Poďme sa spolu pozrieť na psychosomatickú príčinu rakoviny prsníka. Pre účely tohto článku som si vybrala 4 obľúbené „psychosomatické lexikóny“: kniha Miluj svoj život od americkej autorky Louise Hay, kniha Význam nemocí od kanadskej autorky Lise Bourbeau, kniha Nemoc jako symbol od nemeckého lekára a psychoterapeuta Ruedigera Dahlkeho a kniha Čo vám hovorí vaše telo od austrálskej liečiteľky Inny Segal. Psychosomatické príčiny rakoviny prsníka uvedené v týchto štyroch knihách si následne porovnáme s psychosomatickými príčinami rakoviny prsníka, tak ako ich vníma Germánska nová medicína.

Louise Hay vo svojej knihe uvádza, že prsia predstavujú materstvo, starostlivosť a výživu a problémy s nimi súvisia s odmietnutím starať sa o seba a s uprednostňovaním všetkých ostatných. Nevedno  prečo, však Louise Hay vysvetľuje príčinu rakoviny nie v súvislosti s postihnutým orgánom, ale všeobecne. Príčinou rakoviny je podľa jej knihy bolesť, dlhotrvajúca zášť, hlboké tajomstvo, smútok, ktorý rozožiera samého seba či prenášanie nenávisti.

Podľa Lise Bourbeau súvisia prsia s materstvom, či už ide o deti, rodinu alebo aj partnera. Ochorenia prsníka naznačujú neistotu ohľadom schopnosti postarať sa o ostatných alebo ich chrániť. Ďalej Lise Bourbeau uvádza, že sa daná osoba núti pôsobiť matersky, byť dobrým rodičom a robí pre ostatných priveľa na úkor svojich vlastných potrieb, takže nemá čas nakŕmiť svoju vlastnú dušu. Lise Bourbeau dodáva, že pri problémoch s prsníkmi sa stala daná osoba manipulatívnou a ovládajúcou v materstve.

Ruediger Dahlke pri rakovine prsníka vo svojej knihe uvádza, že súvisí s materskosťou, výživou, bezpečím a rozkošou. Dáva ju do súvisu so strachom žiť, žena podľa autora kolíše medzi starou a novou rolou ženy, nepozná vlastnú duševnú identitu, žije v cudzích citoch, zanedbáva vlastnú individuálnu cestu, má nevyriešený vzťah k roli matky, razí si cestu agresie… Uviedla som iba niekoľko príkladov, ktorými autor vysvetľuje príčiny rakoviny prsníka. V podstate sa jedná o vymenovanie obrovského množstva nič nehovoriacich vágnych pojmov, s ktorými sa môže identifikovať viacero čitateliek, avšak k riešeniu im to nijako nepomôže.

Inna Segal vysvetľuje príčinu rakoviny prsníka ako neschopnosť starať sa o seba, prevzatie problémov všetkých, pocit viny a krivdy, príliš veľa starostí a obáv, nedostatok sebavedomia a lásky a pocit obete. Postihnutá osoba prejavuje nedostatok starostlivosti, jemnosti a lásky k sebe samému a zároveň ňou zasypáva ostatných. Tu sa autorka zhoduje s Louise Hay aj s Lisou Bourbeau. Pri súvislostiach s pravým a ľavým prsníkom však autorka akoby popustila uzdu fantázii a vymenovala také široké spektrum osobnostných vlastností, v ktorom sa síce môže nájsť takmer každá žena, ale nijako jej to nepomôže pri identifikovaní konkrétnej príčiny jej ochorenia a v prípadnom nájdení riešenia.

Zo spomenutých vysvetlení týchto štyroch autorov vyznievajú psychosomatické príčiny rakoviny prsníka pomerne všeobecne a aj keď si viem predstaviť, že by sa v nich, čo sa týka spomínaných povahových čŕt, mnohé ženy našli, neviem si predstaviť ako by z týchto vysvetlení pochopili prvotnú príčinu svojej choroby, alebo či by nemali výčitky svedomia a myšlienky typu: „Ach, áno, takto som konala/premýšľala. Ako som si tým len ublížila… Už to nesmiem robiť! Musím byť iná. Budem si od dnes hovoriť pozitívne afirmácie, ktoré sú v tejto knihe, aby som sa zmenila a to ma uzdraví…“ Tieto psychosomatické lexikóny však nevysvetľujú dôležitú podstatu, ktorú nás učí Germánska nová medicína – že všetky procesy v tele sú bio-logické, čo znamená, že ochorenie je reakcia na emočný konflikt v záujme prežitia jedinca.

