fbpx
Ako sa vyliečiť

Každý z nás je originálom, ale všetci sme vo svojej podstate rovnakí. Túžime po šťastí, po láske a po zdraví. Keď ľudia ochorejú, väčšinou sa všemožne snažia nájsť okolo seba niekoho alebo niečo, vďaka čomu budú znovu zdraví. Ten zázračný elixír, tá kúzelná pilulka, ten osvedčený recept, tá overená metóda… To, čo ich uzdraví… Keby však bolo, to, čo všetci hľadajú, tam vonku, tam niekde…, tak by neexistovalo toľko veľa protichodných názorov na rôzne metódy, spôsoby, prostriedky, recepty, druhy stravovania či liečebné postupy. Jeden by za to dal ruku do ohňa ako mu to pomohlo a druhý pred tým varuje, že mu to naopak veľmi ublížilo. Ako je to vôbec možné? Prečo toľko protichodných názorov? Ako sa medzi nimi môžeme vôbec vyznať a nájsť to, čo vylieči nás?

Jedno z vysvetlení slova liečba hovorí, že „liečba je zámerné odstraňovanie choroby, čoho následkom je vylepšenie celkovej zdravotnej úrovne živého organizmu“. Z tejto poučky vyplýva, že choroba je niečo, čo je potrebné odstrániť, pretože sa jedná o chybu, o poruchu, o niečo nesprávne. Keď som sa stretla s psychosomatikou podľa Germánskej novej medicíny po prvýkrát, bolo pre mňa prelomové pochopenie, že každé ochorenie má bio-logický zmysel. Žiadny proces v našom tele sa nedeje náhodne. Každej reakcii predchádza nejaká akcia. To znamená, že každá reakcia vznikla ako výsledok nejakého vnútorného pokynu.

Keď sme nervózni, spotia sa nám ruky, zrýchli sa nám pulz alebo sa zo stresu začneme zajakávať. Keď sa trápime, máme studené ruky a stuhnuté svaly. Keď pociťujeme úzkosť, ťažko sa nám dýcha alebo sa nám točí hlava. Pri všetkých týchto fyzických zmenách, nemáme pochybnosti o ich psychických príčinách – chápeme, že naše telo takto reaguje na nepríjemné a negatívne prežívané okolnosti, ktoré vo svojom živote prežívame, a chápeme, že tieto reakcie nášho tela sú prirodzené a logické. Nie sú nám síce príjemné, avšak nepovažujeme ich za chybu v programe alebo za niečo, čo by sme mali v našom tele opravovať alebo potláčať, pretože naše telo nefunguje správne.

Emócie, ktoré sú výsledkom našich subjektívnych zážitkov prijatia a odporu rôznych situácií, sú vždy sprevádzané aj fyziologickými zmenami. Avšak nie vždy tieto fyziologické zmeny môžeme na sebe pozorovať alebo postrehnúť. Tieto procesy prebiehajú v ľudskom organizme v každej sekunde nášho života. To, čo chápeme ako CHOROBU, je v skutočnosti tiež výsledkom predchádzajúcich zmien. Všetko slúži nejakému účelu. Všetky telesné zmeny sú súčasťou zmysluplného osobitného biologického programu prírody, ako nazýva chorobu Germánska nová medicína (GNM). GNM chápe chorobu ako „osobitný biologický program“. Príroda totiž naše telá vytvorila v súlade s pudom sebazáchovy a zachovaním jedinca alebo druhu, takže všetky procesy v našom tele prebiehajú s jediným účelom – pomôcť nám prežiť a lepšie sa prispôsobiť externým podmienkam.

Autor princípov psychosomatiky podľa Germánskej novej medicíny bol nemecký onkológ, doktor Ryke Geerd Hamer, ktorý svoj objav psychosomatických zákonitostí publikoval po prekonaní rakoviny semenníkov, ktorú považoval za dôsledok emocionálneho stresu po zastrelení jeho syna. Dr. Hamerovi, sa podarilo odkryť biologický zmysel našich ochorení, zmenil vnímanie ochorení a na základe prírodovedeckých zákonitostí vytvoril fenomenálny systém obrazu o fungovaní, vzniku a zániku chorôb u človeka v autentickej prepojenosti tela a duše, teda ochorenia a prežívaných emócií. Ak o Germánskej novej medicíne čítate po prvýkrát v tomto článku, viac sa o jej princípoch dozviete v našich ďalších článkoch na stránke celostnezdravie.sk.

