Každý z nás je originálom, ale všetci sme vo svojej podstate rovnakí. Túžime po šťastí, po láske a po zdraví. Keď ľudia ochorejú, väčšinou sa všemožne snažia nájsť okolo seba niekoho alebo niečo, vďaka čomu budú znovu zdraví. Ten zázračný elixír, tá kúzelná pilulka, ten osvedčený recept, tá overená metóda… To, čo ich uzdraví… Keby však bolo, to, čo všetci hľadajú, tam vonku, tam niekde…, tak by neexistovalo toľko veľa protichodných názorov na rôzne metódy, spôsoby, prostriedky, recepty, druhy stravovania či liečebné postupy. Jeden by za to dal ruku do ohňa ako mu to pomohlo a druhý pred tým varuje, že mu to naopak veľmi ublížilo. Ako je to vôbec možné? Prečo toľko protichodných názorov? Ako sa medzi nimi môžeme vôbec vyznať a nájsť to, čo vylieči nás?
Ako sa vyliečiť
Jedno z vysvetlení slova liečba hovorí, že „liečba je zámerné odstraňovanie choroby, čoho následkom je vylepšenie celkovej zdravotnej úrovne živého organizmu“. Z tejto poučky vyplýva, že choroba je niečo, čo je potrebné odstrániť, pretože sa jedná o chybu, o poruchu, o niečo nesprávne. Keď som sa stretla s psychosomatikou podľa Germánskej novej medicíny po prvýkrát, bolo pre mňa prelomové pochopenie, že každé ochorenie má bio-logický zmysel. Žiadny proces v našom tele sa nedeje náhodne. Každej reakcii predchádza nejaká akcia. To znamená, že každá reakcia vznikla ako výsledok nejakého vnútorného pokynu.
Keď sme nervózni, spotia sa nám ruky, zrýchli sa nám pulz alebo sa zo stresu začneme zajakávať. Keď sa trápime, máme studené ruky a stuhnuté svaly. Keď pociťujeme úzkosť, ťažko sa nám dýcha alebo sa nám točí hlava. Pri všetkých týchto fyzických zmenách, nemáme pochybnosti o ich psychických príčinách – chápeme, že naše telo takto reaguje na nepríjemné a negatívne prežívané okolnosti, ktoré vo svojom živote prežívame, a chápeme, že tieto reakcie nášho tela sú prirodzené a logické. Nie sú nám síce príjemné, avšak nepovažujeme ich za chybu v programe alebo za niečo, čo by sme mali v našom tele opravovať alebo potláčať, pretože naše telo nefunguje správne.
Emócie, ktoré sú výsledkom našich subjektívnych zážitkov prijatia a odporu rôznych situácií, sú vždy sprevádzané aj fyziologickými zmenami. Avšak nie vždy tieto fyziologické zmeny môžeme na sebe pozorovať alebo postrehnúť. Tieto procesy prebiehajú v ľudskom organizme v každej sekunde nášho života. To, čo chápeme ako CHOROBU, je v skutočnosti tiež výsledkom predchádzajúcich zmien. Všetko slúži nejakému účelu. Všetky telesné zmeny sú súčasťou zmysluplného osobitného biologického programu prírody, ako nazýva chorobu Germánska nová medicína (GNM). GNM chápe chorobu ako „osobitný biologický program“. Príroda totiž naše telá vytvorila v súlade s pudom sebazáchovy a zachovaním jedinca alebo druhu, takže všetky procesy v našom tele prebiehajú s jediným účelom – pomôcť nám prežiť a lepšie sa prispôsobiť externým podmienkam.
Autor princípov psychosomatiky podľa Germánskej novej medicíny bol nemecký onkológ, doktor Ryke Geerd Hamer, ktorý svoj objav psychosomatických zákonitostí publikoval po prekonaní rakoviny semenníkov, ktorú považoval za dôsledok emocionálneho stresu po zastrelení jeho syna. Dr. Hamerovi, sa podarilo odkryť biologický zmysel našich ochorení, zmenil vnímanie ochorení a na základe prírodovedeckých zákonitostí vytvoril fenomenálny systém obrazu o fungovaní, vzniku a zániku chorôb u človeka v autentickej prepojenosti tela a duše, teda ochorenia a prežívaných emócií. Ak o Germánskej novej medicíne čítate po prvýkrát v tomto článku, viac sa o jej princípoch dozviete v našich ďalších článkoch na stránke celostnezdravie.sk.
