Jedno z vysvetlení slova liečba hovorí, že „liečba je zámerné odstraňovanie choroby, čoho následkom je vylepšenie celkovej zdravotnej úrovne živého organizmu“. Z tejto poučky vyplýva, že choroba je niečo, čo je potrebné odstrániť, pretože sa jedná o chybu, o poruchu, o niečo nesprávne. Keď som sa stretla s psychosomatikou podľa Germánskej novej medicíny po prvýkrát, bolo pre mňa prelomové pochopenie, že každé ochorenie má bio-logický zmysel. Žiadny proces v našom tele sa nedeje náhodne. Každej reakcii predchádza nejaká akcia. To znamená, že každá reakcia vznikla ako výsledok nejakého vnútorného pokynu.

Keď sme nervózni, spotia sa nám ruky, zrýchli sa nám pulz alebo sa zo stresu začneme zajakávať. Keď sa trápime, máme studené ruky a stuhnuté svaly. Keď pociťujeme úzkosť, ťažko sa nám dýcha alebo sa nám točí hlava. Pri všetkých týchto fyzických zmenách, nemáme pochybnosti o ich psychických príčinách – chápeme, že naše telo takto reaguje na nepríjemné a negatívne prežívané okolnosti, ktoré vo svojom živote prežívame, a chápeme, že tieto reakcie nášho tela sú prirodzené a logické. Nie sú nám síce príjemné, avšak nepovažujeme ich za chybu v programe alebo za niečo, čo by sme mali v našom tele opravovať alebo potláčať, pretože naše telo nefunguje správne.

Emócie, ktoré sú výsledkom našich subjektívnych zážitkov prijatia a odporu rôznych situácií, sú vždy sprevádzané aj fyziologickými zmenami. Avšak nie vždy tieto fyziologické zmeny môžeme na sebe pozorovať alebo postrehnúť. Tieto procesy prebiehajú v ľudskom organizme v každej sekunde nášho života. To, čo chápeme ako CHOROBU, je v skutočnosti tiež výsledkom predchádzajúcich zmien. Všetko slúži nejakému účelu. Všetky telesné zmeny sú súčasťou zmysluplného osobitného biologického programu prírody, ako nazýva chorobu Germánska nová medicína (GNM). GNM chápe chorobu ako „osobitný biologický program“. Príroda totiž naše telá vytvorila v súlade s pudom sebazáchovy a zachovaním jedinca alebo druhu, takže všetky procesy v našom tele prebiehajú s jediným účelom – pomôcť nám prežiť a lepšie sa prispôsobiť externým podmienkam.

Autor princípov psychosomatiky podľa Germánskej novej medicíny bol nemecký onkológ, doktor Ryke Geerd Hamer, ktorý svoj objav psychosomatických zákonitostí publikoval po prekonaní rakoviny semenníkov, ktorú považoval za dôsledok emocionálneho stresu po zastrelení jeho syna. Dr. Hamerovi, sa podarilo odkryť biologický zmysel našich ochorení, zmenil vnímanie ochorení a na základe prírodovedeckých zákonitostí vytvoril fenomenálny systém obrazu o fungovaní, vzniku a zániku chorôb u človeka v autentickej prepojenosti tela a duše, teda ochorenia a prežívaných emócií. Ak o Germánskej novej medicíne čítate po prvýkrát v tomto článku, viac sa o jej princípoch dozviete v našich ďalších článkoch na stránke celostnezdravie.sk.

Teraz sa však spolu vráťme k úvodnej otázke: „Ako sa vyliečiť?“

Na mnohých stránkach, ktoré sa zaoberajú psychosomatikou, nájdete vysvetlenie, že pre psychosomatické ochorenie je typické, že človek má častokrát aj dlhodbé zdravotné problémy, avšak odborné lekárske vyšetrenia nenájdu žiadne ich príčiny. Takéto vnímanie psychosomatiky v skutočnosti oddeľuje psyché (duša, myseľ) od soma (telo), pretože chápe ako psychosomatické choroby iba tie, pre ktoré lekári nenájdu príslušnú diagnózu – krabičku, do ktorej by mohli symptómy na základe určitých pravidiel zaradiť. Avšak aj tzv. diagnózy sú psychosomatické, pretože v zmysle Germánskej novej medicíny nie je možné oddeliť emócie od tela, teda od akýchkoľvek zdravotných problémov. GNM sa nezaoberá iba genetickými poruchami, úrazmi a mechanickými poškodeniami, otravami potravinovými a chemickými, vrátane ťažkých kovov, parazitárnymi ochoreniami, radiáciou a vplyvom elektromagnetického žiarenia. Všetky ostatné ochorenia patria do spektra, ktorými sa GNM zaoberá, a teda dokáže – na rozdiel od akademickej medicíny – vysvetliť príčinu choroby, jej zmysel i priebeh.

Psychosomatika podľa Germánskej novej medicíny exaktne vysvetľuje, že spúšťacím impulzom každého ochorenia je vždy psychický resp. duševný konflikt. Choroby nazýva osobitné biologické programy, pretože choroby sú v skutočnosti prírodou zmysluplne navrhnuté programy nášho tela, ktoré v dôsledku prežívaného konfliktu, vedú k funkčným a bunkovým zmenám v našom organizme. Takto chápané ochorenie je „inteligentné posolstvo” podmienené múdrosťou ľudského organizmu, čo je v príkrom protiklade so súčasnou paradigmou akademickej medicíny, ktorá považuje chorobu za „poruchu mechanizmu”, ktorú je potrebné odstrániť alebo aspoň potlačiť.

Pred niekoľkými rokmi som videla dokument o ľuďoch, ktorí sa vyliečili zo závažných diagnóz. Jeden spomedzi vyliečených povedal v tomto dokumente vetu, ktorú si pamätám dodnes: „Moja choroba ku mne neprišla preto, aby som ju vyliečil, ale aby vyliečila ona mňa.“ Táto veta vo mne zarezonovala už dávno pred tým než som sa stretla s princípmi Germánskej novej medicíny a neskôr sama videla ich platnosť na stovkách našich klientov. Pretože tento človek zjavne chápal, že jeho choroba nie je poruchou, ktorú treba odstrániť, ale naopak posolstvom jeho duše.

Prečo je vlastne choroba posolstvom našej duše? Ak sme nejakú udalosť dali do kontextu, ktorý nám spôsobil emocionálnu traumu (konflikt), „pamäť“ kolektívneho vedomia či nevedomia nám príde na pomoc prostredníctvom zmysluplného osobitného biologického programu (t.j. choroby), ktorý je kompatibilný a nápomocný pre daný typ emocionálneho konfliktu. Ak teda pred stámiliónmi rokov emocionálny konflikt vyvolal v živom organizme reakciu, ktorá sa ukázala ako užitočná (napr. zvýšený adrenalín umožnil únik pred nebezpečenstvom), stala sa táto biochemická reakcia „zvykom“, ktorý „zdedili“ potomkovia, aby sa ho nemuseli znovu učiť a v prípade potreby ho mohli okamžite použiť, resp. zopakovať.

Keď je choroba zmysluplný biologický program podmienený nami vytváranými a nami prežívanými emóciami, čiže nami prežitými emocionálnymi konfliktmi a psychickými traumami, znamená to, že pomyselný kľúč k nášmu zdraviu sa nenachádza nikde okolo nás, ale v nás. Vďaka Germánskej novej medicíne dokážeme pochopiť, prečo rôzne liečebné metódy, spôsoby, prostriedky, recepty či druhy stravovania niekomu „pomôžu“ a inému „ublížia“. Je to tak preto, lebo v skutočnosti tým, čo uzdravuje alebo naopak spôsobuje zdravotné problémy, nie je nič zvonku, ale to, či sme si vyriešili prvotnú príčinu choroby, a teda vnútorný emocionálny konflikt.

