Keď ste matka alebo otec, dôverne poznáte nasledujúci scenár: zaplnený noštek, boľavé hrdielko, nasledujúci deň sa pridá horúčka a o pár dní aj kašeľ. Prípadne: často boľavé ušká či bruško. Naše dieťa je pre nás najdrahšou a najdôležitejšou bytosťou, a preto zapojíme celú svoju energiu, vykúpime lekáreň (prípadne vybrakujeme domácu prírodnú lekárničku) a začneme náš poklad kŕmiť osvedčenými pomocníkmi alebo doktormi predpísanými liekmi. A keď sa to opakuje mesiac čo mesiac nervozita rodiča stúpa, až kým nezačne obiehať ordinácie, vláčiť dieťa po vyšetreniach, skúmať alergie a intolerancie, zvyšovať imunitu…
Som matkou už 9 rokov a takmer všetkými vyššie spomínanými procesmi som si ako rodič osobne prešla. Niekoľko rokov sa však venujem psychosomatickým konzultáciám podľa Germánskej novej medicíny (GNM), a preto mám skúsenosti nielen s mojím vlastným dieťaťom, ale aj s detskými klientmi.
Čo ma naučila Germánska nová medicína ako matku?
V prvom rade nebáť sa, keď je moje dieťa choré a dôverovať prírode, že naše telá stvorila ako inteligentné nástroje schopné procesu regenerácie. Procesy, ktoré v našich telách neustále pri rôznych činnostiach prebiehajú, sú tak komplexné, že mnohé z nich veda doposiaľ nedokázala plne pochopiť. V snahe porozumieť im sa však veda občas nazdáva, že je múdrejšia ako príroda. Všetky lekárske teórie, či už konvenčné alebo „alternatívne“, sú založené na koncepte, že choroby sú „poruchami“ organizmu. Objavy Dr. Hamera (autora GNM) však ukazujú, že nič v prírode nie je „choré“, ale všetko je zmysluplné. Choroba nie je chyba v programe, ale podľa Germánskej novej medicíny je to zmysluplný osobitný biologický program. „Choroba“ je posolstvom duše, ktoré nám posiela informáciu a poskytuje čas na vyriešenie našich emocionálnych konfliktov a psychických tráum. To všetko sa deje v záujme prežitia jednotlivca a zachovania kontinuity života v prírode.
V druhom rade ma Germánska nová medicína naučila, že nájdením prvotnej – duševnej resp. psychickej či emocionálnej – príčiny choroby a jej vyriešením (ktoré častokrát v praxi nie je jednoduché) je ktokoľvek z nás schopný ukončiť opakujúci sa zdravotný problém.
Pre viac podrobností a pochopenie základných princípov Germánskej novej medicíny, vám odporúčam prečítať si niektorý z nasledujúcich článkov na našej stránke:
Psychosomatika ako prírodný zákon
Germánska nová medicína
Naučiť sa 5 biologických zákonov je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžete ako rodič pre zdravie svojho dieťaťa urobiť. Keď pochopíte, prečo sa u vášho dieťaťa objavili symptómy tej-ktorej choroby, budete schopní znížiť svoj strach, keď dieťa ochorie a vysvetliť mu, že jeho organizmus je stelesnením inteligencie prírody a presne vie, čo má robiť, aby sa znovu dostal do rovnováhy. Procesom riešenia konfliktov lepšie spoznáte seba a svoje dieťa a predídete opakovaným chorobám, strachu z nich a neustálemu potláčaniu príznakov (či už chemickými alebo prírodnými prostriedkami), ktoré sú iba prirodzenými následkami predchádzajúcich konfliktov.
