Dvaja veľkí lekári starovekého Grécka – Hippokrates a Galen – usudzovali, že myšlienky a emócie môžu putovať do rôznych systémov tela a priamo ich ovplyvňovať. Výsledky dnešných najnovších výskumov ukazujú, že mali pravdu. Naša myseľ udeľuje negatívny význam podnetu – v dôsledku čoho utrpíme emocionálny konflikt – a náš mozog, ktorý mapuje myseľ, tento konflikt zachytí.

Psychosomatika prešla v posledných 50-tich rokoch búrlivým vedeckým rozvojom, žiaľ praktické využitie týchto objavov v medicínskej praxi je „neviditeľné“. V 70-tych rokoch Candace Pert a ďalší vedci zistili, že mozog vylučuje molekuly zvané neuropeptidy, ktoré sú prostredníkmi medzi reakciami na stres a chorobami, ktoré môžu byť dôsledkom stresu. Z neuropeptidov sú asi najznámejšie endorfíny. Ďalšie významné objavy na molekulárnej úrovni urobil Bruce Lipton, bývalý profesor lekárskej fakulty a vedec zaoberajúci sa bunkovou biológiou.

Psychosomatikou sa zaoberáme už veľa rokov, ale až poznatky tzv. Germánskej novej medicíny (ďalej budem používať jej skratku GNM) nám aj našim klientom počas konzultácií priniesli doslova „AHA efekt“.

Autorom princípov a uceleného systému GNM bol nemecký onkológ, doktor Ryke Geerd Hamer. Ten svoj objav publikoval po prekonaní rakoviny semenníkov, ktorú považoval za dôsledok emocionálneho stresu po zastrelení jeho syna, ktorý po sto dňoch v kóme zomrel v jeho náručí.

Spýtal sa vás už nejaký lekár pri vyšetrení na dlhodobý stres alebo vaše prežité emocionálne traumy? Mňa ešte nie… A ani žiadneho z našich stoviek klientov…

Lekár na to samozrejme po prvé nemá čas a po druhé to žiadny liečebný protokol neurčuje, pretože vplyv psychiky na fyzické zdravotné problémy konvenčná medicína nepredpokladá.

V našej poradni vplyv konkrétnych emócií na konkrétne zdravotné problémy nielenže predpokladáme, ale máme u stoviek klientov v praxi potvrdený.

Samozrejme za 10 minút u lekára, nemá lekár šancu tieto prepojenia a príčiny zistiť a to je dôvod prečo sa každému klientovi v našej poradni venujeme minimálne hodinu a pol. A verte mi, že tam to nekončí. Každého z vás, ktorí ste nás už v minulosti navštívili, vnímame ako originálnu bytosť so svojím originálnym príbehom.

Podľa GNM choroba nie je chorobou vo všeobecne chápanom zmysle tohto slova, ale zmysluplným osobitným biologickým programom.

Všetky lekárske teórie, či už konvenčné alebo „alternatívne“, archaické alebo moderné, sú založené na koncepte, že choroby sú „poruchami“ organizmu. Objavy Dr. Hamera však ukazujú, že nič v prírode nie je „choré“, ale všetko je zmysluplné.

„Choroba“ je posolstvom duše, ktoré nám posiela informáciu a poskytuje čas na vyriešenie našich emocionálnych konfliktov a psychických tráum. To všetko sa deje v záujme prežitia jednotlivca a zachovania kontinuity života v prírode.

Na základe prísnych vedeckých kritérií je päť biologických zákonov GNM uplatniteľných prakticky na všetky choroby známe v medicíne a overiteľné v prípade každého pacienta. Od roku 1981 boli zistenia Dr. Hamera testované a zdokumentované viac ako 30-krát mnohými lekármi a profesijnými združeniami, podľa niektorých zdrojov na viac ako 40 tisíc pacientoch. Všetky dokumenty potvrdzujú 100%-nú presnosť jeho objavov.

Priekopnícku prácu Dr. Hamera využíva mnoho lekárov vo viacerých krajinách (Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Poľsko, Kanada). V Maďarsku rozpracoval jeho metódu do ucelenej koncepcie Barnai Roberto v knihe Biologika – Szerv Atlasz a k jeho metóde sa verejne hlási viacero lekárov s akademickým vzdelaním.

Predpokladám však, že väčšina z vás, počuje pojem Germánska nová medicína v tomto videu po prvýkrát, pričom vás možno prekvapí fakt, že 11. septembra 1998 Trnavská univerzita potvrdila správnosť prírodných zákonitostí objavených Dr. Hamerom.