Teraz sa však spolu vráťme k úvodnej otázke: „Ako sa vyliečiť?“

Na mnohých stránkach, ktoré sa zaoberajú psychosomatikou, nájdete vysvetlenie, že pre psychosomatické ochorenie je typické, že človek má častokrát aj dlhodbé zdravotné problémy, avšak odborné lekárske vyšetrenia nenájdu žiadne ich príčiny. Takéto vnímanie psychosomatiky v skutočnosti oddeľuje psyché (duša, myseľ) od soma (telo), pretože chápe ako psychosomatické choroby iba tie, pre ktoré lekári nenájdu príslušnú diagnózu – krabičku, do ktorej by mohli symptómy na základe určitých pravidiel zaradiť. Avšak aj tzv. diagnózy sú psychosomatické, pretože v zmysle Germánskej novej medicíny nie je možné oddeliť emócie od tela, teda od akýchkoľvek zdravotných problémov. GNM sa nezaoberá iba genetickými poruchami, úrazmi a mechanickými poškodeniami, otravami potravinovými a chemickými, vrátane ťažkých kovov, parazitárnymi ochoreniami, radiáciou a vplyvom elektromagnetického žiarenia. Všetky ostatné ochorenia patria do spektra, ktorými sa GNM zaoberá, a teda dokáže – na rozdiel od akademickej medicíny – vysvetliť príčinu choroby, jej zmysel i priebeh.

Psychosomatika podľa Germánskej novej medicíny exaktne vysvetľuje, že spúšťacím impulzom každého ochorenia je vždy psychický resp. duševný konflikt. Choroby nazýva osobitné biologické programy, pretože choroby sú v skutočnosti prírodou zmysluplne navrhnuté programy nášho tela, ktoré v dôsledku prežívaného konfliktu, vedú k funkčným a bunkovým zmenám v našom organizme. Takto chápané ochorenie je „inteligentné posolstvo” podmienené múdrosťou ľudského organizmu, čo je v príkrom protiklade so súčasnou paradigmou akademickej medicíny, ktorá považuje chorobu za „poruchu mechanizmu”, ktorú je potrebné odstrániť alebo aspoň potlačiť.

Pred niekoľkými rokmi som videla dokument o ľuďoch, ktorí sa vyliečili zo závažných diagnóz. Jeden spomedzi vyliečených povedal v tomto dokumente vetu, ktorú si pamätám dodnes: „Moja choroba ku mne neprišla preto, aby som ju vyliečil, ale aby vyliečila ona mňa.“ Táto veta vo mne zarezonovala už dávno pred tým než som sa stretla s princípmi Germánskej novej medicíny a neskôr sama videla ich platnosť na stovkách našich klientov. Pretože tento človek zjavne chápal, že jeho choroba nie je poruchou, ktorú treba odstrániť, ale naopak posolstvom jeho duše.

Prečo je vlastne choroba posolstvom našej duše? Ak sme nejakú udalosť dali do kontextu, ktorý nám spôsobil emocionálnu traumu (konflikt), „pamäť“ kolektívneho vedomia či nevedomia nám príde na pomoc prostredníctvom zmysluplného osobitného biologického programu (t.j. choroby), ktorý je kompatibilný a nápomocný pre daný typ emocionálneho konfliktu. Ak teda pred stámiliónmi rokov emocionálny konflikt vyvolal v živom organizme reakciu, ktorá sa ukázala ako užitočná (napr. zvýšený adrenalín umožnil únik pred nebezpečenstvom), stala sa táto biochemická reakcia „zvykom“, ktorý „zdedili“ potomkovia, aby sa ho nemuseli znovu učiť a v prípade potreby ho mohli okamžite použiť, resp. zopakovať.

