Poďme sa spolu pozrieť na psychosomatickú príčinu rakoviny prsníka. Pre účely tohto článku som si vybrala 4 obľúbené „psychosomatické lexikóny“: kniha Miluj svoj život od americkej autorky Louise Hay, kniha Význam nemocí od kanadskej autorky Lise Bourbeau, kniha Nemoc jako symbol od nemeckého lekára a psychoterapeuta Ruedigera Dahlkeho a kniha Čo vám hovorí vaše telo od austrálskej liečiteľky Inny Segal. Psychosomatické príčiny rakoviny prsníka uvedené v týchto štyroch knihách si následne porovnáme s psychosomatickými príčinami rakoviny prsníka, tak ako ich vníma Germánska nová medicína.

Louise Hay vo svojej knihe uvádza, že prsia predstavujú materstvo, starostlivosť a výživu a problémy s nimi súvisia s odmietnutím starať sa o seba a s uprednostňovaním všetkých ostatných. Nevedno prečo, však Louise Hay vysvetľuje príčinu rakoviny nie v súvislosti s postihnutým orgánom, ale všeobecne. Príčinou rakoviny je podľa jej knihy bolesť, dlhotrvajúca zášť, hlboké tajomstvo, smútok, ktorý rozožiera samého seba či prenášanie nenávisti.

Podľa Lise Bourbeau súvisia prsia s materstvom, či už ide o deti, rodinu alebo aj partnera. Ochorenia prsníka naznačujú neistotu ohľadom schopnosti postarať sa o ostatných alebo ich chrániť. Ďalej Lise Bourbeau uvádza, že sa daná osoba núti pôsobiť matersky, byť dobrým rodičom a robí pre ostatných priveľa na úkor svojich vlastných potrieb, takže nemá čas nakŕmiť svoju vlastnú dušu. Lise Bourbeau dodáva, že pri problémoch s prsníkmi sa stala daná osoba manipulatívnou a ovládajúcou v materstve.

Ruediger Dahlke pri rakovine prsníka vo svojej knihe uvádza, že súvisí s materskosťou, výživou, bezpečím a rozkošou. Dáva ju do súvisu so strachom žiť, žena podľa autora kolíše medzi starou a novou rolou ženy, nepozná vlastnú duševnú identitu, žije v cudzích citoch, zanedbáva vlastnú individuálnu cestu, má nevyriešený vzťah k roli matky, razí si cestu agresie… Uviedla som iba niekoľko príkladov, ktorými autor vysvetľuje príčiny rakoviny prsníka. V podstate sa jedná o vymenovanie obrovského množstva nič nehovoriacich vágnych pojmov, s ktorými sa môže identifikovať viacero čitateliek, avšak k riešeniu im to nijako nepomôže.

Inna Segal vysvetľuje príčinu rakoviny prsníka ako neschopnosť starať sa o seba, prevzatie problémov všetkých, pocit viny a krivdy, príliš veľa starostí a obáv, nedostatok sebavedomia a lásky a pocit obete. Postihnutá osoba prejavuje nedostatok starostlivosti, jemnosti a lásky k sebe samému a zároveň ňou zasypáva ostatných. Tu sa autorka zhoduje s Louise Hay aj s Lisou Bourbeau. Pri súvislostiach s pravým a ľavým prsníkom však autorka akoby popustila uzdu fantázii a vymenovala také široké spektrum osobnostných vlastností, v ktorom sa síce môže nájsť takmer každá žena, ale nijako jej to nepomôže pri identifikovaní konkrétnej príčiny jej ochorenia a v prípadnom nájdení riešenia.

Zo spomenutých vysvetlení týchto štyroch autorov vyznievajú psychosomatické príčiny rakoviny prsníka pomerne všeobecne a aj keď si viem predstaviť, že by sa v nich, čo sa týka spomínaných povahových čŕt, mnohé ženy našli, neviem si predstaviť ako by z týchto vysvetlení pochopili prvotnú príčinu svojej choroby, alebo či by nemali výčitky svedomia a myšlienky typu: „Ach, áno, takto som konala/premýšľala. Ako som si tým len ublížila… Už to nesmiem robiť! Musím byť iná. Budem si od dnes hovoriť pozitívne afirmácie, ktoré sú v tejto knihe, aby som sa zmenila a to ma uzdraví…“ Tieto psychosomatické lexikóny však nevysvetľujú dôležitú podstatu, ktorú nás učí Germánska nová medicína – že všetky procesy v tele sú bio-logické, čo znamená, že ochorenie je reakcia na emočný konflikt v záujme prežitia jedinca.