Teraz sa však spolu vráťme k úvodnej otázke: „Ako sa vyliečiť?“
Na mnohých stránkach, ktoré sa zaoberajú psychosomatikou, nájdete vysvetlenie, že pre psychosomatické ochorenie je typické, že človek má častokrát aj dlhodbé zdravotné problémy, avšak odborné lekárske vyšetrenia nenájdu žiadne ich príčiny. Takéto vnímanie psychosomatiky v skutočnosti oddeľuje psyché (duša, myseľ) od soma (telo), pretože chápe ako psychosomatické choroby iba tie, pre ktoré lekári nenájdu príslušnú diagnózu – krabičku, do ktorej by mohli symptómy na základe určitých pravidiel zaradiť. Avšak aj tzv. diagnózy sú psychosomatické, pretože v zmysle Germánskej novej medicíny nie je možné oddeliť emócie od tela, teda od akýchkoľvek zdravotných problémov. GNM sa nezaoberá iba genetickými poruchami, úrazmi a mechanickými poškodeniami, otravami potravinovými a chemickými, vrátane ťažkých kovov, parazitárnymi ochoreniami, radiáciou a vplyvom elektromagnetického žiarenia. Všetky ostatné ochorenia patria do spektra, ktorými sa GNM zaoberá, a teda dokáže – na rozdiel od akademickej medicíny – vysvetliť príčinu choroby, jej zmysel i priebeh.
Psychosomatika podľa Germánskej novej medicíny exaktne vysvetľuje, že spúšťacím impulzom každého ochorenia je vždy psychický resp. duševný konflikt. Choroby nazýva osobitné biologické programy, pretože choroby sú v skutočnosti prírodou zmysluplne navrhnuté programy nášho tela, ktoré v dôsledku prežívaného konfliktu, vedú k funkčným a bunkovým zmenám v našom organizme. Takto chápané ochorenie je „inteligentné posolstvo” podmienené múdrosťou ľudského organizmu, čo je v príkrom protiklade so súčasnou paradigmou akademickej medicíny, ktorá považuje chorobu za „poruchu mechanizmu”, ktorú je potrebné odstrániť alebo aspoň potlačiť.
Pred niekoľkými rokmi som videla dokument o ľuďoch, ktorí sa vyliečili zo závažných diagnóz. Jeden spomedzi vyliečených povedal v tomto dokumente vetu, ktorú si pamätám dodnes: „Moja choroba ku mne neprišla preto, aby som ju vyliečil, ale aby vyliečila ona mňa.“ Táto veta vo mne zarezonovala už dávno pred tým než som sa stretla s princípmi Germánskej novej medicíny a neskôr sama videla ich platnosť na stovkách našich klientov. Pretože tento človek zjavne chápal, že jeho choroba nie je poruchou, ktorú treba odstrániť, ale naopak posolstvom jeho duše.
Prečo je vlastne choroba posolstvom našej duše? Ak sme nejakú udalosť dali do kontextu, ktorý nám spôsobil emocionálnu traumu (konflikt), „pamäť“ kolektívneho vedomia či nevedomia nám príde na pomoc prostredníctvom zmysluplného osobitného biologického programu (t.j. choroby), ktorý je kompatibilný a nápomocný pre daný typ emocionálneho konfliktu. Ak teda pred stámiliónmi rokov emocionálny konflikt vyvolal v živom organizme reakciu, ktorá sa ukázala ako užitočná (napr. zvýšený adrenalín umožnil únik pred nebezpečenstvom), stala sa táto biochemická reakcia „zvykom“, ktorý „zdedili“ potomkovia, aby sa ho nemuseli znovu učiť a v prípade potreby ho mohli okamžite použiť, resp. zopakovať.
Keď je choroba zmysluplný biologický program podmienený nami vytváranými a nami prežívanými emóciami, čiže nami prežitými emocionálnymi konfliktmi a psychickými traumami, znamená to, že pomyselný kľúč k nášmu zdraviu sa nenachádza nikde okolo nás, ale v nás. Vďaka Germánskej novej medicíne dokážeme pochopiť, prečo rôzne liečebné metódy, spôsoby, prostriedky, recepty či druhy stravovania niekomu „pomôžu“ a inému „ublížia“. Je to tak preto, lebo v skutočnosti tým, čo uzdravuje alebo naopak spôsobuje zdravotné problémy, nie je nič zvonku, ale to, či sme si vyriešili prvotnú príčinu choroby, a teda vnútorný emocionálny konflikt.