Konflikt vždy vychádza z okolností v živote, ktoré vyvolali napríklad problémy v škole (tzv. teritoriálny konflikt = konflikt na mojom území alebo konflikt sebahodnotenia), finančné ťažkosti v rodine (tzv. konflikt sústa = konflikt hladovania), problémy s rodičmi, kamarátmi (tzv. konflikt oddelenosti) atď. Konflikty sa niekedy vyriešia samé, napríklad keď sa zmenia životné okolnosti alebo je riešením prehodnotenie nášho postoja, zbavenie sa hnevu, smútku, zatrpknutosti…, nazeranie na situáciu z iného uhla, pokus o videnie obrazu zo širšej perspektívy.
Pozrime sa na typické príznaky pri bežných detských chorobách a objasnime si ich emocionálnu resp. psychickú príčinu:
NÁDCHA: Z piatich zmyslov (zrak, čuch, chuť, hmat, sluch) je čuch u ľudí najsilnejší zmysel pri narodení. U zvierat môže byť konflikt vyvolaný vôňou blížiaceho sa predátora alebo zápachom jedovatých výparov. Pre ľudí sa konflikt premieta do „zaváňania“ problémov alebo potenciálnej hrozby, napríklad „zacítenia“ konkurenta alebo oponenta v práci, škole, doma alebo vo vzťahu. Nosová sliznica tiež reaguje na konflikt pachu – nepríjemný zápach. V prenesenom zmysle slova sa takýto konflikt týka akejkoľvek situácie, ktorá je vnímaná ako: „Mne tá vec akosi smrdí…“, „Mám toho plný nos…“ (= „Mám toho už dosť…“), „Nemôžem ju/jeho ani cítiť…“ Môže sa to týkať nepríjemnej osoby („škodcu“) alebo situácie.
KAŠEĽ: Môže byť dôsledkom biologického konfliktu súvisiaceho s pľúcnymi alveolami alebo s prieduškami. Pľúc sa týka konflikt strachu zo smrti, pretože z biologického hľadiska sa panika zo smrti rovná neschopnosti dýchať. Tento typ konfliktu vzniká z neschopnosti nadýchnuť sa alebo naopak vydýchnuť si. Priedušiek sa týkajú dva typy konfliktov: konflikt šoku (náhla hrozba na mojom území – „onemel od strachu“) alebo strachovanie sa o revír (moje územie je vystavené nebezpečenstvu) či pocit strachu na svojom teritóriu (napr. konflikt medzi žiakom a učiteľom alebo hráčom a trénerom – „nemôžem kričať na autoritu“).
ASTMA: Konflikt strachu na svojom teritóriu – moje územie je vystavené nebezpečenstvu, bojím sa o to, čo je moje, konflikt ochrnutia, neschopnosti čo i len sa ozvať (nedostávam sa k slovu, chcel som kričať, ale nešlo to – úľak – alebo som nemohol – voči autoritatívnemu rodičovi, učiteľovi, trénerovi a pod.).
ZÁPAL STREDNÉHO UCHA: Z evolučného hľadiska sa stredné ucho a Eustachova trubica vyvinuli z črevnej sliznice pôvodného pažeráka. Rovnako ako črevo, ktoré absorbuje a trávi „sústo potravy“, je biologickou funkciou stredného ucha a Eustachovej trubice absorbovať a „tráviť“ „sluchové sústo“. Typy sluchových konfliktov: Pravé ucho – neviem danú informáciu získať, nepovie mi to, čo chcem od neho počuť, nesmiem to počuť. Ľavé ucho – nechce si ma vypočuť, nemá o moje názory záujem, nechcem, aby mi toto hovoril (urazil ma, kritizuje ma, nerozumie mi – „nemôžem veriť vlastným ušiam“).
BOLESŤ HRDLA: Hrdlo a mandle sú miestom, ktorým vstupuje do nášho tela potrava (sústo), preto v prenesenom význame spôsobuje zápal hrdla aj mandlí konflikt „sústa“ – nie v zmysle potravy, ale niečoho, čo „nechceme prehltnúť“. Obrazne sa to týka akejkoľvek udalosti alebo situácie, ktorú človek odmietne prijať alebo ktorú vníma ako ťažko „prehltnuteľnú“ (napr. nevie niekomu odpustiť, prijať nejakú situáciu). Príklad: Dieťa nútia zjesť všetko, čo má na tanieri – „nechcem to prehltnúť“. Dieťaťu vynadá rodič a povie mu, že má byť ticho a splniť, čo mu prikázal – „neviem to prehltnúť (=prijať)“, „nemôžem k tomu nič povedať“.
