Kultúrni kreatívci tvoria v súčasnosti globálne sa rozvíjajúcu kultúrnu vlnu popri tradičnej (konzervatívnej) a modernej (technokratickej) vlne spoločnosti. Integrálna kultúra sa stala predmetom skúmania rady mysliteľov, vedcov a vizionárov. Len v USA a Európe je počet kultúrnych kreatívcov odhadovaný na vyše 200 miliónov. Možno medzi nich patríte aj vy a ani o tom neviete.
Modernisti, tradicionalisti a kultúrni kreatívci
Termín kultúrni kreatívci alebo integrálna kultúra po prvýkrát použili sociológ Paul H. Ray a psychologička Sherry Ruth Anderson v ich knihe „The Cultural Creatives – How 50 Million People Are Changing the World“ (Kultúrni kreatívci – Ako 50 miliónov ľudí mení svet) v roku 2000. Kultúrnymi kreatívcami nazvali veľkú časť západnej spoločnosti, ktorá sa nedávno vyvinula mimo štandardnej paradigmy modernistov (progresivistov) a tradicionalistov (konzervatívcov). Podľa výsledkov ich sociologického výskumu, do tejto skupiny môže patriť až 50 miliónov dospelých Američanov (niečo cez štvrtinu dospelej populácie). Odhadujú, že v Európe je ďalších 80 – 90 miliónov kultúrnych kreatívcov. Dnes mnohí vedci odhadujú počet kultúrnych kreatívcov na 85 miliónov v USA a 150 miliónov v Európe, čo potvrdzuje, že sa jedná o neustále rastúcu, novo sa vytvárajúcu, kultúru s osobitným svetonázorom a novými hodnotami. Označenie kultúrne kreatívni použil Paul H. Ray, pretože predstavitelia integrálnej kultúry obohacujú kultúru o nové nápady a nachádzajú sa v čele kultúrnej zmeny.
Maďarský filozof a vizionár Ervin László, dvakrát nominovaný na Nobelovu cenu mieru, ktorý publikoval viac ako 90 kníh, množstvo článkov a ktorý založil v roku 2011 prvú svetovú univerzitu pre globálny posun nazvanú „Giordano Bruno Globalshift University“, nazval integrálnu kultúru globálnym fenoménom, nezávislým na priestore, v ktorom sa kultúrni kreatívci nachádzajú. Ďalej konštatuje: „Máhátma Gándhí mal pravdu, keď hovoril: Vy musíte byť tou zmenou, ktorú chcete vidieť vo svete.“ Reprezentanti integrálnej kultúry vyznávajú v porovnaní s ostatnými ľuďmi idealistickejšie a duchovnejšie hodnoty, viac sa zameriavajú na medziľudské vzťahy a na duševný rozvoj, viac sa zaujímajú o životné prostredie a pozitívne zmýšľajú o budúcnosti.
Dnešná západná spoločnosť je podľa sociologických výskumov Paula H. Raya rozdelená do troch skupín, ktoré sú výsledkom postupného vývoja spoločnosti a formovania jej svetonázoru. Tradicionalisti predstavujú podľa jeho sociologického výskumu 29% dospelej populácie Spojených štátov, čo znamená 56 miliónov osôb, modernistov je 47%, čo je 88 miliónov dospelých a predstavitelia integrálnej kultúry činia 24%, teda 44 miliónov osôb. Integrálna kultúra je syntézou modernizmu a tradicionalizmu, oba smery presahuje a pritom žiadny neodmieta.
Tak ako všetky kultúry, aj integrálna kultúra, vzniká ako odpoveď na aktuálne problémy svojej doby. Mnohé z našich súčasných problémov sme zdedili z éry modernizmu, či už vo forme doposiaľ nezodpovedaných otázok alebo problémov vyprodukovaných predošlými pokusmi o ich riešenie. Modernizmus nám priniesol rôzne kultúrne vynálezy, ale mnohé výdobytky znamenali stratu tradičného spôsobu života, narušenie prírodných ekosystémov i života v komunitách. Viacerí myslitelia zlyhanie modernizmu predpovedali už dávnejšie. V minulosti boli nové epochy v kultúrnom a duchovnom vývoji civilizácie generované omnoho menším počtom ľudí, aký dnes tvoria kultúrni kreatívci, z čoho vyplýva, že potenciál kultúrnych kreatívcov vniesť do súčasnej spoločnosti zmenu je veľmi vysoký.