Ochorenie je teda podmienené múdrosťou ľudského organizmu a nie – ako nás učí akademická medicína – chybou v mechanike, ktorú je potrebné invazívnymi prostriedkami „opravovať“. To samozrejme neznamená nepotrebnosť lekárskych zákrokov, avšak v tomto prípade by ich aplikácia už vychádzala z radikálne odlišnej paradigmy. Germánska nová medicína vysvetľuje, že choroby sú zmysluplné programy, ktoré počas vývoja života vždy človeku pomáhali prežiť v zložitých životných situáciách.

Sloboda nášho výberu spočíva v tom, že ktorejkoľvek udalosti môžeme priradiť akýkoľvek významový kontext (pozitívny aj negatívny) a v našej moci je aj v prípade potreby priradený kontext rekontextualizovať (zmeniť) v náš prospech. Avšak v prípade, že sme nejakú udalosť dali do kontextu, ktorý nám spôsobil emocionálny konflikt (stres, traumu), prichádza nám na pomoc „pamäť“ kolektívneho vedomia či nevedomia prostredníctvom zmysluplného osobitného biologického programu, t.j. choroby, ktorý je kompatibilný a nápomocný práve pri danom type emocionálneho konfliktu.

Poďme sa teraz pozrieť na psychosomatickú príčinu rakoviny prsníka podľa Germánskej novej medicíny. Autor princípov GNM, Dr. Hamer, objavil ontogeneticky závislý systém spúšťačov chorôb, t.j. že jednotlivé orgány tela majú špecifickú a predpokladateľnú reaktivitu podľa ich pôvodu z jednotlivých zárodočných listov (endoderma, mezoderma, ektoderma) vo väzbe na charakter prežívaného emocionálneho konfliktu. Biológia nás učí, že po splynutí dvoch pohlavných buniek vznikne zárodočná bunka – tzv. zygota. Z tejto bunky sa postupne vyvinú 3 rôzne typy zárodočných listov – endoderma, ektoderma a mezoderma – z ktorých vzniknú všetky špecificky (na určitú úlohu) „programované“ ľudské orgány. GNM veľmi podrobne rozpracováva jednotlivé odtiene rôznych druhov konfliktov prislúchajúce konkrétnym orgánom resp. konkrétnemu tkanivu daného orgánu – pretože niektoré orgány sú zložené z rôznych tkanív, podľa toho majú rozličné biologické funkcie, a preto reagujú na odlišné typy konfliktov.

Prsník u žien pozostáva z mliečnych žliaz, mliekovodov, lymfatických uzlín, pokožky a bradaviek. So všetkými časťami súvisí iný emocionálny konflikt, pretože majú iný biologický účel. Napríklad problémy s pokožkou na prsiach sa týkajú konfliktu súvisiacom so vzhľadom pŕs (napr. pocit, že prsia sú znetvorené po odstránení prsníka a pod.) a lymfatické uzliny súvisia s konfliktom sebaúcty (napr. pocit, že už nie som plnohodnotná žena po odstránení prsníka a pod.). Preto sa budú prsníka – podľa toho, ktorá jeho časť je postihnutá – týkať rôzne typy konfliktov.

V prípade rakoviny prsníka, je pre konzultanta Germánskej novej medicíny dôležité vedieť, či sa týka mliečnych žliaz (ktoré vznikli z evolučne staršej časti mezodermy) alebo mliekovodov (ktoré vznikli z ektodermy).

Biologickou funkciou mliečnych žliaz je zaopatriť potravu (mlieko) pre potomstvo, aby prežilo. Úlohou matky je opatrovať (starať sa), preto v prípade konfliktu vo svojom hniezde (domove), ktorý súvisí so starostlivosťou o niekoho, dochádza k nadmernej funkcii mliečnej žľazy (k množeniu tkaniva mliečnej žľazy za účelom zvýšenia produkcie mlieka). U ženy, ktorá už nemá bábätko, ktoré by kojila, však v tejto konfliktnej fáze nedochádza k tvorbe mlieka. Ak je teda diagnostikovaný nádor na mliečnych žľazách, pravdepodobne žena utrpela konflikt súvisiaci s opatrovaním blízkej osoby.

Mliekovodov, ktoré sú z ektodermy, sa týka tzv. oddelenostný konflikt (odlúčenie od niekoho blízkeho), rovnako aj bradaviek. Biologickým zmyslom ochorenia je, že cez necitlivosť sa na odlúčenie ľahšie zabúda. Mliekovody sa rozširujú, aby mlieko mohlo odkvapkávať samé, pretože dieťa (alebo rodinný príslušník) v dôsledku odlúčenia nemôže piť mlieko.