Prečo akademická medicína dodnes zavrhuje objavnú prácu Dr. Hamera a tvrdošijne ju odmieta včleniť do rámca psychosomatickej medicíny, ktorú sama radikálne neodmieta a občas sa na ňu účelovo odvoláva?

Všeobecné prijatie jeho metódy by prevrátilo naruby nielen mnohé „poznatky“ medicínskej vedy a zaužívané poňatie medicínskeho vzdelávania, ale najmä liečebnú prax. V prípade potvrdenia a praktickej aplikácie jeho objavných téz by to znamenalo minimálne rovnakú zmenu paradigmy ako svojho času zmena názoru, že Zem je plochá a Slnko sa točí okolo nej. História ľudstva nás však učí, že ustálené paradigmy sa vždy rúcali pomaly a ťažko.

Teraz vám stručne vysvetlím základné princípy GNM a následne si tieto princípy vysvetlíme na konkrétnom prípade.

GNM sa nezaoberá genetickými poruchami, úrazmi a mechanickými poškodeniami, otravami potravinovými a chemickými, vrátane ťažkých kovov, parazitárnymi ochoreniami, radiáciou a vplyvom elekromagnetického žiarenia.

Všetky ostatné choroby vrátane civilizačných (nádorové a kardiovaskulárne ochorenia), tzv. autoimunitné ochorenia a všetky ostatné patria do spektra, ktorými sa GNM zaoberá.

Vysvetlime si, čo je podstatou Germánskej novej medicíny:

Vieme, že spúšťačom ochorenia je emocionálny konflikt (všeobecne povedané: stres). Tento spúšťač – teda vyvolávajúca udalosť – musí spĺňať niekoľko podmienok.

Prežitá udalosť je:

• Nečakaná a prekvapivá
• Závažne a dramaticky prežívaná
• Prežívaná izolovane (teda bez možnosti akéhokoľvek zdieľania s blízkym človekom)

V tomto bode si dovolím dodať, že závažnosť zdravotného problému je priamo úmerná závažnosti prežitého konfliktu.

GNM je jediný vedecký a biologický systém, ktorý vysvetľuje vznik a vývoj ochorení na troch nezávislých úrovniach zároveň: duša, mozog a orgán.

A teraz si vymenujme 5 prírodných biologických zákonov, ktoré GNM vysvetľuje:

1. Železný zákon všetkých ochorení znie: duševný konflikt je spúšťacím impulzom každého ochorenia (okrem mechanických poškodení, parazitárnych ochorení a otráv všetkého druhu).
2. Každá choroba je zmysluplný charakteristický biologický program. Chorobné prejavy sa delia na aktívnu fázu (kedy je vnútorný konflikt aktívny) a liečebnú fázu (po vyriešení vnútorného konfliktu). V strede liečebnej fázy prichádza nevyhnutne tzv. epileptoidná kríza, v ktorej nastáva návrat symptómov choroby na krátku dobu, po nej nastáva definitívne vyliečenie.
3. Ontogenetický systém prepojenosti chorôb podľa zárodočných listov.
4. Ontogenetický systém pôsobenia mikróbov ako pomocníkov organizmu v liečebnej fáze ochorenia.
5. Tzv. ochorenie je vývojovou súčasťou prírody ako reakcia na emočný konflikt v záujme prežitia jedinca a ľudského rodu. Ochorenie má vždy bio-logický zmysel pre človeka. Ochorenie je posolstvo, ktoré nás mobilizuje k „prežitiu“ nášho emocionálneho konfliktu a poskytuje „čas“ k jeho riešeniu. Je teda podmienené múdrosťou ľudského organizmu a nie – ako nás učí akademická medicína – chybou v mechanike, ktorú je potrebné invazívnymi prostriedkami „opravovať“. To samozrejme neznamená nepotrebnosť lekárskych zákrokov, avšak v tomto prípade by ich aplikácia už vychádzala z radikálne odlišnej paradigmy.

Preveďme však teraz spolu túto teóriu do praxe na nasledovnom konkrétnom prípade:

Predstavme si päť odlišných ľudí, ktorí jedného rána prídu do práce a zistia, že ich práve prepustili. Každá z týchto piatich osôb prijme túto situáciu úplne inak. Čo sa stane?

Pán A vidí svoju rolu vo firme predovšetkým ako možnosť zaistiť si živobytie, dáva mu „každodenný chlieb“. Stratu zamestnania vníma akútne dramaticky, pretože jeho „každodenný chlieb“ je teraz ohrozený. Cíti sa izolovane, pretože je sám a nemá sa s kým podeliť o svoje starosti. Je to neočakávané, pretože s touto situáciou nepočítal. Utrpel biologický konflikt tzv. „vyhladovania“ resp. konflikt sústa. Pánovi A začne nadmerne pracovať pečeň s následným rastom buniek, t.j. tumorom pečene, ak konflikt potrvá dlhšie. Keď si nájde nový zdroj príjmov, jeho tumor sa automaticky opäť odbúra. Hyperfunkcia a tumor pečene mu v úvodzovkách pomáhajú z mála potravy získať viac živín.