Nový kultúrny smer kráča cestou ohľaduplnosti a všeobecného blaha
K zmene dominantného kultúrneho vzorca dochádza podľa Paula H. Raya len raz alebo dvakrát za tisícročie. Preto je v súčasnosti vznikajúca nová kultúra významným medzníkom vo vývoji západnej civilizácie a otvára pozoruhodné možnosti pre kolektívnu tvorivosť a spoluprácu. Žijeme v spoločenskom systéme, v ktorom sú finančné záujmy jednotlivcov nadradené nad potreby komunít. Tradičný školský systém vychováva deti na život v tomto systéme, nevedie ich k ekologickému, sociálnemu a tolerantnému zmýšľaniu a ku kreativite. Médiá sú prostriedkom manipulácie a zábavy, funguje v nich aktívna, biznisom riadená, cenzúra. Politika je založená na vzťahu s nadnárodnými korporáciami, ktorým politici dali väčšiu moc ako majú sami za účelom maximalizovania ich zisku. Buď sa ľudstvo v horizonte najbližších rokov zmení alebo bude čeliť závažným krízam. Etnológ a historik Jiří Zemánek, v minulosti pôsobiaci v pražskej Národnej galérii, ktorý publikoval a prekladal viacero antológií a zborníkov z oblasti integrálnej kultúry aj ekofilozofie, hovorí: „K medziam vonkajšieho rastu sme už dávno dospeli, ale pokiaľ má naša civilizácia v nejakej forme pokračovať ďalej, musíme si otvoriť cestu k vnútornému rastu.“ Práve vznik integrálnej kultúry môže byť kľúčový v období činov, v procese globalizácie a spájaní sa ľudí po celom svete.
Integrálna kultúra je produktom sociálnych, duchovných a psychologických hnutí, ktoré vznikli v 60-tych rokoch. Integrálnu kultúru môžeme charakterizovať aj ako transmodernú kultúru. Zaujímavým zistením je, že napriek tomu, že kultúrni kreatívci sú takmer na celom svete, väčšinou majú pocit izolovanosti – cítia sa byť osamotení vo svojom zmýšľaní a konaní. Deje sa tak na jednej strane preto, lebo predstavitelia integrálnej kultúry sú roztrúsení po celom svete, pričom ich spájajú rovnaké hodnoty, charakteristiky, zmýšľanie i spôsob života, a na strane druhej preto, lebo o svojich presvedčeniach a názoroch nehovoria so svojím okolím, pretože majú obavu, že by sa stretli s nepochopením a odsudzovaním. Médiá hodnoty a prístup kultúrnych kreatívcov tiež nerozširujú (podporovať zmenu v spoločenskom myslení nie je ich prioritou), a preto je potreba spájania sa transmodernistov v záujme vyvolania pozitívnej spoločenskej zmeny v súčasnosti viac než aktuálna a pálčivá. Je obzvlášť zaujímavé, že klasické zbrane mediálnej aj marketingovej manipulácie nemajú na kultúrnych kreatívcov želaný efekt. Podľa výskumov ich jednoznačne odmietajú a považujú ich za hrubý zásah do svojich životov a útok proti osobnej slobode. Ako zákazníci sú transmodernisti uvedomelými a nezmanipulovateľnými recipientmi, ktorí podrobujú všetky produkty, s ktorými sa dostanú do kontaktu, osobnému prieskumu a musia byť v súlade s ich hodnotami.