Vďaka pochopeniu princípov Germánskej novej medicíny nemusíme mať obavy z rozličných diagnóz, pretože za týmito nálepkami môžeme chápať biologické posolstvo danej choroby. Aj vy ste si už kládli otázky ako: „Prečo sa mi to deje? Prečo mne? Prečo teraz?“ Vďaka GNM naši klienti získavajú VEDOMOSŤ, že môžu dôverovať svojmu telu aj svojej mysli a POCHOPENIE, prečo sa im choroba deje. A samozrejme, vďaka tejto vedomosti a tomuto pochopeniu získavajú zároveň aj odpoveď na otázku: „Ako sa vyliečiť?“

Cesta za zdravím býva plná pokusov a omylov, nachádzania pomocných barličiek, ale i slepých uličiek. Až kým nepochopíme, že liečba sa nenachádza tam vonku, ale v nás. To, čo hľadáme, je v skutočnosti už dávno v našom vnútri. V našej poradni vás preto neliečime, ani vám nedávame nič, čo vás vylieči. To, čo robíme je, že vám ukazujeme kľúč k vášmu zdraviu vo vašom vnútri. Ukazujeme vám to, čo je tesne pred vami, ale nevidíte to, pretože pod lampou býva najväčšia tma…

autor: Karina Kurtová

Mgr. Karina Kurtová:

Dobrý deň priatelia GNM na celom svete, sme veľmi radi za príležitosť povedať vám o našich dlhoročných skúsenostiach s Germánskou novou medicínou. Sme lektori a konzultanti Germánskej novej medicíny a celostného zdravia na Slovensku, v krajine uprostred Európy.

Volám sa Karina Kurtová a spolu s mojím otcom a zároveň kolegom Zoltánom Némethom sme pred rokmi začali pomáhať našim klientom prostredníctvom naturopatie a krátko na to aj prostredníctvom psychosomatiky a Germánskej novej medicíny.

Za roky, ktoré sa venujeme lektorskej a konzultačnej činnosti v oblasti celostného zdravia, sme mali možnosť konzultovať psychosomatické príčiny rôznych zdravotných problémov v zmysle Germánskej novej medicíny so stovkami klientov. Skúmali sme zákonitosti, ktorými pocity a emócie ovplyvňujú ľudské telo, a to nielen prostredníctvom množstva teórie vo všetkých dostupných formách, ale najmä prakticky – prostredníctvom konzultácií s našimi klientmi.

Pri našej konzultačnej a lektorskej činnosti neustále pozorujeme princíp, ktorý nám potvrdzuje, že prvotnou príčinou takmer každého ochorenia je stres a nespracovaný emocionálny konflikt. Rôzne zdravotné problémy, často podobné ľudské príbehy, vždy rovnaké prianie – žiť zdravý a šťastný život.

Ing. Zoltán Németh:

Som šťastný, že minulý rok vyšla moja kniha s názvom „Choroba je posolstvom duše“. Veríme, že táto kniha pomôže šíriť poznatky Germánskej novej medicíny na Slovensku a v Českej republike, vzhľadom na to, že je dostupná vo všetkých kníhkupectvách oboch týchto krajín.

V roku 1998 Trnavská univerzita na Slovensku umožnila Dr. Hamerovi, autorovi Germánskej novej medicíny, dokázať platnosť zákonov GNM. Stalo sa tak po tom, čo to univerzita v Tübingene dôsledne odmietala a platila pokuty napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu z roku 1986, ktorý jej nariadil vykonať habilitačné konanie.

Verifikácia Dr. Hamerom objavených prírodných zákonov na ľubovoľne zvolených pacientoch bola úspešná, ale jeho habilitačná práca bola zamietnutá. Napriek zamietnutiu habilitačnej práce dostal od univerzity potvrdenie platnosti prírodných zákonov GNM. Podľa spomienok kolegyne Dr. Hamera mu na Trnavskej univerzite povedali, že vedia, že má pravdu, ale že svojimi zisteniami predbehol dobu o 50 rokov.

Sme vďační, že nám bola darovaná habilitačná práca Dr. Hamera ako aj ďalšie materiály, ktoré sú dokumentmi z návštevy Dr. Hamera na Slovensku v roku 1998, kedy na Lekárskej fakulte Trnavskej univerzity testoval sedem pacientov s 20 špecifickými zdravotnými problémami.

Mgr. Karina Kurtová:

Moderná medicínska veda už „rozobrala“ ľudské telo do poslednej bunky, projekt ľudského genómu bol zverejnený v roku 2000, o každom aspekte fungovania ľudského tela vznikajú nové a nové vedecké pojednania, každým dňom sa rozširuje počet „nekonečného množstva“ vedeckých štúdií. Žiaľ, o príčinách väčšiny chorôb sa konvenčná medicína len „dohaduje“ a mnohokrát čestne priznáva, že nachádza len korelačnú súvzťažnosť a nie kauzatívnu – teda príčinnú – súvislosť. Zároveň sa konvenčná medicína v prevažnej miere zameriava na odstraňovanie príznakov a následkov, ale nehľadá skutočnú príčinu ochorenia.

Objavom Dr. Hamera sa dostávame k prepojeniu mysle a tela, ktoré síce alternatívna medicína brala ako axiómu, ale rečou akademickej medicíny ho nikdy nedokázala precízne, biologicky a vedecky zdôvodniť, čím prakticky len reprodukovala pokusy konvenčnej medicíny inými prostriedkami. Dr. Hamerovi sa podarilo odkryť biologický zmysel našich ochorení, zmenil vnímanie ochorení a na základe prírodovedeckých zákonitostí a ním objavených pravidiel vytvoril fenomenálny systém obrazu o fungovaní, vzniku a zániku chorôb u človeka v autentickej prepojenosti tela a duše, teda ochorenia a prežívaných emócií.

Prečo akademická medicína dodnes zavrhuje prevratnú prácu Dr. Hamera a tvrdohlavo ju odmieta začleniť do rámca psychosomatickej medicíny, ktorú sama radikálne neodmieta a niekedy sa na ňu účelovo odvoláva? Všeobecné prijatie jeho metódy by prevrátilo naruby nielen mnohé „poznatky“ medicínskej vedy a zaužívané poňatie medicínskeho vzdelávania, ale najmä liečebnú prax. V prípade potvrdenia a praktickej aplikácie jeho objavných téz by to znamenalo minimálne rovnakú zmenu paradigmy ako zmena názoru, že Zem je plochá a Slnko sa točí okolo nej. História ľudstva nás však učí, že zaužívané paradigmy sa vždy rúcali pomaly a ťažko. Bagatelizovanie vplyvu vedomia či emocionálneho prežívania na vznik a priebeh choroby, ako aj ignorovanie možností psychosomatiky pri terapii a liečbe chorôb je smutným dôsledkom prevládajúcej paradigmy konvenčnej mechanistickej medicíny.

Germánska nová medicína na rozdiel od iných intuitívnych psychosomatických prístupov, ktoré sú často dosť nepresné, veľmi podrobne rozpracováva jednotlivé odtiene rôznych druhov konfliktov prislúchajúce konkrétnym orgánom alebo konkrétnemu tkanivu daného orgánu podľa toho, z ktorého zárodočného listu pochádza, pretože niektoré orgány sú zložené z tkanív pochádzajúcich z rôznych zárodočných listov. GNM vysvetľuje, že jednotlivé orgány tela majú špecifickú a predpokladateľnú reaktivitu podľa ich pôvodu z jednotlivých zárodočných listov (endoderma, mezoderma, ektoderma) vo väzbe na charakter prežívaného emocionálneho konfliktu. GNM vytvára fenomenálny systém obrazu o fungovaní, vzniku a zániku chorôb u človeka v autentickej prepojenosti tela a duše, t. j. ochorenia a prežívaných emócií.

Emócie, ktoré sú výsledkom našich subjektívnych zážitkov prijatia a odporu rôznych situácií, sú vždy sprevádzané fyziologickými zmenami. Avšak nie vždy tieto fyziologické zmeny môžeme na sebe pozorovať alebo postrehnúť. Tieto procesy prebiehajú v ľudskom organizme v každej sekunde nášho života. Napríklad keď sme v strese, spotia sa nám ruky, zrýchli sa nám pulz a naše svaly sú stuhnuté. Pri všetkých týchto fyzických zmenách, nemáme pochybnosti o ich psychických príčinách – chápeme, že naše telo takto reaguje na nepríjemné a negatívne prežívané okolnosti, ktoré vo svojom živote prežívame, a chápeme, že tieto reakcie nášho tela sú prirodzené a logické. Nie sú nám síce príjemné, avšak nepovažujeme ich za chybu v programe alebo za niečo, čo by sme mali v našom tele opravovať alebo potláčať, pretože naše telo nefunguje správne. Oproti tomu, iné zmeny na bunkovej alebo funkčnej úrovni, akademická medicína definuje ako chorobu a nikto nebol schopný pochopiť ich zmysel. Napríklad: zadržiavanie vody v tele chápe ako zlyhanie obličiek, zvýšený rast buniek ako rakovinu, zvýšené hodnoty cukru v krvi ako diabetes, zvýšený počet leukocytov ako leukémiu, zníženú hustotu kostí ako osteoporózu.