HNAČKA: Črevá sú miestom na vstrebanie prijatej potravy (sústa). Konflikty typu: nestráviteľné sústo („nestráviteľná“ nepríjemnosť) alebo pocit nedostatku (strata sústa, sústo som si ešte neosvojil, neprivlastnil) môžu spôsobiť tento druh problému.
GASTRITÍDA (ZÁPAL SLIZNICE ČREVA), KOLIKA (KŔČOVITÁ BOLESŤ ČRIEV): Neschopnosť absorbovať alebo stráviť sústo – napr. hnev na osobu (člena rodiny, priateľa, suseda, kolegu, zamestnanca, nadriadeného, klienta, učiteľa, študenta, spolužiaka, trénera, lekára, úrady), na situáciu (hnev súvisiaci so školou, s prácou, so vzťahmi) alebo na poznámky okolia (obvinenia, urážky, kritika), správy, ktoré sa ťažko prijímajú alebo ťažko „trávia“. Tieto spory u detí vznikajú už v rodine, materskej škole, na ihrisku… Bitka o hračku je pre dieťa rovnako dôležitá ako pre dospelého bitka o pozemok alebo nehnuteľnosť.
EKZÉM: Pokožka je miestom dotyku – kontaktu s druhými ľuďmi aj okolitým svetom, preto koža reaguje na tzv. konflikt oddelenosti. Ten vzniká vtedy, keď nie sme s niekým, s kým byť chceme alebo naopak keď sme s niekým, s kým byť nechceme. Konflikt môže vyvolať odlúčenie od niekoho (napr. rodič chodí pracovať do zahraničia – dlho s ním nemôžem byť), prípadne emocionálny chlad od blízkej osoby (nechce sa ma dotýkať, objať ma, chytiť ma za ruku, pobozkať, nechcú ma pohladiť, necítim uznanie od rodiča…).
AKNÉ: Konflikt pošpinenia, poníženia, urážky (zaútočili na mňa, toto obviňovanie ma ponižuje). Prílišná snaha o dokonalý výzor môže tiež spôsobiť problémy s pleťou (akné). Fáza akné u dospievajúcich zvyčajne prejde, keď si uvedomia, že sú dôležitejšie iné veci ako to, ako vyzerajú, a že sa môžu páčiť aj napriek ich nedokonalostiam.
NOČNÉ POMOČOVANIE: V zvieracej ríši slúži močenie na označovanie svojho teritória (územia). Aj u človeka sa problémy s močením týkajú teritória (svojho územia – či už domáceho, pracovaného alebo iného). Môže sa jednať buď o značenie svojho teritória (dieťa nemá svoj vlastný priestor – svoju vlastnú izbu, pretože zdieľa izbu s mladším súrodencom, sťahovanie do nového bytu z dôvodu rozvodu rodičov a pod. – pretože dieťa nemá žiadne vlastné územie, označí jediné dostupné územie – svoju posteľ) alebo o zanedbávanie potrieb dieťaťa (z dôvodu uprednostňovania potrieb mladšieho súrodenca) či autoritatívnej výchovy alebo sociálnej šikany (v noci dochádza k uvoľnenému stavu, v ktorom môže dieťa uvoľniť nahromadený stres a dôjde k mimovoľnému otvoreniu zvierača močového mechúra). Keďže dieťa nie je schopné určiť hranice svojho územia voči autoritatívnej dospelej osobe, dôjde vo fáze uvoľnenia k pomočovaniu.