V prípade postihnutia ľavého prsníka u praváčky súvisel emocionálny konflikt buď s jej vlastným potomstvom alebo s jej predkami (napr. rodičmi), v prípade pravého prsníka u praváčky súvisel emocionálny konflikt pravdepodobne s jej partnerom. U ľaváčky naopak.

Na nasledujúcich dvoch príkladoch rakoviny prsníka s nádorom na mliečnej žľaze uvidíte, akú veľkú výpovednú hodnotu má lateralita (t.j. či je žena praváčka alebo ľaváčka) a miesto, na ktorom sa nachádza nádor:

• Klientka (praváčka) s nádorom na mliečnej žľaze pravého prsníka. Klientkin manžel zostal náhle pripútaný na vozík a ona sa musela postarať o množstvo vecí v domácnosti vrátane svojho manžela – táto nová úloha nebola pre ňu ľahká. Po manželovej smrti si po čase našla nového partnera a presne v tomto období (kedy sa emocionálny konflikt starostlivosti o blízku osobu u nej skončil) jej diagnostikovali rakovinu prsníka – nádor na mliečnej žľaze. Konflikt „opatrovania“ aj smrť predošlého partnera už boli v tejto dobe spracované, a teda mohla nastať fáza liečenia predošlých bunkových zmien. Práve v tejto fáze dochádza k opuchu postihnutého tkaniva, ktoré je diagnostikované ako rakovina.
• Klientka (praváčka) s nádorom na mliečnej žľaze ľavého prsníka. Klientkina matka zomrela v domove dôchodcov, kam ju klientka musela umiestniť, pretože sa o ňu nebola schopná denne starať. Klientka utrpela konflikt „opatrovania“ blízkej osoby, vyčítala si, že situáciu s matkou riešila týmto spôsobom. Následne – po smrti jej matky – kedy sa konfliktná fáza uzavrela, pretože už nebolo viac koho opatrovať, jej bola diagnostikovaná rakovina.

Na uvedených prípadových štúdiách klientiek našej poradne môžete vidieť ako podrobne dokáže psychosomatika podľa Germánskej novej medicíny identifikovať konkrétny emocionálny konflikt, ktorý bol spúšťačom daného ochorenia. V našom unikátnom online kurze Pochopte svoje telo a uzdravte sa sami, ku ktorému dostanete prístup až na 6 mesiacov, sa môžete naučiť jednoduché a zároveň fascinujúce princípy psychosomatiky podľa Germánskej novej medicíny (GNM) a techniky zamerané na vyhľadávanie emočných konfliktov. Ak hľadáte psychosomatickú príčinu svojho zdravotného problému, radi vás privítame na psychosomatickej konzultácii v našej poradni. A ak už psychosomatickú príčinu svojich symptómov poznáte a hľadáte skôr riešenia svojich emocionálnych problémov, bude vám nápomocný terapeutický koučing, ktorým pomáham mojim klientom pri rôznych emočných problémoch a pri nachádzaní riešení v náročných životných situáciách v osobnom či pracovnom živote.

Viac info o našich službách nájdete tu: https://celostnezdravie.sk/nase-sluzby/

autor: Karina Kurtová

Skúsme na začiatok spolu jeden malý pokus: Čo cítime vo vnútri, keď máme strach? „Bojím sa. Nechcem sa báť. Strach odíď. Nechcem ťa tu. Nebojím sa. Nebojím sa. Nebojím sa.“ To, čo v nás prirodzene nastane, je ODMIETANIE STRACHU – odmietanie našej negatívnej emócie. Veď aj náuky o pozitívnom myslení nás v tomto prístupe podporujú: „Mysli pozitívne.“

Avšak čo sa stane? Keď sa bojím a opakujem si, že sa nebojím, tak klamem samého seba. A svoje nevedomie nemôžem oklamať. Čiže môj strach aj tak vyjde na povrch a prejaví sa. Pretože emócie neodchádzajú na požiadanie alebo verbálnym pokynom, že si poviem: „Už to takto necítim, lebo nechcem.“ To, čo sa udeje, je v podstate to, že popieram svoj pocit, svoju autentickú emóciu a zakopávam ju takzvane pod koberec, nepriznávam si ju, nedovoľujem si ju prejaviť. A to je to najhoršie, čo môžete pre seba urobiť. Pretože emócia vždy vyjde najavo. Vždy. Ak ju neprejavíte vy, prejaví ju vaše telo. A práve preto je choroba posolstvom vašej duše.