Nič v tele však nie je chybné alebo nesprávne. Tzv. choroba je tiež výsledkom predchádzajúcich zmien. Všetko slúži nejakému účelu. Všetky telesné zmeny sú súčasťou zmysluplného osobitného biologického programu prírody, ako nazýva chorobu Germánska nová medicína (GNM). Jedným z najdôležitejších prínosov GNM je, že vďaka pochopeniu princípov Germánskej novej medicíny nemusíme mať obavy z rozličných diagnóz, pretože za týmito nálepkami môžeme chápať biologické posolstvo danej choroby. Ďalším dôležitým prínosom GNM je, že sa už nemusíme cítiť ako obeť choroby, ale ako tvorca vlastného zdravia, pretože vďaka princípom GNM chápeme úlohu nami vytváraných a nami prežívaných emócií v našom následnom fyzickom prežívaní.

Veľmi dôležité je poznanie, že väčšina nepríjemných symptómov, ako je bolesť, zápal, krvácanie a iné nepríjemnosti, sa vyskytuje v post-konfliktnej alebo liečebnej fáze osobitného biologického programu. Toto poznanie môže zabrániť následnému emocionálnemu konfliktu. Naproti tomu konvenčná medicína neuznáva dvojfázovú povahu choroby, čo často spôsobuje iatrogénny konflikt pacienta. Rovnako dôležitým poznatkom je, že mikróby nie sú našimi nepriateľmi, ale naopak, našimi pomocníkmi. Germánska nová medicína ďalej odporúča používať lieky a invazívne zákroky až po dôkladnom zvážení iných možností. Starostlivosť o fyzické zdravie prostredníctvom fyzickej aktivity a zdravej stravy môže prispieť k zdraviu, ale poznanie, že psychohygiena je pre udržanie zdravia podstatne dôležitejšia, je ďalším dôležitým poznatkom Germánskej novej medicíny.

U všetkých našich klientov sa potvrdila stopercentná platnosť zákonov GNM. Napríklad pri kožných problémoch sa vždy potvrdil oddelenostný konflikt, pri problémoch s močovým mechúrom teritoriálny konflikt a pri tráviacich problémoch konflikt sústa.

V našej praxi sme zažili mnoho zaujímavých prípadov, o troch z nich vám teraz povieme:

• Klientka nás navštívila so stratou hlasu, ktorá sa u nej vyskytovala opakovane, ale tentoraz úplná strata hlasu a opuch hrtana pretrvávali už šesť týždňov. Nepomohli ani kalciové injekcie, ani kortikoidy od lekára, ani akupunktúra. Problém s hlasivkami súvisí s orgánom hrtana. Biologickou funkciou hrtana je umožniť motorický pohyb, dýchanie a tvorbu zvuku. V prípade hrtana ide o teritoriálny konflikt. Emocionálny obsah teritoriálneho konfliktu spojeného s hrtanom je: konflikt vystrašenia alebo konflikt typu ostať „bez slov“ alebo teritoriálny konflikt strachu alebo stavu pohotovosti na mojom území, v mojom hniezde. Naša klientka mala dlhodobo opakujúci sa konflikt so svojou svokrou, ktorá mala potrebu organizovať denný čas našej klientky a riadiť jej aktivity vždy, keď ju prišla navštíviť zo zahraničia. Táto situácia samozrejme enormne zasahovala do osobného priestoru našej klientky – jej teritória. Kolobeh opakujúcich sa konfliktov sa každým ďalším konfliktom stupňoval. Spočiatku bola strata hlasu krátka, ale časom sa obdobie bez hlasu predlžovalo, až nakoniec po poslednom konflikte trvala strata hlasu takmer mesiac a pol, čo našu klientku, samozrejme, veľmi znepokojovalo. Jediným riešením tohto začarovaného kruhu je definitívne vyriešenie vnútorného konfliktu – t. j. v prípade klientky vymedzenie jej osobnej slobody a rozhovor so svokrou, v ktorom by si naša klientka vymedzila hranice toho, čo je schopná a ochotná pre ňu urobiť a čo už pre ňu urobiť nemôže a nechce. O niekoľko dní neskôr nám naša klientka napísala radostný e-mail, v ktorom nám oznámila, že sa jej konečne vrátil hlas po tom, čo napísala svojej svokre list, v ktorom premýšľala o tom, čo jej povie a ako vyrieši zasahovanie do svojho teritória. Ako vidíme na tomto prípade, aj rozhodnutie vyriešiť konfliktnú situáciu v jej živote je pre telo impulzom na obnovenie homeostázy organizmu. Kým skutočný rozhovor ešte neprebehol – klientka sa „len“ rozhodla situáciu raz a navždy vyriešiť.
• V druhom prípade, o ktorom vám teraz povieme, k nám prišiel 20-ročný klient s opakovanou aftóznou stomatitídou, ktorá sa u neho prvýkrát objavila, keď mal 6 rokov. Ústa a hltan (hrdlo) sú prvou časťou tráviaceho traktu a zároveň slúžia ako zvukové a rečotvorné orgány. Emocionálnym konfliktom súvisiacim s ústnou sliznicou je oddelenostný konflikt. Za 14 rokov klient vyskúšal všetky konvenčné metódy liečby, ako aj mnohé alternatívne metódy. Ani po dlhom rozhovore sa nám nepodarilo odhaliť emocionálnu príčinu jeho problému. Nakoniec sa však ukázalo, že jeho ťažkosti sa vždy zhoršili počas skúškového obdobia na univerzite, kde študoval. Vtedy sme si uvedomili, že jeho problémy sa začali vo veku 6 rokov, keď začal chodiť do školy. Napadlo nám spýtať sa ho, či nie je dyslektik. Povedal, že áno. Jeho oddelenostný konflikt a strach z odmietnutia súviseli s jeho neschopnosťou vyjadriť sa pred ľuďmi alebo v triede, pretože mal problémy s verbálnym prejavom. Klient bol prekvapený súvislosťami, ktoré sme objavili, a zároveň odhodlaný vyriešiť svoj emocionálny konflikt prostredníctvom tréningu verbálnych zručností, ako aj pochopenia, že jeho hodnota sa týmto hendikepom neznižuje.
• Tretím prípadom, o ktorom vám povieme, bola klientka (praváčka) s nádorom mliečnej žľazy pravého prsníka. V prípade ženského prsníka je dôležité vedieť, či sa rakovina týka mliečnych žliaz alebo mliekovodov, pretože sú z rôznych zárodočných listov, ktoré zahŕňajú iný emocionálny konflikt. Emocionálny konflikt spojený s mliečnymi žľazami je konflikt „opatrovania“ – starosti o niekoho v mojom hniezde. Napríklad v prípade ľavého prsníka praváčky je konflikt pravdepodobne spojený buď s jej deťmi alebo s jej rodičmi; v prípade pravého prsníka praváčky je konflikt pravdepodobne spojený s jej partnerom; v prípade ľaváčky je to naopak. V prípade našej klientky zostal jej manžel náhle pripútaný na invalidný vozík a ona sa musela postarať o domácnosť vrátane manžela. Táto nová úloha pre ňu nebola jednoduchá. Po manželovej smrti si našla nového partnera a práve v tomto období – keď pre ňu skončil emocionálny konflikt starostlivosti o blízkeho človeka – jej bola diagnostikovaná rakovina prsníka – nádor mliečnej žľazy. Oba konflikty, konflikt „opatrovania“ aj smrť manžela, boli v tomto čase už spracované, a tak mohla nastať liečebná fáza predchádzajúcich bunkových zmien. Práve v tejto fáze dochádza k opuchu postihnutého tkaniva, ktoré je diagnostikované ako rakovina.