Ochorenie je teda podmienené múdrosťou ľudského organizmu a nie – ako nás učí akademická medicína – chybou v mechanike, ktorú je potrebné invazívnymi prostriedkami „opravovať“. To samozrejme neznamená nepotrebnosť lekárskych zákrokov, avšak v tomto prípade by ich aplikácia už vychádzala z radikálne odlišnej paradigmy. Germánska nová medicína vysvetľuje, že choroby sú zmysluplné programy, ktoré počas vývoja života vždy človeku pomáhali prežiť v zložitých životných situáciách.

Sloboda nášho výberu spočíva v tom, že ktorejkoľvek udalosti môžeme priradiť akýkoľvek významový kontext (pozitívny aj negatívny) a v našej moci je aj v prípade potreby priradený kontext rekontextualizovať (zmeniť) v náš prospech. Avšak v prípade, že sme nejakú udalosť dali do kontextu, ktorý nám spôsobil emocionálny konflikt (stres, traumu), prichádza nám na pomoc „pamäť“ kolektívneho vedomia či nevedomia prostredníctvom zmysluplného osobitného biologického programu, t.j. choroby, ktorý je kompatibilný a nápomocný práve pri danom type emocionálneho konfliktu.

Poďme sa teraz pozrieť na psychosomatickú príčinu rakoviny prsníka podľa Germánskej novej medicíny. Autor princípov GNM, Dr. Hamer, objavil ontogeneticky závislý systém spúšťačov chorôb, t.j. že jednotlivé orgány tela majú špecifickú a predpokladateľnú reaktivitu podľa ich pôvodu z jednotlivých zárodočných listov (endoderma, mezoderma, ektoderma) vo väzbe na charakter prežívaného emocionálneho konfliktu. Biológia nás učí, že po splynutí dvoch pohlavných buniek vznikne zárodočná bunka – tzv. zygota. Z tejto bunky sa postupne vyvinú 3 rôzne typy zárodočných listov – endoderma, ektoderma a mezoderma – z ktorých vzniknú všetky špecificky (na určitú úlohu) „programované“ ľudské orgány. GNM veľmi podrobne rozpracováva jednotlivé odtiene rôznych druhov konfliktov prislúchajúce konkrétnym orgánom resp. konkrétnemu tkanivu daného orgánu – pretože niektoré orgány sú zložené z rôznych tkanív, podľa toho majú rozličné biologické funkcie, a preto reagujú na odlišné typy konfliktov.

Prsník u žien pozostáva z mliečnych žliaz, mliekovodov, lymfatických uzlín, pokožky a bradaviek. So všetkými časťami súvisí iný emocionálny konflikt, pretože majú iný biologický účel. Napríklad problémy s pokožkou na prsiach sa týkajú konfliktu súvisiacom so vzhľadom pŕs (napr. pocit, že prsia sú znetvorené po odstránení prsníka a pod.) a lymfatické uzliny súvisia s konfliktom sebaúcty (napr. pocit, že už nie som plnohodnotná žena po odstránení prsníka a pod.). Preto sa budú prsníka – podľa toho, ktorá jeho časť je postihnutá – týkať rôzne typy konfliktov.

V prípade rakoviny prsníka, je pre konzultanta Germánskej novej medicíny dôležité vedieť, či sa týka mliečnych žliaz (ktoré vznikli z evolučne staršej časti mezodermy) alebo mliekovodov (ktoré vznikli z ektodermy).

Biologickou funkciou mliečnych žliaz je zaopatriť potravu (mlieko) pre potomstvo, aby prežilo. Úlohou matky je opatrovať (starať sa), preto v prípade konfliktu vo svojom hniezde (domove), ktorý súvisí so starostlivosťou o niekoho, dochádza k nadmernej funkcii mliečnej žľazy (k množeniu tkaniva mliečnej žľazy za účelom zvýšenia produkcie mlieka). U ženy, ktorá už nemá bábätko, ktoré by kojila, však v tejto konfliktnej fáze nedochádza k tvorbe mlieka. Ak je teda diagnostikovaný nádor na mliečnych žľazách, pravdepodobne žena utrpela konflikt súvisiaci s opatrovaním blízkej osoby.

