Každá choroba, ktorú Germánska nová medicína (GNM) volá osobitným biologickým programom, má 2 fázy – konflikt-aktívnu a post-konfliktnú.

Všetky naše činnosti riadi vegetatívna nervová sústava. Má 2 stavy – sympatikotóniu a parasympatikotóniu (vagotóniu). Cez deň sme prirodzene v sympatikotónii – sme výkonní a robíme množstvo činností. V noci sme zas v parasympatikotónii (vagotónii) – sme v regenerácii, čiže si obnovujeme svoje sily počas spánku. Regeneračným, čiže parasympatikotónnym procesom, je napríklad aj trávenie. Sympatikotónia a parasympatikotónia sa neustále vzájomne striedajú. Keď sa však z nejakého dôvodu ocitneme v stave, kedy sa predlžuje náš sympatikotónny stav, tak sa sťaží a predĺži aj následný parasympatikotónny (regeneračný) proces v našom tele. Ako príklad si uveďme, že máme veľký stres v práci – keď si po takomto stresovom období vezmeme dovolenku, môžeme sa cítiť veľmi unavení, slabí či malátni. Častokrát sa stáva, že práve počas dovolenky (plánovaného oddychu) – vo fáze uvoľnenia – dokonca ochorieme. Prečo to tak je? 

Každá choroba má 2 fázy – konflikt-aktívnu a post-konfliktnú. Počas konflikt-aktívnej fázy sa okamžite dostávame do sympatikotónnej fázy. Vtedy môžeme cítiť napríklad príznaky ako studené ruky, nutkavé myslenie na nevyriešený konflikt, nechuť do jedla, nespavosť alebo zvýšený metabolizmus (látkovú výmenu) a tiež nesústredenie sa (môže byť pre nás problém prečítať si nejakú knihu alebo naučiť sa učivo). Nadobličky produkujú viac stresových hormónov, teda kortizolu. Post-konfliktná (nápravná, liečebná) fáza je naopak parasympatikotónnou (vagotónnou) fázou. Prejavuje sa teplými rukami, únavou, chuťou do jedla, opätovným záujmom o svoje záujmy a koníčky, ale častokrát aj horúčkou a ďalšími symptómami, ktoré súhrnne nazývame rôznymi názvami chorôb. V liečebnej fáze väčšinou cítime aj rôzne bolesti. Väčšina všetkých symptómov chorôb je prejavom liečebnej fázy.

Akademická medicína súvis medzi konflikt-aktívnou fázou a liečebnou, teda post-konfliktnou, fázou nevidí, čo je dané aj tým, že konflikt-aktívna fáza sa nevyznačuje toľkými symptómami ako liečebná fáza, pretože príroda zabezpečila všetko pre naše prežitie. To znamená, že v stave ohrozenia – počas konfliktu – môže naše telo fungovať naplno, aby lepšie uniklo potenciálnemu nebezpečenstvu a následne, keď je už nebezpečenstvo zažehnané, začnú prebiehať v našom tele regeneračné (opravné) procesy.

Približne v strede liečebnej (opravnej) fázy môžeme pozorovať krátky sympatikotónny okamih – tzv. epileptoidnú krízu (epikrízu). Presne v tejto krátkej fáze vznikajú napríklad aj infarkty, epileptické záchvaty, záchvaty paniky, zvracanie, koliky a iné. Všetky sú súčasťou opravných fáz rozličných osobitných programov, avšak niektoré môžu byť život ohrozujúce až smrteľné. Epileptoidná kríza je v podstate zaťažkávacou skúškou pre organizmus. Človek sa ocitne nakrátko znovu v stave stresu, má studené ruky, je napätý a nakrátko ožívajú všetky symptómy konfliktnej fázy.

Konflikt-aktívna a post-konfliktná fáza nemusia byť rovnako dlhé, ani rovnako silné. V praxi tiež môžeme pozorovať rôzne obmeny základného dvojfázového grafu, pretože človek môže mať konflikt častokrát vyriešený len dočasne, takže sa graf môže cykliť. Alebo môže mať viacero konfliktov súčasne, pričom jeden konflikt môže byť v prvej fáze a druhý už v druhej. Ak sa napríklad konflikt nevyrieši, ochorenie zostáva jednofázové, teda človek zostáva v aktívnej fáze konfliktu.

Podľa zákona dvojfázovosti všetkých ochorení, ktorý je jedným z piatich zákonov Germánskej novej medicíny, pracujú všetky mikróby výlučne v druhej, teda v uzdravovacej fáze, počínajúc vyriešením emocionálneho konfliktu a končiac ukončením uzdravovacej fázy. Germánska nová medicína dokáže odhaliť a vysvetliť psychosomatickú príčinu ochorenia, ako aj jeho emocionálnu náplň. Zároveň dokáže určiť aj fázu osobitného biologického programu, t.j. choroby, v zmysle tzv. dvojfázovosti. Pomocou ďalších metód, ktoré v našej poradni využívame, zas dokážeme u klienta vyhľadať významové kontexty, ktoré viedli ku konkrétnemu typu emocionálneho konfliktu, a následne klientovi vieme pomôcť tieto súvislosti pochopiť a pomôcť mu tak prejsť do liečebnej resp. uzdravovacej, post-konfliktnej, fázy.

autor: Karina Kurtová