Ing. Zoltán Németh:

GNM je nová paradigma, oproti ktorej stojí obrovská presila farmapriemyslu a alopatickej medicíny. Preto som vždy veľmi smutný, keď počujem o nezhodách medzi ľuďmi, ktorí sa zaoberajú GNM. Vyzývam preto všetkých, ktorí sa tejto konferencie zúčastňujú, k riešeniu názorových rozdielov výhradne prostredníctvom rozumných argumentov. K týmto sporom teraz ponúkam niekoľko svojich postrehov.

Je úplne zbytočné hádať sa o tom, či ide o psychologický alebo biologický konflikt, pretože ako povedal sám Dr. Hamer: „v momente vzniku emocionálneho konfliktu sa spustí osobitný biologický program synchrónne v psychike, v mozgu a v orgáne“. „Biologickým konfliktom“ je však až samotný osobitný biologický program (v konvenčnom zmysle „choroba“); vyvolávajúcou príčinou je vždy psychická trauma alebo emocionálny konflikt. V opačnom prípade by to bola nevysvetliteľná a neuchopiteľná tautológia – t. j. logický nezmysel, keď by následok bol zároveň aj jeho príčinou. Samozrejme, po utrpení emocionálneho konfliktu sa simultánne objaví jeho prejav v konkrétnej časti mozgu a zároveň v pridruženom fyzickom orgáne v podobe „choroby“. Táto kauzalita je však typickou charakteristickou črtou psychosomatickej príčiny ochorenia. Jej prejavy možno v prípade GNM nazvať aj biologickými zákonmi, pretože vo svojej komplexnosti sú exaktným dôkazom psychofyzického paralelizmu – konceptu, ktorý krásne vysvetlil Amit Goswami vo svojej nádhernej knihe „Kvantový doktor“. Zároveň poukazujú na prehliadaný fakt, že „choroba“ nie je v skutočnosti chorobou v bežne chápanom zmysle slova, ale zmysluplným osobitným biologickým programom.

Za veľmi nešťastné považujem aj to, keď sa pri vyhľadávaní a riešení emocionálnych konfliktov zdráhajú niektorí konzultanti GNM využívať určité psychoterapeutické metódy z obavy, že sa spreneveria učeniu Dr. Hamera. Zhrňme si to ešte raz: GNM dokáže odhaliť a vysvetliť psychosomatickú príčinu ochorenia podľa typológie emocionálneho konfliktu, ako aj jeho emocionálnu náplň. Zároveň dokáže určiť aj fázu osobitného biologického programu v zmysle zákona dvojfázovosti (konflikt-aktívna a post-konfliktná fáza). Nezaoberá sa však vyhľadávaním významových kontextov, ktoré viedli k určitému typu emocionálneho konfliktu, ani spôsobmi ich riešenia a zmenami, ktoré sú potrebné na ich ukončenie. Samozrejme, to už nie je úlohou GNM, ani sférou jej záujmu. Prečo však útočiť na autorov, ktorí sa pokúšajú o takúto nadstavbu? Veď bez pochopenia a vyriešenia emocionálneho konfliktu nie je možný ani prechod do liečebnej či nápravnej fázy. Pritom riešenie často závisí od uvedomenia si našich nevedomých programov – teda indoktrinácií a presvedčení – a ich následnej rekontextualizácie.

Tretí problém je výlučne teoretický a podrobne som ho opísal vo svojej knihe „Choroba je posolstvom duše“. GNM objavila, že medzi charakterom emocionálneho konfliktu, riadiacim mozgovým receptorom a chorým orgánom existuje príčinná súvislosť, ktorú GNM vysvetlila evolučnou teóriou vo vzťahu k ontogenéze zárodočných listov. Avšak k úplnému pochopeniu a prijatiu tohto empiricky overeného faktu sa zdá, že chýba princíp, ktorý by ukázal, ako dochádza k transgeneračnému prenosu tejto zákonitosti bez ohľadu na kultúrne rozdiely a genetické predispozície. Podľa konvenčnej genetiky nie je takáto „dedičnosť“ vôbec mysliteľná. Skeptikom hrá zdanlivo „do karát“ aj skutočnosť, že súčasné poznatky psychológie, genetiky a biochémie nemajú pre tento jav žiadne vysvetlenie a vzhľadom na mechanistické poňatie človeka odpovede ani nehľadajú.

Vysvetľujúci princíp som našiel syntézou empirických poznatkov GNM a teórie morfickej rezonancie. Hypotéza morfogenetických polí a morfickej rezonancie – sformulovaná biológom Rupertom Sheldrakeom – tvrdí, že príroda má pamäť a že to, čo zvyčajne považujeme za prírodné zákony, môžu byť skôr neviditeľné organizačné sily, ktoré slúžia ako formy a predbežné vzory správania. Podľa tejto teórie je všetko v našom svete, či už je to človek, rastlina alebo zviera, obklopené a prestúpené morfogenetickými poliami, ktoré obsahujú kompletné informácie o charaktere a aktivite daného objektu. Z hľadiska hypotézy formatívnej kauzality je DNA – alebo skôr jej malá časť – zodpovedná za kódovanie RNA a sekvencií aminokyselín v proteínoch a tie zohrávajú zásadnú úlohu pri fungovaní a vývoji organizmu. Avšak formy buniek, tkanív, orgánov a celých organizmov, ako aj „zdedené“ správanie – t. j. interakcie medzi nimi – nie sú utvárané DNA, ale morfogenetickými poliami.

Je nesmierne dôležité uvedomiť si, že akákoľvek udalosť sa stáva „konfliktnou“ jedine a práve tým, že jej v našej vedomej mysli prisúdime určitý „význam“, ktorý je v tomto prípade negatívny, problematický. Tento význam (myšlienka) sa prostredníctvom emócií a následných biochemických mechanizmov prejaví vo forme osobitného biologického programu vo fyzickom tele. Ak sme udalosť dali do kontextu, ktorý nám spôsobil emocionálnu traumu (konflikt), „pamäť“ kolektívneho vedomia či nevedomia nám príde na pomoc prostredníctvom zmysluplného osobitného biologického programu, ktorý je kompatibilný a nápomocný pre daný typ emocionálneho konfliktu. Ak teda pred stámiliónmi rokov emocionálny konflikt vyvolal v živom organizme reakciu, ktorá sa ukázala ako užitočná (napr. zvýšený adrenalín umožnil únik pred nebezpečenstvom), stala sa táto biochemická reakcia „zvykom“, ktorý „zdedili“ potomkovia, aby sa ho nemuseli znovu učiť a v prípade potreby ho mohli okamžite použiť, resp. zopakovať. Touto schopnosťou prenosu užitočných informácií, resp. kumulatívnou pamäťou, sa vytvorila aj biologická spätná väzba na konkrétny emocionálny konflikt, ktorú objavila Germánska nová medicína a nazvala ju zmysluplným osobitným biologickým programom.

Preto považujem za dôležité uviesť k problematike plagiátorstva GNM svoj názor:

• Dr. Hamer charakterizoval svoju priekopnícku a záslužnú prácu ako objav „biologických“ – teda prírodných – zákonov a ako vieme, prírodné zákony nie je možné ani patentovať ani vyvlastňovať, teda každý ich môže využívať, rozvíjať a integrovať akýmkoľvek spôsobom;
• samozrejme, za dôveryhodný a seriózny zdroj je možné považovať len taký, ktorý sa menovite odvoláva na prácu Dr. Hamera a nemení interpretáciu ním objavených piatich biologických zákonov, ani názvoslovie Dr. Hamerom pomenovaných kategórií GNM v zmysle Dr. Hamerom určených významových kontextov;
• interdisciplinárne prieniky GNM pri vyhľadávaní konkrétnych emocionálnych príčin ochorení, ako aj všetky psychoterapeutické metódy odstraňovania emocionálnych konfliktov a blokov s cieľom ukončenia konfliktnej fázy tzv. osobitného biologického programu považujem za rozvíjanie a integrovanie jeho objavov.

Ďakujeme vám za pozornosť a prajeme vám veľa pozitívnych emócií vo všetkých podobách.