Mliekovodov, ktoré sú z ektodermy, sa týka tzv. oddelenostný konflikt (odlúčenie od niekoho blízkeho), rovnako aj bradaviek. Biologickým zmyslom ochorenia je, že cez necitlivosť sa na odlúčenie ľahšie zabúda. Mliekovody sa rozširujú, aby mlieko mohlo odkvapkávať samé, pretože dieťa (alebo rodinný príslušník) v dôsledku odlúčenia nemôže piť mlieko.

V prípade postihnutia ľavého prsníka u praváčky súvisel emocionálny konflikt buď s jej vlastným potomstvom alebo s jej predkami (napr. rodičmi), v prípade pravého prsníka u praváčky súvisel emocionálny konflikt pravdepodobne s jej partnerom. U ľaváčky naopak.

Na nasledujúcich dvoch príkladoch rakoviny prsníka s nádorom na mliečnej žľaze uvidíte, akú veľkú výpovednú hodnotu má lateralita (t.j. či je žena praváčka alebo ľaváčka) a miesto, na ktorom sa nachádza nádor:

• Klientka (praváčka) s nádorom na mliečnej žľaze pravého prsníka. Klientkin manžel zostal náhle pripútaný na vozík a ona sa musela postarať o množstvo vecí v domácnosti vrátane svojho manžela – táto nová úloha nebola pre ňu ľahká. Po manželovej smrti si po čase našla nového partnera a presne v tomto období (kedy sa emocionálny konflikt starostlivosti o blízku osobu u nej skončil) jej diagnostikovali rakovinu prsníka – nádor na mliečnej žľaze. Konflikt „opatrovania“ aj smrť predošlého partnera už boli v tejto dobe spracované, a teda mohla nastať fáza liečenia predošlých bunkových zmien. Práve v tejto fáze dochádza k opuchu postihnutého tkaniva, ktoré je diagnostikované ako rakovina.
• Klientka (praváčka) s nádorom na mliečnej žľaze ľavého prsníka. Klientkina matka zomrela v domove dôchodcov, kam ju klientka musela umiestniť, pretože sa o ňu nebola schopná denne starať. Klientka utrpela konflikt „opatrovania“ blízkej osoby, vyčítala si, že situáciu s matkou riešila týmto spôsobom. Následne – po smrti jej matky – kedy sa konfliktná fáza uzavrela, pretože už nebolo viac koho opatrovať, jej bola diagnostikovaná rakovina.

Na uvedených prípadových štúdiách klientiek našej poradne môžete vidieť ako podrobne dokáže psychosomatika podľa Germánskej novej medicíny identifikovať konkrétny emocionálny konflikt, ktorý bol spúšťačom daného ochorenia. V našom unikátnom online kurze Pochopte svoje telo a uzdravte sa sami, ku ktorému dostanete prístup až na 6 mesiacov, sa môžete naučiť jednoduché a zároveň fascinujúce princípy psychosomatiky podľa Germánskej novej medicíny (GNM) a techniky zamerané na vyhľadávanie emočných konfliktov. Ak hľadáte psychosomatickú príčinu svojho zdravotného problému, radi vás privítame na psychosomatickej konzultácii v našej poradni. A ak už psychosomatickú príčinu svojich symptómov poznáte a hľadáte skôr riešenia svojich emocionálnych problémov, bude vám nápomocný terapeutický koučing, ktorým pomáham mojim klientom pri rôznych emočných problémoch a pri nachádzaní riešení v náročných životných situáciách v osobnom či pracovnom živote.

Viac info o našich službách nájdete tu: https://celostnezdravie.sk/nase-sluzby/

autor: Karina Kurtová

Aby sme na túto otázku mohli odpovedať je predovšetkým nutné definovať rozdiel medzi pojmami duša a duch. Ako pomôcku sme si zobrali preslávený Oxfordský slovník pojmov, ktorý definuje dušu ako „duchovnú alebo nehmotnú súčasť človeka alebo zvieraťa považovanú za nesmrteľnú.“ Filozofi a mystici to vysvetľujú ako stav existencie, ktorý nie je ovplyvnený šťastím, smútkom, ziskom, stratou, teplom, chladom a inými dvojicami protikladných skúseností. Duša je nezničiteľná, zatiaľ čo samotné telo podlieha skaze. Každá duša je podľa monistu potenciálne božská. Realizáciou duše sa končí premena života.

