaticky a bez nutnosti sa o zvládanie emócií nejak usilovne snažiť. Keď rozvíjame všímavosť, získavame obvykle najprv určitý odstup od vlastných myšlienok. Zisťujeme, že sa s myšlienkami, ktoré sa nám v mysli vynárajú, vlastne vôbec nemusíme stotožňovať. Zisťujeme, že dokážeme chvíľami aj nemyslieť alebo iba sústredene vnímať či vedome prežívať nejaký pocit. A postupne tiež získavame presnejšiu predstavu o tom, aké typy myšlienok sa v našej mysli vlastne najčastejšie vyskytujú.

Jan Benda v štúdií Všímavost v psychologickém výzkumu a v klinické praxi, uverejnenej v roku 2007 v časopise Československá psychologie, dokumentuje aktuálny vývoj v oblasti aplikácie všímavosti v psychoterapii, upozorňuje na niektoré problémy výskumu a načrtáva aj ďalšie perspektívy všímavosti v psychologickej teórii a praxi. Benda v štúdii uvádza, že Segal, Williams a Teasdale poukázali na to, že všímavosť umožňuje zmenu postoja k prežívaným javom v zmysle „vzdialiť sa“ od nich alebo ich „decentralizovať“, ale aj „dovoliť“ a „prijať“ ich. V dôsledku toho môže človek prerušiť predchádzajúce automatické „reagovanie“ a rozhodnúť sa pre alternatívne kroky podľa vlastného výberu. Podobne Frýba hovorí, že všímavosť rozvíjaná v terapii vedie k vhľadu do vzájomnej podmienenosti jednotlivých prvkov cyklicky sa opakujúcej patogénnej skúsenosti spôsobujúcej utrpenie a umožňuje klientovi či pacientovi prelomiť tento bludný kruh a vystúpiť z neho. Podľa Bendu predstavuje dôležitý výskumný počin, ktorý môže významne prispieť k pochopeniu všímavosti, Hájekova teória telesne založenej skúsenosti, ktorá ponúkla možné vysvetlenie dôležitých mechanizmov psychoterapie. Podľa Karela Hájeka, autora knihy Tělesně zakotvené prožívání, človek, ktorý pomocou všímavosti telesných javov zachytí tzv. ohnisko pocitu a ktorý následne dokáže pochopiť význam tohto pocitu, predchádza následnému podmieneniu nepríjemnej emócie alebo dokonca vzniku patologického prežívania (fóbie, úzkosti atď.).

Pri rozvíjaní všímavosti sa postupne učíme porozumieť tomu, čo vlastne cítime a čo potrebujeme, učíme sa zaujať voči pocitom postoj, ktorý ich transformuje, pozorujeme všetky javy, ktoré prebiehajú v našej mysli a v našom tele v prítomnom okamihu a bez hodnotenia. Keď sme všímaví, nevzniká v nás k práve uvedomovanému averzia (odpor) a môžeme hovoriť o prijatí práve prežívaného fenoménu. Všímavosť všetky prežívané fenomény akceptuje. Akékoľvek hodnotenie by bol ďalší fenomén, ktorý by sme si mali tiež všimnúť a opäť akceptovať skutočnosť, že sa tento fenomén (hodnotenie) objavil. Uvedomenie a prijatie má schopnosť transformovať a nástroje všímavosti iba vytvárajú podmienky k tomu, aby si klient či pacient všimol a prijal fakt, že práve prežíva to, čo prežíva. Všímavosť eliminuje zautomatizované obranné reakcie prebiehajúce mimo nášho vedomia a umožňuje nám reagovať vedome a slobodne a tiež sa pre nejakú reakciu alebo naopak pre nereagovanie rozhodnúť.