Aby sme na túto otázku mohli odpovedať je predovšetkým nutné definovať rozdiel medzi pojmami duša a duch. Ako pomôcku sme si zobrali preslávený Oxfordský slovník pojmov, ktorý definuje dušu ako „duchovnú alebo nehmotnú súčasť človeka alebo zvieraťa považovanú za nesmrteľnú.“ Filozofi a mystici to vysvetľujú ako stav existencie, ktorý nie je ovplyvnený šťastím, smútkom, ziskom, stratou, teplom, chladom a inými dvojicami protikladných skúseností. Duša je nezničiteľná, zatiaľ čo samotné telo podlieha skaze. Každá duša je podľa monistu potenciálne božská. Realizáciou duše sa končí premena života.

Naproti tomu ducha definuje slovník ako „nefyzickú časť človeka, ktorá je sídlom emócií a charakteru.“ Básnici alebo spisovatelia často používajú slovo duch vo význame nadprirodzenej bytosti. Presnejšie sa slovo duch používa vo význame energie resp. energetického tela živých bytostí. Stretávame sa s výrazmi ako „charizma“ či „temperament“ v zmysle „silného ducha“ či „charakteristickej mentality“. Slovo duch sa teda spája skôr s významovými interpretáciami ľudského ega.

Možno najpresnejšie vysvetlenie týchto pojmov je možné podať v rámci filozofie monistického idealizmu, ktorý legitímne predpokladá, že mediátorom medzi všetkými súčasťami bytia, ktoré prežívame – fyzické zážitky, vitálny (emočný) pocit, mentálnu myšlienku a supramentálnu (nevedomú či podvedomú) intuíciu – je nelokálne Vedomie ako podstata „bytia“, resp. „existencie“, prostredníctvom ktorých jednotné Vedomie celostným spôsobom prežíva seba samého.

Ak chcete zistiť psychickú príčinu vášho ochorenia,
odporúčame vám PSYCHOSOMATICKÚ KONZULTÁCIU PODĽA GNM v našej poradni
alebo online kurz psychosomatiky podľa GNM POCHOPTE SVOJE TELO A UZDRAVTE SA SAMI.

Emócie, ktoré sú výsledkom našich subjektívnych zážitkov prijatia a odporu rôznych situácií, sú vždy sprevádzané aj fyziologickými zmenami. Avšak nie vždy tieto fyziologické zmeny môžeme na sebe pozorovať alebo postrehnúť. Tieto procesy prebiehajú v ľudskom organizme v každej sekunde nášho života. Uveďme si niekoľko príkladov, kedy naše telo reaguje fyzickými zmenami na rozličné okolnosti: keď bežíme, zrýchli sa nám pulz a spotíme sa, keď je naša pokožka dlhšie vystavená slnečnému žiareniu, opálime sa, keď pravidelne posilňujeme naše svaly, zväčšujú sa a silnejú. Všetci poznáme aj všeobecne známe príklady reakcií na nasledujúce vnútorné – psychické – okolnosti: keď sme nervózni, spotia sa nám ruky, zrýchli sa nám pulz alebo sa môžeme zo stresu aj začať zajakávať, keď sa trápime, máme studené ruky a stuhnuté svaly, keď pociťujeme úzkosť, ťažko sa nám dýcha alebo sa nám točí hlava.

Pri všetkých týchto fyzických zmenách, nemáme pochybnosti o ich psychických príčinách – chápeme, že naše telo takto reaguje na nepríjemné a negatívne prežívané okolnosti, ktoré vo svojom živote prežívame, a chápeme, že tieto reakcie nášho tela sú prirodzené a logické. Nie sú nám síce príjemné, avšak nepovažujeme ich za chybu v programe alebo za niečo, čo by sme mali v našom tele opravovať alebo potláčať, pretože naše telo nefunguje správne. Oproti tomu, iné zmeny na bunkovej alebo funkčnej úrovni, akademická medicína definuje ako CHOROBU a nikto nebol schopný pochopiť ich zmysel. Napríklad: zadržiavanie vody v tele chápe ako zlyhanie obličiek, zvýšený rast buniek ako rakovinu, zvýšené hodnoty cukru v krvi ako diabetes, zvýšený počet leukocytov ako leukémiu, zníženú hustotu kostí ako osteoporózu.

Nič v tele však nie je chybné či nesprávne. Tzv. choroba je tiež výsledkom predchádzajúcich zmien. Všetko slúži nejakému účelu. Všetky telesné zmeny sú súčasťou zmysluplného osobitného biologického programu prírody, ako nazýva chorobu Germánska nová medicína (GNM). Autor jej princípov bol nemecký onkológ, doktor Ryke Geerd Hamer, ktorý svoj psychosomatický objav publikoval po prekonaní rakoviny semenníkov, ktorú považoval za dôsledok emocionálneho stresu po zastrelení jeho syna. GNM chápe chorobu ako „osobitný biologický program“. Príroda totiž naše telá vytvorila v súlade s pudom sebazáchovy a zachovaním jedinca alebo druhu, takže všetky procesy v našom tele prebiehajú s jediným účelom – pomôcť nám prežiť a lepšie sa prispôsobiť externým podmienkam.

Moderná medicínska veda už „rozobrala“ ľudské telo do poslednej bunky, o každom aspekte fungovania ľudského tela vznikajú nové a nové vedecké pojednania, každým dňom sa rozširuje počet „nekonečného množstva“ vedeckých štúdií. Žiaľ, o príčinách väčšiny chorôb sa konvenčná medicína len „dohaduje“ a mnohokrát priznáva, že ich prvotnú – vyvolávaciu – príčinu nepozná. Snahy vysvetliť funkcionalitu ľudského organizmu iba z hľadiska jeho biochemického zloženia – bez akceptácie úlohy mysle v tomto procese – sa podobajú snahe pochopiť počítač tým, že by sme ho rozdrvili a zanalyzovali by sme prvky, z ktorých sa skladá: napríklad meď, germánium či hliník. Určite by sme sa týmto spôsobom mohli niečo dozvedieť o počítači, konkrétne o tom, z čoho je vyrobený. Pri procese takejto redukcie sa však celkom určite nedozvieme nič o štruktúre a naprogramovanej činnosti daného počítača a chemická analýza nám neodhalí ani jeho obvodové schémy. Žiadne množstvo matematických modelov interakcií medzi jeho atomárnymi zložkami nám neukáže programy tohto počítača, ani účel na ktorý mali slúžiť.

Germánska nová medicína rozpracovala psychické príčiny chorôb do ucelenej koncepcie. Jej autorovi, Dr. Hamerovi, sa podarilo odkryť biologický zmysel našich ochorení, zmenil vnímanie ochorení a na základe prírodovedeckých zákonitostí a ním objavených pravidiel vytvoril fenomenálny systém obrazu o fungovaní, vzniku a zániku chorôb u človeka v autentickej prepojenosti tela a duše, teda ochorenia a prežívaných emócií. Spúšťacím impulzom každého ochorenia je vždy psychický (duševný) konflikt – platí, že intenzita a závažnosť ochorenia je priamo úmerná intenzite a závažnosti prežitého emocionálneho konfliktu. Osobitné biologické programy (= choroby) sú prírodou zmysluplne navrhnuté programy nášho tela, ktoré v dôsledku prežívaného konfliktu, vedú k funkčným a bunkovým zmenám, ktoré sú označované akademickou medicínou ako malígne, infekčné alebo defektné. Ochorenie je „inteligentné posolstvo” podmienené múdrosťou ľudského organizmu, čo je v príkrom protiklade so súčasnou paradigmou akademickej medicíny, ktorá považuje chorobu za „poruchu mechanizmu”, ktorú je potrebné odstrániť alebo aspoň potlačiť.

Pochopením princípov Germánskej novej medicíny nemusíme mať obavy z rozličných diagnóz, pretože za týmito nálepkami môžeme chápať biologické posolstvo danej choroby. Najdôležitejším benefitom GNM je, že sa už nemusíme cítiť ako obeť choroby, ale naopak ako tvorca vlastného zdravia, pretože vďaka princípom GNM chápeme úlohu nami vytváraných a nami prežívaných emócií v našom následnom fyzickom prežívaní.