Naproti tomu ducha definuje slovník ako „nefyzickú časť človeka, ktorá je sídlom emócií a charakteru.“ Básnici alebo spisovatelia často používajú slovo duch vo význame nadprirodzenej bytosti. Presnejšie sa slovo duch používa vo význame energie resp. energetického tela živých bytostí. Stretávame sa s výrazmi ako „charizma“ či „temperament“ v zmysle „silného ducha“ či „charakteristickej mentality“. Slovo duch sa teda spája skôr s významovými interpretáciami ľudského ega.

Možno najpresnejšie vysvetlenie týchto pojmov je možné podať v rámci filozofie monistického idealizmu, ktorý legitímne predpokladá, že mediátorom medzi všetkými súčasťami bytia, ktoré prežívame – fyzické zážitky, vitálny (emočný) pocit, mentálnu myšlienku a supramentálnu (nevedomú či podvedomú) intuíciu – je nelokálne Vedomie ako podstata „bytia“, resp. „existencie“, prostredníctvom ktorých jednotné Vedomie celostným spôsobom prežíva seba samého.

Ak chcete zistiť psychickú príčinu vášho ochorenia,
odporúčame vám PSYCHOSOMATICKÚ KONZULTÁCIU PODĽA GNM v našej poradni
alebo online kurz psychosomatiky podľa GNM POCHOPTE SVOJE TELO A UZDRAVTE SA SAMI.

Emócie, ktoré sú výsledkom našich subjektívnych zážitkov prijatia a odporu rôznych situácií, sú vždy sprevádzané aj fyziologickými zmenami. Avšak nie vždy tieto fyziologické zmeny môžeme na sebe pozorovať alebo postrehnúť. Tieto procesy prebiehajú v ľudskom organizme v každej sekunde nášho života. Uveďme si niekoľko príkladov, kedy naše telo reaguje fyzickými zmenami na rozličné okolnosti: keď bežíme, zrýchli sa nám pulz a spotíme sa, keď je naša pokožka dlhšie vystavená slnečnému žiareniu, opálime sa, keď pravidelne posilňujeme naše svaly, zväčšujú sa a silnejú. Všetci poznáme aj všeobecne známe príklady reakcií na nasledujúce vnútorné – psychické – okolnosti: keď sme nervózni, spotia sa nám ruky, zrýchli sa nám pulz alebo sa môžeme zo stresu aj začať zajakávať, keď sa trápime, máme studené ruky a stuhnuté svaly, keď pociťujeme úzkosť, ťažko sa nám dýcha alebo sa nám točí hlava.

Pri všetkých týchto fyzických zmenách, nemáme pochybnosti o ich psychických príčinách – chápeme, že naše telo takto reaguje na nepríjemné a negatívne prežívané okolnosti, ktoré vo svojom živote prežívame, a chápeme, že tieto reakcie nášho tela sú prirodzené a logické. Nie sú nám síce príjemné, avšak nepovažujeme ich za chybu v programe alebo za niečo, čo by sme mali v našom tele opravovať alebo potláčať, pretože naše telo nefunguje správne. Oproti tomu, iné zmeny na bunkovej alebo funkčnej úrovni, akademická medicína definuje ako CHOROBU a nikto nebol schopný pochopiť ich zmysel. Napríklad: zadržiavanie vody v tele chápe ako zlyhanie obličiek, zvýšený rast buniek ako rakovinu, zvýšené hodnoty cukru v krvi ako diabetes, zvýšený počet leukocytov ako leukémiu, zníženú hustotu kostí ako osteoporózu.