Pán B má vo firme vyššie postavenie a vidí túto funkciu ako svoju osobnú oblasť uplatnenia. On je tu šéf, on vydáva príkazy. Biologický pohľad je – je to jeho teritórium. Strata zamestnania je pre neho akútne dramatická, pretože jeho oblasť uplatnenia, v ktorej mal isté postavenie, je náhle preč. Bez tejto firmy je „nikým“. Okrem toho je táto situácia izolujúca, pretože nikto, kto nie je v rovnakej situácii, tomu z jeho pohľadu nemôže rozumieť. Strata zamestnania bola nečakaná. Utrpí biologický „konflikt straty teritória“. Vencové cievy pána B sa rozšíria a môže sa stať, že ho pichá pri srdci. To umožňuje lepšie zásobovanie srdca kyslíkom, aby mal viac sily na vydobytie si svojho teritória naspäť. Keď konflikt vyrieši, v epileptoidnej kríze môže nastať aj srdcový infarkt.

Pán C sa vždy vnímal ako dôležitá súčasť firmy. Kým sa firme darilo, bol hrdý. Keď sa firme nedarilo, jeho sebahodnotenie trpelo. Náhly krach firmy bol pre neho ťažkou prehrou, prinajmenšom nikto nepovažoval za potrebné informovať ho o tom. Utrpí pokles vlastnej hodnoty a myslí si: „som nanič“. Pán C bude mať úbytok tkaniva chrbtice. Keď svoj konflikt vyrieši, stavce alebo medzistavcové platničky sa opäť obnovia a chrbát bude istý čas na tomto mieste bolieť.

Pán D vníma svoju rolu vo firme ako možnosť zvýšiť svoj osobný luxus. Svoje živobytie má zabezpečené aj inými pracovnými aktivitami. Ako svoje teritórium nevníma pracovisko, ale v prvom rade svoj domov. Krach firmy preto nie je pre neho akútne dramatický. Je síce izolujúci a nečakaný, avšak keďže chýba dramatickosť, neutrpí žiaden konflikt. U pána D nevznikne žiaden zdravotný problém.

Pán E je vlastne normálnym prípadom: Utrpí hneď 3 konflikty naraz, pretože pre neho sú dramatické všetky oblasti. Dostane symptómy pána A, B aj C.

Na tomto príklade vidíme, že viaceré osoby môžu tú istú situáciu vnímať celkom inak. Môžu utrpieť rozdielne konflikty alebo nemusia utrpieť žiaden konflikt. Toto bolo prirodzene iba niekoľko možností, ako možno situáciu vnímať – vyhladovanie, strata teritória a strata vlastnej hodnoty. Existuje však nekonečne veľa možností ako si rôzne typy ľudí môžu situáciu interpretovať. Naše vnímanie konfliktných stresových faktorov je individuálne.

Každý konflikt je však sprevádzaný uvoľnením adrenalínu, čo je výsledkom hyperfunkcie nadobličiek. Každý z vás vie, že keď sa dostane do nejakej stresovej situácie – do nejakého konfliktu – tep srdca sa zvýši. Tieto automatické biologické funkcie nám umožňujú v prípade potreby utiecť pred nebezpečím. V minulosti pred gepardom alebo medveďom, dnes pred agresívnym partnerom alebo šéfom. Všetci poznáme stav, kedy v extrémnej situácii v sebe náhle objavíme netušené sily. Keď potrebujeme utiecť, vďaka tzv. pudu sebazáchovy, sa naše pľúcne alveoly nepozorovane uvedú do sympatikotónie, vďaka čomu bude ich funkčnosť oveľa vyššia a umožnia tak vyššiu priepustnosť kyslíka. Naše dýchanie bude tým pádom oveľa lepšie a dokážeme bežať oveľa dlhšie bez toho, aby sme sa zadýchali. Vďaka tomu sa zachránime a ďalšie minúty sa budeme vydýchavať a pľúca sa budú regenerovať. V tejto druhej fáze bude prevládať parasympatikum, budeme sa teda nachádzať vo fáze uvoľnenia.

GNM nám ponúka komplexne prepracovaný systém, ktorý samozrejme nie je možné plne pochopiť hneď v prvom videu či článku. Preto vám odporúčam pozrieť si aj naše ďalšie videá a prečítať si naše ďalšie články.

autor: Karina Kurtová