Aké sú základné druhy psychických príčin chorôb podľa Germánskej novej medicíny? Dr. Hamer objavil ontogeneticky závislý systém spúšťačov chorôb, t.j., že jednotlivé orgány tela majú špecifickú a predpokladateľnú reaktivitu podľa ich pôvodu z jednotlivých zárodočných listov (endoderma, mezoderma, ektoderma) vo väzbe na charakter prežívaného emocionálneho konfliktu. Podľa GNM preto rozoznávame nasledovné psychické príčiny chorôb: 

• orgány vzniknuté z endodermálnych zárodočných listov, riadené koncovým (kmeňovým) mozgom, reagujú na tzv. emočný konflikt „sústa“ – v zásade ide o situácie, ktoré obrazne povedané nedokážme „prehltnúť“ či „stráviť“, škála týchto situácií je samozrejme rozmanitá a široká – spadajú sem napríklad tráviace orgány,
• orgány vzniknuté z evolučne staršej časti mezodermy, riadené mozočkom, reagujú na tzv. emočný konflikt „urážky, zraniteľnosti“- sem spadá napríklad dermis (vnútorná vrstva kože),
• orgány vzniknuté z evolučne mladšej časti mezodermy, riadené bielou hmotou veľkého mozgu, reagujú na tzv. emočný konflikt „menejcennosti, straty sebaúcty, straty schopností“ – sem spadajú napríklad kosti,
• orgány vzniknuté z ektodermálnych zárodočných listov, riadené mozgovou kôrou (kortexom), reagujú na tzv. emočný konflikt „oddelenosti, ohraničenosti“ v zmysle sociálnych vzťahov a na tzv. „pohlavný a teritoriálny konflikt“ v zmysle zachovania vlastnej integrity a ochrany svojho výsostného územia – sem spadá napríklad epidermis (vonkajšia vrstva kože) alebo sliznica priedušiek.

GNM veľmi podrobne rozpracováva aj jednotlivé odtiene týchto konfliktov prislúchajúce konkrétnym orgánom resp. konkrétnemu tkanivu daného orgánu (pretože niektoré orgány sú zložené z rôznych tkanív – napr. prsné mliečne žľazy vznikli z evolučne staršej časti mezodermy a prsné mliekovody vznikli z ektodermy, a preto bude mať rakovina prsníka v prípade zasiahnutia mliečnych žliaz inú emocionálnu resp. psychickú príčinu ako v prípade zasiahnutia mliekovodov).

Prečo akademická medicína dodnes zavrhuje objavnú prácu Dr. Hamera a tvrdošijne ju odmieta včleniť do rámca psychosomatickej medicíny? GNM rúca všeobecne prijaté zásady mechanistickej medicíny. Všeobecné prijatie GNM by prevrátilo naruby nielen mnohé „poznatky“ medicínskej vedy a zaužívané poňatie medicínskeho vzdelávania, ale najmä liečebnú prax, pretože podávanie prevažnej väčšiny liekov by stratilo svoje opodstatnenie, podobne ako veľká časť medicínskych zákrokov. V prípade potvrdenia a praktickej aplikácie jeho objavných téz by to znamenalo minimálne rovnakú zmenu paradigmy ako svojho času zmena názoru, že Zem je plochá a Slnko sa točí okolo nej. Bagatelizovanie vplyvu vedomia resp. emocionálneho prežívania na vznik a priebeh choroby, ako aj ignorovanie možností psychosomatiky pri terapii a liečení chorôb je smutným dôsledkom prevládajúcej paradigmy konvenčnej mechanistickej medicíny. Keď dáme bokom finančné motívy farmabiznisu, odpoveď na otázku prečo to tak je nájdeme vo vysvetlení pojmu KOGNITÍVNA DISONANCIA. Jedná sa o kategóriu zo sociálnej psychológie, ktorá sa viaže k menu Leona Festingera (1919-1989). Festinger disonanciou nazýva ľudskú reakciu na nepríjemné novozískané informácie alebo skúsenosti protirečiace predchádzajúcej predstave alebo vedomosti. Tento nesúlad vyvoláva nepríjemný pocit napätia a následne túžbu po jeho znížení či odstránení. Je to nevedomá reakcia mysle na rozpory medzi postojmi (znalosťami, vierou, správaním) a skutočným stavom veci. Festinger zároveň preukázal, že aj napriek zjavnému potvrdeniu protichodného názoru sa pôvodné názory obhajujú s ešte väčšou vehemenciou, pretože v opačnom prípade by sa disonancia (nepokoj a nepríjemný pocit napätia) ešte zvyšovala. K tomuto efektu dochádza, pokiaľ ľudia investujú veľmi veľa peňazí, energie alebo vlastnej povesti do svojej pôvodnej predstavy.

autor: Karina Kurtová

Každá choroba, ktorú Germánska nová medicína (GNM) volá osobitným biologickým programom, má 2 fázy – konflikt-aktívnu a post-konfliktnú.

Všetky naše činnosti riadi vegetatívna nervová sústava. Má 2 stavy – sympatikotóniu a parasympatikotóniu (vagotóniu). Cez deň sme prirodzene v sympatikotónii – sme výkonní a robíme množstvo činností. V noci sme zas v parasympatikotónii (vagotónii) – sme v regenerácii, čiže si obnovujeme svoje sily počas spánku. Regeneračným, čiže parasympatikotónnym procesom, je napríklad aj trávenie. Sympatikotónia a parasympatikotónia sa neustále vzájomne striedajú. Keď sa však z nejakého dôvodu ocitneme v stave, kedy sa predlžuje náš sympatikotónny stav, tak sa sťaží a predĺži aj následný parasympatikotónny (regeneračný) proces v našom tele. Ako príklad si uveďme, že máme veľký stres v práci – keď si po takomto stresovom období vezmeme dovolenku, môžeme sa cítiť veľmi unavení, slabí či malátni. Častokrát sa stáva, že práve počas dovolenky (plánovaného oddychu) – vo fáze uvoľnenia – dokonca ochorieme. Prečo to tak je? 

Každá choroba má 2 fázy – konflikt-aktívnu a post-konfliktnú. Počas konflikt-aktívnej fázy sa okamžite dostávame do sympatikotónnej fázy. Vtedy môžeme cítiť napríklad príznaky ako studené ruky, nutkavé myslenie na nevyriešený konflikt, nechuť do jedla, nespavosť alebo zvýšený metabolizmus (látkovú výmenu) a tiež nesústredenie sa (môže byť pre nás problém prečítať si nejakú knihu alebo naučiť sa učivo). Nadobličky produkujú viac stresových hormónov, teda kortizolu. Post-konfliktná (nápravná, liečebná) fáza je naopak parasympatikotónnou (vagotónnou) fázou. Prejavuje sa teplými rukami, únavou, chuťou do jedla, opätovným záujmom o svoje záujmy a koníčky, ale častokrát aj horúčkou a ďalšími symptómami, ktoré súhrnne nazývame rôznymi názvami chorôb. V liečebnej fáze väčšinou cítime aj rôzne bolesti. Väčšina všetkých symptómov chorôb je prejavom liečebnej fázy.

Akademická medicína súvis medzi konflikt-aktívnou fázou a liečebnou, teda post-konfliktnou, fázou nevidí, čo je dané aj tým, že konflikt-aktívna fáza sa nevyznačuje toľkými symptómami ako liečebná fáza, pretože príroda zabezpečila všetko pre naše prežitie. To znamená, že v stave ohrozenia – počas konfliktu – môže naše telo fungovať naplno, aby lepšie uniklo potenciálnemu nebezpečenstvu a následne, keď je už nebezpečenstvo zažehnané, začnú prebiehať v našom tele regeneračné (opravné) procesy.

Približne v strede liečebnej (opravnej) fázy môžeme pozorovať krátky sympatikotónny okamih – tzv. epileptoidnú krízu (epikrízu). Presne v tejto krátkej fáze vznikajú napríklad aj infarkty, epileptické záchvaty, záchvaty paniky, zvracanie, koliky a iné. Všetky sú súčasťou opravných fáz rozličných osobitných programov, avšak niektoré môžu byť život ohrozujúce až smrteľné. Epileptoidná kríza je v podstate zaťažkávacou skúškou pre organizmus. Človek sa ocitne nakrátko znovu v stave stresu, má studené ruky, je napätý a nakrátko ožívajú všetky symptómy konfliktnej fázy.