Keď je choroba zmysluplný biologický program podmienený nami vytváranými a nami prežívanými emóciami, čiže nami prežitými emocionálnymi konfliktmi a psychickými traumami, znamená to, že pomyselný kľúč k nášmu zdraviu sa nenachádza nikde okolo nás, ale v nás. Vďaka Germánskej novej medicíne dokážeme pochopiť, prečo rôzne liečebné metódy, spôsoby, prostriedky, recepty či druhy stravovania niekomu „pomôžu“ a inému „ublížia“. Je to tak preto, lebo v skutočnosti tým, čo uzdravuje alebo naopak spôsobuje zdravotné problémy, nie je nič zvonku, ale to, či sme si vyriešili prvotnú príčinu choroby, a teda vnútorný emocionálny konflikt.

Vďaka pochopeniu princípov Germánskej novej medicíny nemusíme mať obavy z rozličných diagnóz, pretože za týmito nálepkami môžeme chápať biologické posolstvo danej choroby. Aj vy ste si už kládli otázky ako: „Prečo sa mi to deje? Prečo mne? Prečo teraz?“ Vďaka GNM naši klienti získavajú VEDOMOSŤ, že môžu dôverovať svojmu telu aj svojej mysli a POCHOPENIE, prečo sa im choroba deje. A samozrejme, vďaka tejto vedomosti a tomuto pochopeniu získavajú zároveň aj odpoveď na otázku: „Ako sa vyliečiť?“

Cesta za zdravím býva plná pokusov a omylov, nachádzania pomocných barličiek, ale i slepých uličiek. Až kým nepochopíme, že liečba sa nenachádza tam vonku, ale v nás. To, čo hľadáme, je v skutočnosti už dávno v našom vnútri. V našej poradni vás preto neliečime, ani vám nedávame nič, čo vás vylieči. To, čo robíme je, že vám ukazujeme kľúč k vášmu zdraviu vo vašom vnútri. Ukazujeme vám to, čo je tesne pred vami, ale nevidíte to, pretože pod lampou býva najväčšia tma…

 

autor: Karina Kurtová

 

Boli sme súčasťou historicky prvej medzinárodnej oslavy svetového dňa GNM 2022

17. mája 2022 sme spolu s ďalšími lektormi, konzultantmi a lekármi z celého sveta, hovorili o svojich skúsenostiach s Germánskou novou medicínou počas medzinárodnej veľkolepej a historicky prvej oslavy svetového dňa GNM organizovanej hnutím Global GNM pri príležitosti 87. výročia narodenia Dr. Ryke Geerd Hamera, zakladateľa GNM. Všetky videá z tohto online podujatia sú k dispozícii na YouTube kanáli Global GNM. Slovenský prepis nášho videa, ktoré odoznelo ako druhé v poradí, si môžete prečítať v nasledujúcom článku pod videom.

Mgr. Karina Kurtová:

Dobrý deň priatelia GNM na celom svete, sme veľmi radi za príležitosť povedať vám o našich dlhoročných skúsenostiach s Germánskou novou medicínou. Sme lektori a konzultanti Germánskej novej medicíny a celostného zdravia na Slovensku, v krajine uprostred Európy.

Volám sa Karina Kurtová a spolu s mojím otcom a zároveň kolegom Zoltánom Némethom sme pred rokmi začali pomáhať našim klientom prostredníctvom naturopatie a krátko na to aj prostredníctvom psychosomatiky a Germánskej novej medicíny.

Za roky, ktoré sa venujeme lektorskej a konzultačnej činnosti v oblasti celostného zdravia, sme mali možnosť konzultovať psychosomatické príčiny rôznych zdravotných problémov v zmysle Germánskej novej medicíny so stovkami klientov. Skúmali sme zákonitosti, ktorými pocity a emócie ovplyvňujú ľudské telo, a to nielen prostredníctvom množstva teórie vo všetkých dostupných formách, ale najmä prakticky – prostredníctvom konzultácií s našimi klientmi.

Pri našej konzultačnej a lektorskej činnosti neustále pozorujeme princíp, ktorý nám potvrdzuje, že prvotnou príčinou takmer každého ochorenia je stres a nespracovaný emocionálny konflikt. Rôzne zdravotné problémy, často podobné ľudské príbehy, vždy rovnaké prianie – žiť zdravý a šťastný život.

Ing. Zoltán Németh:

Som šťastný, že minulý rok vyšla moja kniha s názvom „Choroba je posolstvom duše“. Veríme, že táto kniha pomôže šíriť poznatky Germánskej novej medicíny na Slovensku a v Českej republike, vzhľadom na to, že je dostupná vo všetkých kníhkupectvách oboch týchto krajín.