V angličtine je krásna veta: „What you resist, persists.“ Používal ju aj Carl Gustav Jung a určite ste už jej význam počuli vysvetľovať mnohých osvietených ľudí. Táto veta vo voľnom preklade znamená: „Čomu sa brániš, to pretrváva.“ Určite ste to už mnohokrát zažili – keď ste niečo veľmi nechceli a napokon ste to aj tak dostali (napríklad na skúške v škole). Táto taktika – taktika prekabátenia samého seba – nemôže fungovať. Čo však s pocitmi úzkostí, panickými atakmi, strachom z choroby, ktorú mám alebo by som mať mohol? Ukážem vám 4 kroky, ktoré môžete urobiť, aby ste sa vrátili do vnútornej rovnováhy, aby ste znovu pocítili ten povestný pokoj v duši, kľud a šťastie.

1. PRIJATIE všetkých svojich pocitov a emócií

Negatívnu emóciu nemôžete odohnať. Môžete ju len prijať. Prečo by ste ju mali chcieť prijať, keď ju ale vôbec nechcete? Pretože prijatím nastáva zdanlivý paradox – prestávame bojovať a negatívna emócia následne odchádza. Negatívne emócie sú prirodzené – sú našou autentickou súčasťou, rovnako ako emócie pozitívne. Nebojujte s nimi. Prijmite ich. Nefunguje to však tak, že si budete opakovať: „Prijímam svoj strach. Prijímam svoj strach. Prijímam svoj strach.“ Aspoň na začiatku nie. Môžete si to samozrejme aj opakovať, avšak budete mať pocit, že sa iba klamete, ak to neprecítite vo svojom vnútri. A ako to precítiť vo svojom vnútri? Svoj strach (alebo akúkoľvek inú negatívnu emóciu) iba pozorujte. Predstavte si akoby bola napríklad oblakom, ktorý sledujete a vidíte ho pomaly odchádzať. Toto je známa technika tzv. prístupu mindfulness – všímavosti – vedomého vnímania svojich myšlienok, emócií, telesných pocitov a sveta okolo nás. Keď svoje negatívne emócie iba pozorujem a prijímam, tak to znamená, že ak sa mi opakujú pocity úzkosti a panické ataky, tak musím absolútne prijať, že sa ku mne budú vracať. Toto je jedna z vecí, ktorá pomohla aj mne – prijatím mojich panických atakov, ktoré som v minulosti zažívala, a tým, že som prestala chcieť „zbaviť sa ich“ napokon odišli. Samozrejme bolo potrebné vykonať aj ďalšie kroky, o ktorých sa v tomto článku dočítate. Takže, prejavte svoje pocity. Nezakopávajte ich pod koberec. Nepotláčajte ich v sebe. Vyrozprávajte sa z nich – zdieľajte ich. A tu sa dostávame k druhému kroku.

2. PODPORA zvonka i zvnútra

Obklopte sa tým, čo vám prospieva, čo vám slúži, čo vás napĺňa – obklopujte sa úspešnými príbehmi uzdravenia (či už sú vaše problémy fyzické alebo psychické). Pretože, keď to dokázali druhí, vy nie ste ničím iní. Vy môžete byť zdraví a šťastní tiež. Obklopujte sa pozitívnymi a empatickými ľuďmi, ktorí si vypočujú vaše trápenia a povzbudia vás, ktorí vám pomôžu objaviť v sebe dôveru v seba – vo vaše telo i vo vašu myseľ. Ľuďmi, ktorí sa vás budú pýtať a počúvať vás – ktorí vám pomôžu zistiť, čo chcete a podporia vás v tom. Ktorí vám ukážu svetlo, pokoj a lásku aj keď vy vidíte tmu, cítite úzkosť a máte strach. Nenechajte sa od svojho okolia nastavovať na boj – boj s chorobou. To, čo potrebujete je prijatie, nie boj. Takúto podporu zvonka nemôžete dostať od ľudí, ktorí sú sami plní strachu, ktorí sami nevedia ako si pomôcť. Keď sme vo víre negatívnych emócií akosi už ani sami nevieme, čo nás robí šťastnými. Začnite doslova vyhľadávať svoje každodenné drobné i veľké radosti. Objavujte ich ako malé dieťa, ktoré skúma svet a zisťuje, čo ho robí šťastným. Uvedomte si, že máte právo na napĺňanie aj svojich najmenších túžob a potrieb. Podporte samého seba. A tu sa dostávame k tretiemu kroku.