Konflikt-aktívna a post-konfliktná fáza nemusia byť rovnako dlhé, ani rovnako silné. V praxi tiež môžeme pozorovať rôzne obmeny základného dvojfázového grafu, pretože človek môže mať konflikt častokrát vyriešený len dočasne, takže sa graf môže cykliť. Alebo môže mať viacero konfliktov súčasne, pričom jeden konflikt môže byť v prvej fáze a druhý už v druhej. Ak sa napríklad konflikt nevyrieši, ochorenie zostáva jednofázové, teda človek zostáva v aktívnej fáze konfliktu.

Podľa zákona dvojfázovosti všetkých ochorení, ktorý je jedným z piatich zákonov Germánskej novej medicíny, pracujú všetky mikróby výlučne v druhej, teda v uzdravovacej fáze, počínajúc vyriešením emocionálneho konfliktu a končiac ukončením uzdravovacej fázy. Germánska nová medicína dokáže odhaliť a vysvetliť psychosomatickú príčinu ochorenia, ako aj jeho emocionálnu náplň. Zároveň dokáže určiť aj fázu osobitného biologického programu, t.j. choroby, v zmysle tzv. dvojfázovosti. Pomocou ďalších metód, ktoré v našej poradni využívame, zas dokážeme u klienta vyhľadať významové kontexty, ktoré viedli ku konkrétnemu typu emocionálneho konfliktu, a následne klientovi vieme pomôcť tieto súvislosti pochopiť a pomôcť mu tak prejsť do liečebnej resp. uzdravovacej, post-konfliktnej, fázy.

autor: Karina Kurtová

Skúsme na začiatok spolu jeden malý pokus: Čo cítime vo vnútri, keď máme strach? „Bojím sa. Nechcem sa báť. Strach odíď. Nechcem ťa tu. Nebojím sa. Nebojím sa. Nebojím sa.“ To, čo v nás prirodzene nastane, je ODMIETANIE STRACHU – odmietanie našej negatívnej emócie. Veď aj náuky o pozitívnom myslení nás v tomto prístupe podporujú: „Mysli pozitívne.“

Avšak čo sa stane? Keď sa bojím a opakujem si, že sa nebojím, tak klamem samého seba. A svoje nevedomie nemôžem oklamať. Čiže môj strach aj tak vyjde na povrch a prejaví sa. Pretože emócie neodchádzajú na požiadanie alebo verbálnym pokynom, že si poviem: „Už to takto necítim, lebo nechcem.“ To, čo sa udeje, je v podstate to, že popieram svoj pocit, svoju autentickú emóciu a zakopávam ju takzvane pod koberec, nepriznávam si ju, nedovoľujem si ju prejaviť. A to je to najhoršie, čo môžete pre seba urobiť. Pretože emócia vždy vyjde najavo. Vždy. Ak ju neprejavíte vy, prejaví ju vaše telo. A práve preto je choroba posolstvom vašej duše.

V angličtine je krásna veta: „What you resist, persists.“ Používal ju aj Carl Gustav Jung a určite ste už jej význam počuli vysvetľovať mnohých osvietených ľudí. Táto veta vo voľnom preklade znamená: „Čomu sa brániš, to pretrváva.“ Určite ste to už mnohokrát zažili – keď ste niečo veľmi nechceli a napokon ste to aj tak dostali (napríklad na skúške v škole). Táto taktika – taktika prekabátenia samého seba – nemôže fungovať. Čo však s pocitmi úzkostí, panickými atakmi, strachom z choroby, ktorú mám alebo by som mať mohol? Ukážem vám 4 kroky, ktoré môžete urobiť, aby ste sa vrátili do vnútornej rovnováhy, aby ste znovu pocítili ten povestný pokoj v duši, kľud a šťastie.

1. PRIJATIE všetkých svojich pocitov a emócií

Negatívnu emóciu nemôžete odohnať. Môžete ju len prijať. Prečo by ste ju mali chcieť prijať, keď ju ale vôbec nechcete? Pretože prijatím nastáva zdanlivý paradox – prestávame bojovať a negatívna emócia následne odchádza. Negatívne emócie sú prirodzené – sú našou autentickou súčasťou, rovnako ako emócie pozitívne. Nebojujte s nimi. Prijmite ich. Nefunguje to však tak, že si budete opakovať: „Prijímam svoj strach. Prijímam svoj strach. Prijímam svoj strach.“ Aspoň na začiatku nie. Môžete si to samozrejme aj opakovať, avšak budete mať pocit, že sa iba klamete, ak to neprecítite vo svojom vnútri. A ako to precítiť vo svojom vnútri? Svoj strach (alebo akúkoľvek inú negatívnu emóciu) iba pozorujte. Predstavte si akoby bola napríklad oblakom, ktorý sledujete a vidíte ho pomaly odchádzať. Toto je známa technika tzv. prístupu mindfulness – všímavosti – vedomého vnímania svojich myšlienok, emócií, telesných pocitov a sveta okolo nás. Keď svoje negatívne emócie iba pozorujem a prijímam, tak to znamená, že ak sa mi opakujú pocity úzkosti a panické ataky, tak musím absolútne prijať, že sa ku mne budú vracať. Toto je jedna z vecí, ktorá pomohla aj mne – prijatím mojich panických atakov, ktoré som v minulosti zažívala, a tým, že som prestala chcieť „zbaviť sa ich“ napokon odišli. Samozrejme bolo potrebné vykonať aj ďalšie kroky, o ktorých sa v tomto článku dočítate. Takže, prejavte svoje pocity. Nezakopávajte ich pod koberec. Nepotláčajte ich v sebe. Vyrozprávajte sa z nich – zdieľajte ich. A tu sa dostávame k druhému kroku.

2. PODPORA zvonka i zvnútra

Obklopte sa tým, čo vám prospieva, čo vám slúži, čo vás napĺňa – obklopujte sa úspešnými príbehmi uzdravenia (či už sú vaše problémy fyzické alebo psychické). Pretože, keď to dokázali druhí, vy nie ste ničím iní. Vy môžete byť zdraví a šťastní tiež. Obklopujte sa pozitívnymi a empatickými ľuďmi, ktorí si vypočujú vaše trápenia a povzbudia vás, ktorí vám pomôžu objaviť v sebe dôveru v seba – vo vaše telo i vo vašu myseľ. Ľuďmi, ktorí sa vás budú pýtať a počúvať vás – ktorí vám pomôžu zistiť, čo chcete a podporia vás v tom. Ktorí vám ukážu svetlo, pokoj a lásku aj keď vy vidíte tmu, cítite úzkosť a máte strach. Nenechajte sa od svojho okolia nastavovať na boj – boj s chorobou. To, čo potrebujete je prijatie, nie boj. Takúto podporu zvonka nemôžete dostať od ľudí, ktorí sú sami plní strachu, ktorí sami nevedia ako si pomôcť. Keď sme vo víre negatívnych emócií akosi už ani sami nevieme, čo nás robí šťastnými. Začnite doslova vyhľadávať svoje každodenné drobné i veľké radosti. Objavujte ich ako malé dieťa, ktoré skúma svet a zisťuje, čo ho robí šťastným. Uvedomte si, že máte právo na napĺňanie aj svojich najmenších túžob a potrieb. Podporte samého seba. A tu sa dostávame k tretiemu kroku.