Nič v tele však nie je chybné či nesprávne. Tzv. choroba je tiež výsledkom predchádzajúcich zmien. Všetko slúži nejakému účelu. Všetky telesné zmeny sú súčasťou zmysluplného osobitného biologického programu prírody, ako nazýva chorobu Germánska nová medicína (GNM). Autor jej princípov bol nemecký onkológ, doktor Ryke Geerd Hamer, ktorý svoj psychosomatický objav publikoval po prekonaní rakoviny semenníkov, ktorú považoval za dôsledok emocionálneho stresu po zastrelení jeho syna. GNM chápe chorobu ako „osobitný biologický program“. Príroda totiž naše telá vytvorila v súlade s pudom sebazáchovy a zachovaním jedinca alebo druhu, takže všetky procesy v našom tele prebiehajú s jediným účelom – pomôcť nám prežiť a lepšie sa prispôsobiť externým podmienkam.

Moderná medicínska veda už „rozobrala“ ľudské telo do poslednej bunky, o každom aspekte fungovania ľudského tela vznikajú nové a nové vedecké pojednania, každým dňom sa rozširuje počet „nekonečného množstva“ vedeckých štúdií. Žiaľ, o príčinách väčšiny chorôb sa konvenčná medicína len „dohaduje“ a mnohokrát priznáva, že ich prvotnú – vyvolávaciu – príčinu nepozná. Snahy vysvetliť funkcionalitu ľudského organizmu iba z hľadiska jeho biochemického zloženia – bez akceptácie úlohy mysle v tomto procese – sa podobajú snahe pochopiť počítač tým, že by sme ho rozdrvili a zanalyzovali by sme prvky, z ktorých sa skladá: napríklad meď, germánium či hliník. Určite by sme sa týmto spôsobom mohli niečo dozvedieť o počítači, konkrétne o tom, z čoho je vyrobený. Pri procese takejto redukcie sa však celkom určite nedozvieme nič o štruktúre a naprogramovanej činnosti daného počítača a chemická analýza nám neodhalí ani jeho obvodové schémy. Žiadne množstvo matematických modelov interakcií medzi jeho atomárnymi zložkami nám neukáže programy tohto počítača, ani účel na ktorý mali slúžiť.

Germánska nová medicína rozpracovala psychické príčiny chorôb do ucelenej koncepcie. Jej autorovi, Dr. Hamerovi, sa podarilo odkryť biologický zmysel našich ochorení, zmenil vnímanie ochorení a na základe prírodovedeckých zákonitostí a ním objavených pravidiel vytvoril fenomenálny systém obrazu o fungovaní, vzniku a zániku chorôb u človeka v autentickej prepojenosti tela a duše, teda ochorenia a prežívaných emócií. Spúšťacím impulzom každého ochorenia je vždy psychický (duševný) konflikt – platí, že intenzita a závažnosť ochorenia je priamo úmerná intenzite a závažnosti prežitého emocionálneho konfliktu. Osobitné biologické programy (= choroby) sú prírodou zmysluplne navrhnuté programy nášho tela, ktoré v dôsledku prežívaného konfliktu, vedú k funkčným a bunkovým zmenám, ktoré sú označované akademickou medicínou ako malígne, infekčné alebo defektné. Ochorenie je „inteligentné posolstvo” podmienené múdrosťou ľudského organizmu, čo je v príkrom protiklade so súčasnou paradigmou akademickej medicíny, ktorá považuje chorobu za „poruchu mechanizmu”, ktorú je potrebné odstrániť alebo aspoň potlačiť.

Pochopením princípov Germánskej novej medicíny nemusíme mať obavy z rozličných diagnóz, pretože za týmito nálepkami môžeme chápať biologické posolstvo danej choroby. Najdôležitejším benefitom GNM je, že sa už nemusíme cítiť ako obeť choroby, ale naopak ako tvorca vlastného zdravia, pretože vďaka princípom GNM chápeme úlohu nami vytváraných a nami prežívaných emócií v našom následnom fyzickom prežívaní.