Všetky vyššie vysvetlené symptómy sa obvykle prejavujú v tzv. liečebnej, post-konfliktnej, fáze osobitného biologického programu – viď. graf nižšie (viac o dvojfázovosti ochorení podľa GNM nájdete v článkoch, na ktoré som vám poskytla odkazy vyššie):
Častokrát je však konflikt vyriešený len dočasne. Mnohí z nás totiž prežívajú opakovane rovnaké typy konfliktov, a preto sa konfliktná a post-konfliktná fáza môžu dookola cykliť (opakované konflikty v škôlke, škole, doma…). Emócie sú našou prirodzenou súčasťou, avšak našou úlohou je naučiť sa s nimi pracovať. Nie ich potláčať (pretože práve potlačené emócie spôsobia fyzický zdravotný problém), ale naopak vypustiť, prejaviť a prípadne zmeniť svoj postoj, aby sme v podobnej situácii nabudúce zareagovali inak alebo vyriešiť konflikt (napr. vysvetliť si spor s dotyčnou osobou).
Keď som bola malá, pozerala som rozprávku Bol raz jeden život a keď som ochorela, rodičia mi podľa vzoru tejto rozprávky hovorili, aby som si predstavovala armádu malých dobrých vojačikov v mojom tele, ktorí zabíjajú zlé potvorky – baktérie a vírusy, vďaka ktorým som ochorela. A čo keď vám poviem, že mikroorganizmy potrebujete, aby ste vyzdraveli? Aby si váš imunitný systém poradil so stavom nerovnováhy, ktorá nastane vo fáze akéhokoľvek konfliktu. Že mikróby vôbec nie sú zlé potvorky, ale trpezliví opravári, ktorí pomáhajú telu v samouzdravovacích procesoch. Ak vám tento koncept, nie je doposiaľ známy, odporúčam vám napríklad knihu Spojenci na celý život (s podtitulom Proč bychom měli bakterie považovat za své přátelé), v ktorej vám autori knihy podrobne vysvetlia, prečo sú mikróby pre nás životne dôležité (a možno po jej prečítaní uvidíte v novom svetle aj časté umývanie alebo dezinfekciu rúk).
Naše telá majú obrovskú schopnosť regenerácie. Pokiaľ ide o dôveru, že sa nám na tele zahojí napríklad rezná rana, nemáme s tým problém. A chápeme aj to, že hojenie nebude bezbolestný proces. Prečo však neveríme svojmu telu, že aj pri duševných zraneniach, ktoré sme utrpeli, pre nás robí rovnako záslužnú činnosť ako pri porezaní sa nožom? Jedným z problémov, prečo je tomu pre nás ťažké uveriť, je to, že to, čo v tele prebieha v konfliktnej fáze, častokrát nebolí, ani to nevidno. Zmeny na bunkovej úrovni však nastávajú a telo vie, že musí prísť fáza nápravná, v ktorej tieto zmeny „opraví“. Uvediem jednoduchý a ľahko pochopiteľný príklad: keď má dieťa stres z písomky alebo skúšania v škole, vo fáze stresu bude mať napríklad studené alebo spotené ruky a nohy, srdce mu bude biť rýchlejšie, hrdlo bude vyschnuté, zrýchlený pulz spôsobí zvýšený tlak. Keď stres pominie a dieťa sa dostane do stavu plného relaxu (napríklad príde domov zo školy), môže ho večer bolieť hlava, hrdlo alebo môže mať naopak zvýšenú teplotu (opak studených končatín). Táto fáza je však už nápravná alebo tzv. post-konfliktná (konflikt je ukončený), i keď symptómy, ktoré sú jej súčasťou nemusia byť vôbec príjemné.
Ako na nájdenie prvotnej – emočnej – príčiny choroby?