3. VEDOMOSŤ, že môžem dôverovať svojmu telu aj svojej mysli a POCHOPENIE, prečo sa mi to deje

Keď viem, že moje telo mi neustále pomáha, tak v seba verím a automaticky myslím pozitívne. Nemusím sa o niečom presviedčať, pretože viem. Keď pochopíte, prečo ste chorí alebo prečo pociťujete úzkosť či prečo ste dostali panický atak, tak strach strieda pochopenie – pochopenie, že vaše telo nerobí nič, čím by vám chcelo ublížiť, ale naopak je naprogramované tak, aby vám vždy pomáhalo. Všetky teórie o tom, čo je vlastne choroba sú založené na predpoklade, že príroda nám chce ublížiť. Každé ochorenie má však biologický zmysel, pretože príroda je múdrejšia ako ľudská myseľ. Počnúc od tej najstaršej teórie, že choroba je úmyselné odsúdenie za hriech, cez teóriu, že choroba je nedostatok alebo prebytok niečoho alebo že choroba je výsledkom útoku nejakého mikroorganizmu až po teóriu o autoimunitných ochoreniach, že náš organizmus útočí proti nám samotným, vždy ide o to, že príroda koná proti nám. Či už ide o medicínu klasickú alebo o alternatívnu medicínu, obe sa väčšinou zhodujú v tom, že hľadajú nepriateľa, ktorý na nás útočí a následne s tým nepriateľom bojujú. Klasická a alternatívna medicína sa častokrát líšia iba tým, aké prostriedky používajú na boj s nepriateľom – či chemické alebo prírodné. Oba prístupy sú však založené na predpoklade, že v organizme je vojna. Germánska nová medicína (GNM), ktorou sa v našej poradni zaoberáme a ktorej autorom je nemecký lekár Dr. Hamer, ponúka úplnú zmenu doterajšej paradigmy – chorobu nechápe ako výsledok útoku zvonku, ale ako zmysluplný biologický program. Naše telo robí vždy všetko pre nás – pre naše prežitie. Vie ako sa vyliečiť. Rôzne symptómy, ktoré označujeme súhrnnými názvami jednotlivých chorôb, prebiehajú v našom organizme vždy za určitým účelom. Každý orgán má svoj osobitný biologický program. Sú to historicko-vývojovo zrozumiteľné účelné biologické osobitné programy. Choroba je posolstvo duše, ktoré nám posiela informáciu a poskytuje čas na vyriešenie našich emocionálnych konfliktov a psychických tráum. To všetko sa deje v záujme prežitia jednotlivca a zachovania kontinuity života v prírode. Germánska nová medicína vysvetľuje fungovanie, vznik a zánik chorôb v prepojenosti tela a duše. Zhrňme si spolu podstatu tohto tretieho kroku – pochopenie, že choroba nie je chyba v programe, ale zmysluplný osobitný biologický program, nám zároveň umožňuje prestať chorobu vnímať ako technický defekt prírody, ktorého sme obeťou a to je na ceste von z emócie strachu veľmi dôležité. A tu sa dostávame k poslednému – štvrtému – kroku.

4. ROZHODNUTIE vyjsť z role obete do role tvorcu

Mnohoročné skúsenosti z konzultácií s klientmi nám potvrdili, že príčinou prevažnej väčšiny chorôb je nespracovaný emocionálny konflikt, trauma alebo dlhodobý stres. Choroba je posolstvom duše. Pomáhame klientom pochopiť tento odkaz, dôverovať svojmu telu a vrátiť sa k radostnému životu bez obáv a strachu. Za roky, ktoré sa venujeme lektorskej a konzultačnej činnosti v oblasti celostného zdravia, sme mali možnosť konzultovať psychosomatické príčiny najrôznejších zdravotných problémov v zmysle Germánskej novej medicíny so stovkami klientov. Keď poznáte príčinu vášho zdravotného problému, poznáte jeho biologický zmysel. Ústredným posolstvom GNM je, že sme to práve a jedine my, ktorí sme „tvorcami“ našich ochorení aj nášho zdravia. Keď si uvedomíte, že svoje zdravie máte vo svojich rukách, že nezávisí na vonkajších okolnostiach a že vaše telo sa vám vždy snaží pomôcť, vtedy môžete naplno vyjsť z role obete. Vtedy váš strach odchádza a vy si začínate tvoriť taký život, ktorý vás napĺňa. Urobte všetko preto, aby ste boli sami sebou, aby ste boli autentickí a nespreneverili sa sami sebe a svojim túžbam – toto je niečo, čo musíte spraviť vy sami, čo za vás nespraví nikto iný. Premeňte nepriaznivé okolnosti svojho života na výzvu a dobrodružstvo s dôverou, že za všetkým strachom a neistotou na vás čaká niečo nové, krásne a obohacujúce.

autor: Karina Kurtová

Hamer na Trnavskej univerzite v r. 1998:

Pôvodný rozhovor Hamera s Mikloškom:

V hrubom čreve už neprebieha proces trávenia, ale z obsahu čreva sa vstrebáva voda a tiež rôzne minerálne soli a vitamíny. Putujú sem nestráviteľné zvyšky z tenkého čreva, odpadový materiál z potravín sa v ňom spracováva a odvádza sa do konečníka, odkiaľ sa vylučuje. Hrubé črevo pozostáva z epitelu črevnej steny, ktorý pochádza z endodermy, a preto je kontrolovaný z koncového resp. kmeňového mozgu. V mozgovom kmeni má hrubé črevo štyri kontrolné centrá, ktoré sú usporiadané v prstencovej forme a ktoré presne kontrolujú orgány tráviaceho traktu medzi tenkým črevom a konečníkom.

Podľa tretieho zákona Germánskej novej medicíny vznikajú „choroby“ orgánov vzniknutých z endodermy z tzv. konfliktu „sústa“. Emocionálny konflikt spojený s hrubým črevom je charakterizovaný ako „nestráviteľný konflikt sústa“. Pre zvieratá môže byť nestráviteľným sústom skutočný kus potravy, pre človeka sú „nestráviteľným sústom“ určité okolnosti alebo nepríjemná udalosť, ktorú považujeme za „nestráviteľnú“ alebo „nespracovateľnú“. Charakteristickým aspektom konfliktu „sústa“ zodpovedajúcemu hrubému črevu, vrátane slepého čreva je, že tento konflikt je vnímaný ako obzvlášť „škaredý“: napríklad škaredé boje o peniaze alebo o majetok, škaredé rozvody, škaredé súdne prípady, alebo zrady. GNM upozorňuje, že čím bližšie sa nachádza nádor ku konečníku – ak je teda v miestach esovitej kľučky (na sigmoide) – tým viac sa jedná o podlejší a dramatickejšie prežívaný emocionálny konflikt.

Počas aktívnej fázy konfliktu nastáva proliferácia – teda rozmnožovanie – buniek epitelu hrubého čreva úmerne k intenzite konfliktu. Aj keď hrubé črevo už nemá tráviacu funkciu, v prípade biologického konfliktu hrubé črevo stále reaguje augmentáciou buniek, pretože evolučne celý tráviaci trakt slúžil na trávenie potravy. Pri dlhodobej konfliktnej aktivite vzniká plochý (absorpčný) typ alebo karfiolový (sekrečný) typ rakovinového nádoru.

Ak miera bunkového delenia prekročí určitý limit, konvenčná medicína považuje rakovinu za malígnu (teda zhubnú), pod týmto limitom sa rast považuje za benígny (nezhubný nádor) alebo je diagnostikovaný ako črevný polyp. Počas fázy konfliktu sa zvyčajne nevyskytujú žiadne príznaky, veľký nádor však spôsobuje zúženie hrubého čreva, čo môže viesť k obštrukcii čreva vyžadujúcej chirurgický zákrok.

V postkonfliktnej – teda liečivej fáze sa prostredníctvom mikroorganizmov: húb alebo mykobaktérií odstránia bunky, ktoré už nie sú potrebné. Liečivými príznakmi sú hnačka, krv v stolici, kŕče v brušnej dutine (najmä počas epileptoidnej krízy) a nočné potenie. V závislosti od stupňa konfliktu sa príznaky pohybujú od miernych po ťažké.

Ak po vyriešení konfliktu nie sú v čreve k dispozícii potrebné mikróby, pretože boli zničené nadmerným užívaním antibiotík, rast nádoru sa zastaví a zostávajúce bunky sa zapuzdria. V konvenčnej medicíne je to najpravdepodobnejšie diagnostikované ako črevný polyp alebo ako benígna rakovina.

Výrazné komplikácie pri nádore hrubého čreva môžu vzniknúť pri tzv. syndróme zberných kanálikov obličiek, nepriechodnosti čreva či perforácii. Priesvit hrubého čreva je relatívne veľký, preto aj konflikt spôsobujúci oklúziu (uzavretie) čreva musí mať “adekvátne” veľké parametre. Preto je v našom najvlastnejšom záujme, aby sme sa emocionálnym konfliktom vyhýbali a v prípade utrpenia konfliktu „sústa“ sa snažili o čo najskoršie riešenie.

V prípade ak máte podobné problémy, neváhajte nás kontaktovať.

autor: Zoltán Németh