Aké sú základné druhy psychických príčin chorôb podľa Germánskej novej medicíny? Dr. Hamer objavil ontogeneticky závislý systém spúšťačov chorôb, t.j., že jednotlivé orgány tela majú špecifickú a predpokladateľnú reaktivitu podľa ich pôvodu z jednotlivých zárodočných listov (endoderma, mezoderma, ektoderma) vo väzbe na charakter prežívaného emocionálneho konfliktu. Podľa GNM preto rozoznávame nasledovné psychické príčiny chorôb: 

• orgány vzniknuté z endodermálnych zárodočných listov, riadené koncovým (kmeňovým) mozgom, reagujú na tzv. emočný konflikt „sústa“ – v zásade ide o situácie, ktoré obrazne povedané nedokážme „prehltnúť“ či „stráviť“, škála týchto situácií je samozrejme rozmanitá a široká – spadajú sem napríklad tráviace orgány,
• orgány vzniknuté z evolučne staršej časti mezodermy, riadené mozočkom, reagujú na tzv. emočný konflikt „urážky, zraniteľnosti“- sem spadá napríklad dermis (vnútorná vrstva kože),
• orgány vzniknuté z evolučne mladšej časti mezodermy, riadené bielou hmotou veľkého mozgu, reagujú na tzv. emočný konflikt „menejcennosti, straty sebaúcty, straty schopností“ – sem spadajú napríklad kosti,
• orgány vzniknuté z ektodermálnych zárodočných listov, riadené mozgovou kôrou (kortexom), reagujú na tzv. emočný konflikt „oddelenosti, ohraničenosti“ v zmysle sociálnych vzťahov a na tzv. „pohlavný a teritoriálny konflikt“ v zmysle zachovania vlastnej integrity a ochrany svojho výsostného územia – sem spadá napríklad epidermis (vonkajšia vrstva kože) alebo sliznica priedušiek.

GNM veľmi podrobne rozpracováva aj jednotlivé odtiene týchto konfliktov prislúchajúce konkrétnym orgánom resp. konkrétnemu tkanivu daného orgánu (pretože niektoré orgány sú zložené z rôznych tkanív – napr. prsné mliečne žľazy vznikli z evolučne staršej časti mezodermy a prsné mliekovody vznikli z ektodermy, a preto bude mať rakovina prsníka v prípade zasiahnutia mliečnych žliaz inú emocionálnu resp. psychickú príčinu ako v prípade zasiahnutia mliekovodov).

Prečo akademická medicína dodnes zavrhuje objavnú prácu Dr. Hamera a tvrdošijne ju odmieta včleniť do rámca psychosomatickej medicíny? GNM rúca všeobecne prijaté zásady mechanistickej medicíny. Všeobecné prijatie GNM by prevrátilo naruby nielen mnohé „poznatky“ medicínskej vedy a zaužívané poňatie medicínskeho vzdelávania, ale najmä liečebnú prax, pretože podávanie prevažnej väčšiny liekov by stratilo svoje opodstatnenie, podobne ako veľká časť medicínskych zákrokov. V prípade potvrdenia a praktickej aplikácie jeho objavných téz by to znamenalo minimálne rovnakú zmenu paradigmy ako svojho času zmena názoru, že Zem je plochá a Slnko sa točí okolo nej. Bagatelizovanie vplyvu vedomia resp. emocionálneho prežívania na vznik a priebeh choroby, ako aj ignorovanie možností psychosomatiky pri terapii a liečení chorôb je smutným dôsledkom prevládajúcej paradigmy konvenčnej mechanistickej medicíny. Keď dáme bokom finančné motívy farmabiznisu, odpoveď na otázku prečo to tak je nájdeme vo vysvetlení pojmu KOGNITÍVNA DISONANCIA. Jedná sa o kategóriu zo sociálnej psychológie, ktorá sa viaže k menu Leona Festingera (1919-1989). Festinger disonanciou nazýva ľudskú reakciu na nepríjemné novozískané informácie alebo skúsenosti protirečiace predchádzajúcej predstave alebo vedomosti. Tento nesúlad vyvoláva nepríjemný pocit napätia a následne túžbu po jeho znížení či odstránení. Je to nevedomá reakcia mysle na rozpory medzi postojmi (znalosťami, vierou, správaním) a skutočným stavom veci. Festinger zároveň preukázal, že aj napriek zjavnému potvrdeniu protichodného názoru sa pôvodné názory obhajujú s ešte väčšou vehemenciou, pretože v opačnom prípade by sa disonancia (nepokoj a nepríjemný pocit napätia) ešte zvyšovala. K tomuto efektu dochádza, pokiaľ ľudia investujú veľmi veľa peňazí, energie alebo vlastnej povesti do svojej pôvodnej predstavy.

autor: Karina Kurtová