Príčinu – emocionálny konflikt dieťaťa – hľadajte dni, týždne alebo mesiace pred vypuknutím choroby u dieťaťa (v závislosti od dĺžky a závažnosti ochorenia). Problémy, ktoré prežíva vaše dieťa v kolektíve nebagatelizujte. Pre dieťa je nepríjemná poznámka od spolužiaka alebo trapas pred učiteľkou rovnako závažný problém ako pre vás finančné problémy či hádky s partnerom/kou. Detské problémy sa vám z vašej perspektívy nebudú možno zdať veľké, ale z perspektívy dieťaťa nie sú vôbec malicherné. Keby vás niekto nútil zjesť veľmi zdravú polievku, ale vy viete, že takú vôbec neľúbite alebo ste sa predošlý deň veľmi prejedli a dnes máte v žalúdku ako v polepšovni, prípadne ste sa tesne pred tým napili a ďalšiu tekutinu proste nemáte kam momentálne dať, riešenie bude pre vás jednoduché – slušne odmietnete a ak by to nepomohlo a nátlak by pokračoval, odídete (v extrémnom prípade na návštevu k dotyčnému už v čase obeda nepôjdete). Avšak dieťa nemá ako ujsť, nemá sa ako brániť veľkému nátlaku. Jeho možnosti sú obmedzené priamo úmerne jeho veku.
Čo keď vaše dieťa trápi závažnejší problém ako opakované nádchy či angíny? Alebo je vaše dieťa malé a ešte nestihlo mať vyššie spomínané konflikty?
Vtedy nehľadajte príčinu u dieťaťa, ale v sebe. Aké konflikty a traumy zažívate vy rodičia? Alebo aké ste zažívali už počas tehotenstva alebo pred počatím? Francúzsky psychológ Marc Frechet, zistil, že duševné traumy rodičov prežité počas 9 mesiacov pred oplodnením až do 1 roku veku dieťaťa, sa stávajú biologickým konfliktom dieťaťa. Myšlienky, emócie a želania rodičov pred a počas tehotenstva až do jedného roku veku dieťaťa môžu byť vyjadrené behaviorálnym alebo biologickým konfliktom (napr. chorobou) počas jeho života. Človek napríklad nemusí byť schopný vytvoriť si partnerský vzťah, pretože jeho podvedomý zámer je vyhnúť sa stresu, ktorý zažil v tomto období jeho otec alebo matka. Mark Frechet to nazval projektovým zámerom. Čo sa týka prežívania rodinnej atmosféry, napríklad matkin pocit nedostatku a osamelosti alebo hojnosti a radosti, môže spôsobiť veľmi odlišné emocionálne prežívanie dieťaťa. Preto sa pri chorobách malých detí zamyslite v prvom rade nad vlastnými emocinálnymi konfliktmi. Symptómy vášho dieťaťa vám totiž môžu zrkadliť vaše vlastné emocionálne prežívanie.
Ako riešiť konflikty alebo im predchádzať?
„Jednoducho“ – výchovou. Výchovu ja osobne nevnímam iba ako zabezpečenie základných podmienok pre život (bývanie, strava, vzdelanie) či vyplnenie voľného času (pohyb, krúžky), ale aj ako proces, v ktorom pomáhame nášmu dieťaťu rozvíjať svoju osobnosť, porozumieť svojim emóciám a naučiť sa pristupovať k problémom a k svojmu okoliu asertívne. Tento proces je beh na dlhé trate, ale neustálou prácou na sebe sa dajú obrúsiť aj tie povahové vlastnosti, ktoré nám skôr ubližujú než pomáhajú, a naopak si vypestovať také, ktoré nám budú na úžitok. K zmene vnímania nejakej konfliktnej udalosti častokrát pomôže zmena uhlu pohľadu na daný problém. Vychovávajte svoje deti príkladom. Keď budú vidieť vás, že „nazakopávate svoje emócie pod koberec,“ ale prejavujete ich, že aktívne riešite svoje problémy a snažíte sa porozumieť svojmu telu a pochopiť, čo sa vám snaží povedať, budú po vás vaše deti tieto veci prirodzene opakovať. Germánska nová medicína môže byť pre vás pomocným kompasom pri pochopení posolstiev duše, vďaka čomu môžete výrazne prispieť nielen k zdraviu, ale aj k osobnému rastu, vás i vašich detí.
autor: Karina Kurtová