Rozvinutá všímavosť tiež ovplyvňuje priebeh emócií vďaka zmenenému pohľadu na vlastné naratívne alebo konceptuálne Ja. Sprostredkováva nám poznanie, že žiadne trvalé a nemenné Ja v skutočnosti neexistuje. A čím častejšie si túto skutočnosť uvedomujeme, tým menej nás potom zaujímajú akékoľvek príbehy o Ja, ktoré by naša myseľ eventuálne mala tendenciu vytvárať. Množstvo situácií potom dokážeme brať menej osobne, menej sebevzťažne a omnoho pragmatickejšie. Netrápime sa toľko tým, ako nás hodnotia druhí a nevzniká v nás pocit menejcennosti či hanby. A to je okrem schopnosti prijať všetko, čo prežívame, druhý najdôležitejší a najzaujímavejší mechanizmus, vďaka ktorému nám všímavosť umožňuje cítiť sa v niektorých situáciách inak, a preto tiež tieto situácie inak zvládať. Súčasná neuroveda označuje oblasti mozgu zodpovedné za proces vnútorného monológu resp. sebevzťažné myslenie ako defaultnú sieť (angl. default mode network). Táto sieť je aktivovaná v momentoch, kedy sa oddávame dennému snívaniu, premýšľaniu o svojej minulosti alebo budúcnosti alebo o tom, ako sa vnímame vo vzťahu k druhým. Mnohé neurovedecké štúdie dnes pritom dokladajú, že všímavosť aktivitu tejto defaultnej siete redukuje. Potvrdzujú teda, že zmena v chápaní seba samého, dosiahnutá vďaka všímavosti, znižuje tendenciu k sebevzťažnému spracovávaniu prežívaných fenoménov. Zmenený pohľad na Ja tak redukuje aj pocity hanby a následne tiež mnohé ďalšie psychopatologické symptómy, ktoré s hanbou súvisia.

Rozvíjanie všímavosti môže mať pozitívny vplyv na kvalitu nášho života vďaka vyššej odolnosti voči stresu, zníženiu úzkosti a depresie, lepšiemu zvládaniu emočne náročných situácií, zlepšeniu spánku, vyššej koncentrácií, lepšej pamäti, imunite i empatii. Integrácia konceptu všímavosti do psychoterapeutickej praxe rozličných psychoterapeutických prístupov môže byť pre klientov či pacientov nápomocná pri spracovaní maladaptívnych emócií, znižovaní stresu, ale aj pri rôznych somatických problémoch. Vďaka všímavosti môžu klienti i pacienti pochopiť posolstvo svojej nepríjemnej emócie, prijať ju a vytvoriť priestor na jej spracovanie alebo pretransformovanie. Preto pracujeme s konceptom všímavosti aj v našej poradni celostného zdravia. O našich službách sa môžete dozvedieť viac na našej stránke celostnezdravie.sk

 

autor: Karina Kurtová

POUŽITÉ ZDROJE:

BENDA, J. 2007. Všímavost v psychologickém výzkumu a v klinické praxi. In Československá psychologie, roč. 51, č. 2, s. 129-140. ISSN 1804-6436. Dostupné z: https://www.jan-benda.com/downloads/benda2007.pdf

BENDA, J. 2019. Všímavost a soucit se sebou : Proměna emocí v psychoterapii. Praha : Portál. 230 s. ISBN 978-80-262-1524-0.

BENDA, J. 2021. Když terapeut medituje. In Psychologie dnes, č. 5, s. 10-13. ISSN 1212-9607. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/351515603

ENNENBACH, M. 2018. Budhistická psychoterapie. Olomouc : Fontána. 406 s. ISBN 978-80-7336-917-0.

FRÝBA, M. 2003. Umění žít šťastně. Praha : Argo. 278 s. ISBN 80-7203-484-7.

CHASKALSON, M. 2016. Mindfulness za 8 týdnů. Brno : BizBooks. 280 s. ISBN 978-80-265-0517-4.

KABAT-ZINN, J. 2009. Wherever You Go, There You Are: Mindfulness Meditation in Everyday Life. Hyperion ebooks. 185 p. ISBN 978-1-4013-9467-7.

KABAT-ZINN, J. 2016. Život samá pohroma : Jak čelit stresu, nemoci a bolesti pomocí moudrosti těla a mysli. Brno : Jan Melvil Publishing. 616 s. ISBN 978-80-7555-012-5.