Vďaka pochopeniu princípov Germánskej novej medicíny nemusíme mať obavy z rozličných diagnóz, pretože za týmito nálepkami môžeme chápať biologické posolstvo danej choroby. Aj vy ste si už kládli otázky ako: „Prečo sa mi to deje? Prečo mne? Prečo teraz?“ Vďaka GNM naši klienti získavajú VEDOMOSŤ, že môžu dôverovať svojmu telu aj svojej mysli a POCHOPENIE, prečo sa im choroba deje. A samozrejme, vďaka tejto vedomosti a tomuto pochopeniu získavajú zároveň aj odpoveď na otázku: „Ako sa vyliečiť?“
Cesta za zdravím býva plná pokusov a omylov, nachádzania pomocných barličiek, ale i slepých uličiek. Až kým nepochopíme, že liečba sa nenachádza tam vonku, ale v nás. To, čo hľadáme, je v skutočnosti už dávno v našom vnútri. V našej poradni vás preto neliečime, ani vám nedávame nič, čo vás vylieči. To, čo robíme je, že vám ukazujeme kľúč k vášmu zdraviu vo vašom vnútri. Ukazujeme vám to, čo je tesne pred vami, ale nevidíte to, pretože pod lampou býva najväčšia tma…
autor: Karina Kurtová
Dr. Edith Eger: 94-ročná psychologička, ktorá prežila holokaust, radí ako prekonať traumu
„Som v mojej 90-ke a cítim sa byť najviac nažive ako som kedy bola. A občas sa uštipnem, aby som zistila, či to všetko v skutočnosti nie je sen. Ale keď sa obzriem späť za svojím životom, vždy som snívala. Vždy som snívala o lepšom konci príbehu… A možno je práve snívanie tým, čo nám pomáha dosiahnuť nemožné…“ hovorí doktorka Edith Eger, medzinárodne uznávaná psychologička žijúca v USA, ktorá sa narodila v Košiciach maďarským židovským rodičom a prežila holokaust.
Dr. Edith Eger je autorkou dvoch kníh – Voľba (2017) a Dar (2020). Obe sa stali svetovými bestsellermi. Má 94 rokov a stále aktívne vykonáva svoju prax. Skúsenosti, ktoré nadobudla, jej umožňujú pomáhať najťažším prípadom. Edith Eger mala len šestnásť rokov, keď ju a jej rodinu odviedli nacisti z Košíc do Osvienčimu. Hneď po príchode ju doktor Mengele oddelil od mamy a jej rodičia zomreli v plynovej komore. Edith v tábore zažila nepredstaviteľné chvíle, no jej odvaha a sila pomohli prežiť nielen jej a jej sestre, ale aj ďalším ženám z tábora. V jednom z rozhovorov sa Edith Eger vyjadrila: „Nikdy som im nedovolila zavraždiť moju dušu.“
V knihe Voľba Edith Eger rozpráva svoj jedinečný príbeh o prežití holokaustu a úteku do Ameriky. Spomienky pretkáva zaujímavými prípadmi zo svojej praxe, svojimi názormi na život a na to, čo sama nazýva „možnosťou voľby“. Ukazuje, ako si každý môže zvoliť, že sa zbaví väzenia, ktoré si postavil vo svojej mysli, a nájsť oslobodenie bez ohľadu na minulosť. V knihe Dar táto oslavovaná terapeutka podáva povzbudivý a praktický návod, ako zmeniť svoje myslenie a deštruktívne správanie, ktoré z nás robí väzňov. Opisuje dvanásť najčastejších obmedzujúcich pocitov a presvedčení a s empatiou poskytuje nástroje a riešenia vychádzajúce z jej vlastnej skúsenosti a z terapeutickej praxe, ako sa s týmito rozšírenými a ľudstvu vlastnými výzvami vysporiadať.