Kultúrnych kreatívcov môžeme v súčasnosti pozorovať v rôznych oblastiach kultúry či už ide o jednotlivcov, komunity alebo dokonca kultúrne kreatívne inštitúcie či podniky. Základná myšlienka, ktorá definuje ich správanie a konanie je: „Keď moje správanie a konanie uspokojí potreby spoločnosti, budú zároveň uspokojené aj moje vlastné potreby.“ Môžeme z nej vyčítať vysokú mieru tolerancie voči svojmu okoliu i celej spoločnosti a ohľaduplnosť, ktorá je citeľná vo všetkom, čo kultúrni kreatívci robia. Sloboda, ako jedna zo základných hodnôt integrálnej kultúry, je jedným z hlavných prvkov, ktoré môžeme pozorovať v prejavoch tejto kultúry v jednotlivých odvetviach kultúry ako takej. Predpony ako bio (potraviny), eko (prostriedky a materiály), recyklo (-vateľné materiály) či perma (-nentné poľnohospodárstvo) sú pre integrálnu kultúru príznačné a jej predstavitelia týmito prístupmi pozitívne vplývajú na trvalo udržateľný rozvoj vo svojich krajinách.
Trvalo udržateľný rozvoj je pre kultúrnych kreatívcov proritou
Aj u nás môžeme pozorovať rôzne hnutia a spolky, ktoré sú súčasťou integrálnej kultúry a ktoré iniciujú debaty a činnosti na podporu ekologického zmýšľania a správania sa, bojujú proti konzumu a volajú po triezvom spotrebiteľskom správaní, využívajú alternatívne zdroje energie, zdravo sa stravujú, sú proti geneticky modifikovaným potravinám, presadzujú alternatívne spôsoby liečby, prirodzené pôrody, slobodné vzdelávanie a výchovu detí, slobodnú prácu a sociálne podniky. Okrem toho vytvárajú komunitné spolky a združenia, komunitné záhrady, centrá osobného rozvoja a zdravia, dbajú o vlastný duchovný a spirituálny rozvoj, venujú sa filantropii a šíria myšlienky slobody, tolerancie a kreativity v kultúre. Títo kultúrni kreatívci efektívne a s citom využívajú prírodu vo svojom prostredí tak, aby boli sebestační a aby prostredie okolo nich a prospech z neho boli udržateľné aj pre ďalšie generácie.
Súčasná západná civilizácia sa stala ukážkou kultúry konzumu, vďaka čomu dnes svet čelí hospodárskej, spoločenskej i environmentálnej kríze. Preto sa stala otázka trvalo udržateľného rozvoja dominantnou v kultúrnom smerovaní západnej spoločnosti a jej naliehavosť si uvedomujú predovšetkým kultúrni kreatívci. Medzi hlavné ciele trvalo udržateľného rozvoja patrí zachovanie životného prostredia pre ďalšie generácie v čo najmenej pozmenenej podobe. Trvalo udržateľný rozvoj je taký spôsob rozvoja ľudskej spoločnosti, ktorý dáva do súladu hospodársky a spoločenský pokrok s plnohodnotným zachovaním životného prostredia.
Táto nová kultúra zahŕňa ľudí, ktorí si uvedomujú systémovú povahu dnešných spoločenských problémov, od lokálnej, cez národnú až po planetárnu úroveň. Zameriava sa na to, čo bolo modernizmom zničené – na začleňovanie sa do komunity a na spojenie sa s ostatnými kreatívcami po celom svete, na spojenie sa prírodou, na učenie ako prepájať ekológiu a ekonómiu, na syntézu rôznych názorov a tradícií, vrátane filozofie východu a západu. Kultúrni kreatívci využívajú kreativitu v kultúre na spoluprácu a tvorenie pre celú spoločnosť, nie na súťaženie a získavanie vlastného prospechu.
Na sledovaní spôsobu správania kultúrnych kreatívcov je pozoruhodné, že bez ohľadu na to, akej národnosti sú, či v ktorej krajine bývajú, ich spôsob zmýšľania a správania sa, ich hodnoty a prístup k riešeniu súčasných problémov sú rovnaké. Kultúrni kreatívci majú v súčasnosti príležitosť sformovať sa do hnutia kultúrnej revitalizácie a usilovať sa o vytvorenie novej kultúry ako nasledovníka modernej kultúry. Princípy, na ktorých je postavená integrálna kultúra, ju predurčujú stať sa novým globálnym kultúrnym fenoménom, ktorý by mohol byť odpoveďou na súčasné civilizačné hrozby a ktorý by po prvýkrát v histórii umožňoval cítiť sa obyvateľom tejto planéty ako časť veľkého celku, ako člen jedného spoločenstva jednej Zeme.
autor: Karina Kurtová