3. VEDOMOSŤ, že môžem dôverovať svojmu telu aj svojej mysli a POCHOPENIE, prečo sa mi to deje

Keď viem, že moje telo mi neustále pomáha, tak v seba verím a automaticky myslím pozitívne. Nemusím sa o niečom presviedčať, pretože viem. Keď pochopíte, prečo ste chorí alebo prečo pociťujete úzkosť či prečo ste dostali panický atak, tak strach strieda pochopenie – pochopenie, že vaše telo nerobí nič, čím by vám chcelo ublížiť, ale naopak je naprogramované tak, aby vám vždy pomáhalo. Všetky teórie o tom, čo je vlastne choroba sú založené na predpoklade, že príroda nám chce ublížiť. Každé ochorenie má však biologický zmysel, pretože príroda je múdrejšia ako ľudská myseľ. Počnúc od tej najstaršej teórie, že choroba je úmyselné odsúdenie za hriech, cez teóriu, že choroba je nedostatok alebo prebytok niečoho alebo že choroba je výsledkom útoku nejakého mikroorganizmu až po teóriu o autoimunitných ochoreniach, že náš organizmus útočí proti nám samotným, vždy ide o to, že príroda koná proti nám. Či už ide o medicínu klasickú alebo o alternatívnu medicínu, obe sa väčšinou zhodujú v tom, že hľadajú nepriateľa, ktorý na nás útočí a následne s tým nepriateľom bojujú. Klasická a alternatívna medicína sa častokrát líšia iba tým, aké prostriedky používajú na boj s nepriateľom – či chemické alebo prírodné. Oba prístupy sú však založené na predpoklade, že v organizme je vojna. Germánska nová medicína (GNM), ktorou sa v našej poradni zaoberáme a ktorej autorom je nemecký lekár Dr. Hamer, ponúka úplnú zmenu doterajšej paradigmy – chorobu nechápe ako výsledok útoku zvonku, ale ako zmysluplný biologický program. Naše telo robí vždy všetko pre nás – pre naše prežitie. Vie ako sa vyliečiť. Rôzne symptómy, ktoré označujeme súhrnnými názvami jednotlivých chorôb, prebiehajú v našom organizme vždy za určitým účelom. Každý orgán má svoj osobitný biologický program. Sú to historicko-vývojovo zrozumiteľné účelné biologické osobitné programy. Choroba je posolstvo duše, ktoré nám posiela informáciu a poskytuje čas na vyriešenie našich emocionálnych konfliktov a psychických tráum. To všetko sa deje v záujme prežitia jednotlivca a zachovania kontinuity života v prírode. Germánska nová medicína vysvetľuje fungovanie, vznik a zánik chorôb v prepojenosti tela a duše. Zhrňme si spolu podstatu tohto tretieho kroku – pochopenie, že choroba nie je chyba v programe, ale zmysluplný osobitný biologický program, nám zároveň umožňuje prestať chorobu vnímať ako technický defekt prírody, ktorého sme obeťou a to je na ceste von z emócie strachu veľmi dôležité. A tu sa dostávame k poslednému – štvrtému – kroku.

4. ROZHODNUTIE vyjsť z role obete do role tvorcu

Mnohoročné skúsenosti z konzultácií s klientmi nám potvrdili, že príčinou prevažnej väčšiny chorôb je nespracovaný emocionálny konflikt, trauma alebo dlhodobý stres. Choroba je posolstvom duše. Pomáhame klientom pochopiť tento odkaz, dôverovať svojmu telu a vrátiť sa k radostnému životu bez obáv a strachu. Za roky, ktoré sa venujeme lektorskej a konzultačnej činnosti v oblasti celostného zdravia, sme mali možnosť konzultovať psychosomatické príčiny najrôznejších zdravotných problémov v zmysle Germánskej novej medicíny so stovkami klientov. Keď poznáte príčinu vášho zdravotného problému, poznáte jeho biologický zmysel. Ústredným posolstvom GNM je, že sme to práve a jedine my, ktorí sme „tvorcami“ našich ochorení aj nášho zdravia. Keď si uvedomíte, že svoje zdravie máte vo svojich rukách, že nezávisí na vonkajších okolnostiach a že vaše telo sa vám vždy snaží pomôcť, vtedy môžete naplno vyjsť z role obete. Vtedy váš strach odchádza a vy si začínate tvoriť taký život, ktorý vás napĺňa. Urobte všetko preto, aby ste boli sami sebou, aby ste boli autentickí a nespreneverili sa sami sebe a svojim túžbam – toto je niečo, čo musíte spraviť vy sami, čo za vás nespraví nikto iný. Premeňte nepriaznivé okolnosti svojho života na výzvu a dobrodružstvo s dôverou, že za všetkým strachom a neistotou na vás čaká niečo nové, krásne a obohacujúce.

autor: Karina Kurtová