Čítanie jej kníh, rovnako ako počúvanie jej prednášok či rozhovorov s ňou, je plné silných myšlienok, prináša čitateľom a poslucháčom veľa vnútorných uvedomení a povzbudzuje ľudí trpiacich akýmkoľvek druhom vlastných tráum. „Ľudia sa ma pýtajú, ako sa mi podarilo prekonať minulosť. Prekonať? Neprekonala som nič. Každá bitka, bombardovanie, selekčný rad, každá smrť, každý stĺp dymu stúpajúci k nebu, každá chvíľa hrôzy, keď som si myslela, že už je koniec – toto všetko vo mne naďalej žije, v mojich spomienkach, v mojich nočných morách. Minulosť nie je preč. Nie je ani prekonaná, ani vymazaná, žije vo mne naďalej.“ Takto sa prihovorila doktorka Edith Eger odborníkom – terapeutom – počas svojej prednášky v nemeckom meste Berchtesgaden, niekdajšom Hitlerovom sídle v bavorských horách.
Keď vidíme človeka, ktorý v minulosti prežil niečo psychicky i fyzicky náročné a traumatizujúce, hovoriť o tom s múdrosťou a žiť šťastný a naplnený život, tak ako Edith Eger, túžime aj my mať naše životné trápenia spracované a prekonané. Niektoré traumy však nedokážeme spracovať rýchlo a nie všetky traumy môžu byť spracované úplne. Dokonca sa môže niekedy stať, že pod dojmom spracovania traumy, emocionálnu traumu naopak potlačíme, pretože nám nie sú príjemné pocity, ktoré nám spôsobuje (zlosť, zúfalstvo, smútok, depresia…). Toto je však najhoršie možné riešenie. A skúsenosť s ním má aj Edith Eger. Až počas svojej psychologickej praxe si uvedomila, že sa snaží na svoju traumatickú minulosť zabudnúť a pochovať ju v útrobách svojej duše akoby ani neexistovala.
Snaha nepustiť nepríjemné emócie na povrch však v skutočnosti nezmaže minulosť, ale vytvorí časovanú bombu negatívnych emócií, ktoré skôr či neskôr vyjdú na povrch – väčšinou aj v podobe fyzickej choroby, ktorá je vlastne posolstvom našej duše. Po tomto uvedomí, začala Edith čeliť svojim nepríjemným spomienkam aj nepríjemným emóciám s nimi spojenými. „Opakom depresie (potlačenia) je expresia (vyjadrenie). To, čo z teba vychádza, ti nespôsobuje choroby; to, čo tam zostane, áno,“ hovorí Edith Eger. A potvrdzujú to aj slová ďalších uznávaných terapeutov, psychológov, psychosomatikov či vyliečených pacientov.
Preto ako lektorka celostného zdravia opakujem takmer všetkým mojim klientom: Plačte alebo kričte, smúťte či hnevajte sa, keď to tak cítite. Dajte verbálne aj neverbálne najavo svoje emócie, samozrejme aj tie pozitívne. Urobte všetko preto, aby ste emócie vyjadrili a prejavili, a nie potlačili. Pretože prekonať neznamená potlačiť. Prekonať znamená vyjadriť, čiže vypustiť všetky negatívne emócie z vnútra von, aby sa neskôr neprejavili v podobe choroby, ktorá je vždy výsledkom POTLAČENÝCH, nie prejavených, emócií.
Keď sme chorí, dostávame rady, aby sme mysleli pozitívne a boli silní a bojovali s nepriaznivými okolnosťami. To, čo však lieči traumu aj chorobu, nie je ospevované pozitívne myslenie ani mýtická hrdinská sila, ale obyčajné vyjadrovanie a prežívanie vlastných vnútorných pocitov a emócií bez ohľadu na to, aké sú. Neexistuje totiž dobrá alebo zlá emócia – existuje len vyjadrená alebo potlačená emócia. Potlačená emócia vám ubližuje, vyjadrená vás uzdravuje.
Keď svoje emócie vyjadríte, keď si dovolíte byť nahnevaní alebo zraniteľní, neznamená to, že musíte spadnúť do role obete. Nestane sa to, keď si uvedomíte, že vy máte voľbu rozhodnúť sa, aké postoje zaujmete voči udalostiam, ktoré sa vám udiali. Majte na pamäti slová Dr. Edith Eger: „Vždy si dobre rozmyslím, komu venujem svoj hnev, pretože môj hnev ublíži mne.“ Presne v tomto uvedomení spočíva naša možnosť voľby. V uvedomení, že my sme tými, ktorí si denne volia svoj postoj voči udalostiam v našom živote. Lebo utrpenie nám v konečnom dôsledku nespôsobujú udalosti, ktoré sa nám dejú, ale naše reakcie na ne.
autor: Karina Kurtová