V roku 1998 Trnavská univerzita na Slovensku umožnila Dr. Hamerovi, autorovi Germánskej novej medicíny, dokázať platnosť zákonov GNM. Stalo sa tak po tom, čo to univerzita v Tübingene dôsledne odmietala a platila pokuty napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu z roku 1986, ktorý jej nariadil vykonať habilitačné konanie.

Verifikácia Dr. Hamerom objavených prírodných zákonov na ľubovoľne zvolených pacientoch bola úspešná, ale jeho habilitačná práca bola zamietnutá. Napriek zamietnutiu habilitačnej práce dostal od univerzity potvrdenie platnosti prírodných zákonov GNM. Podľa spomienok kolegyne Dr. Hamera mu na Trnavskej univerzite povedali, že vedia, že má pravdu, ale že svojimi zisteniami predbehol dobu o 50 rokov.

Sme vďační, že nám bola darovaná habilitačná práca Dr. Hamera ako aj ďalšie materiály, ktoré sú dokumentmi z návštevy Dr. Hamera na Slovensku v roku 1998, kedy na Lekárskej fakulte Trnavskej univerzity testoval sedem pacientov s 20 špecifickými zdravotnými problémami.

Mgr. Karina Kurtová:

Moderná medicínska veda už „rozobrala“ ľudské telo do poslednej bunky, projekt ľudského genómu bol zverejnený v roku 2000, o každom aspekte fungovania ľudského tela vznikajú nové a nové vedecké pojednania, každým dňom sa rozširuje počet „nekonečného množstva“ vedeckých štúdií. Žiaľ, o príčinách väčšiny chorôb sa konvenčná medicína len „dohaduje“ a mnohokrát čestne priznáva, že nachádza len korelačnú súvzťažnosť a nie kauzatívnu – teda príčinnú – súvislosť. Zároveň sa konvenčná medicína v prevažnej miere zameriava na odstraňovanie príznakov a následkov, ale nehľadá skutočnú príčinu ochorenia.

Objavom Dr. Hamera sa dostávame k prepojeniu mysle a tela, ktoré síce alternatívna medicína brala ako axiómu, ale rečou akademickej medicíny ho nikdy nedokázala precízne, biologicky a vedecky zdôvodniť, čím prakticky len reprodukovala pokusy konvenčnej medicíny inými prostriedkami. Dr. Hamerovi sa podarilo odkryť biologický zmysel našich ochorení, zmenil vnímanie ochorení a na základe prírodovedeckých zákonitostí a ním objavených pravidiel vytvoril fenomenálny systém obrazu o fungovaní, vzniku a zániku chorôb u človeka v autentickej prepojenosti tela a duše, teda ochorenia a prežívaných emócií.

Prečo akademická medicína dodnes zavrhuje prevratnú prácu Dr. Hamera a tvrdohlavo ju odmieta začleniť do rámca psychosomatickej medicíny, ktorú sama radikálne neodmieta a niekedy sa na ňu účelovo odvoláva? Všeobecné prijatie jeho metódy by prevrátilo naruby nielen mnohé „poznatky“ medicínskej vedy a zaužívané poňatie medicínskeho vzdelávania, ale najmä liečebnú prax. V prípade potvrdenia a praktickej aplikácie jeho objavných téz by to znamenalo minimálne rovnakú zmenu paradigmy ako zmena názoru, že Zem je plochá a Slnko sa točí okolo nej. História ľudstva nás však učí, že zaužívané paradigmy sa vždy rúcali pomaly a ťažko. Bagatelizovanie vplyvu vedomia či emocionálneho prežívania na vznik a priebeh choroby, ako aj ignorovanie možností psychosomatiky pri terapii a liečbe chorôb je smutným dôsledkom prevládajúcej paradigmy konvenčnej mechanistickej medicíny.

Germánska nová medicína na rozdiel od iných intuitívnych psychosomatických prístupov, ktoré sú často dosť nepresné, veľmi podrobne rozpracováva jednotlivé odtiene rôznych druhov konfliktov prislúchajúce konkrétnym orgánom alebo konkrétnemu tkanivu daného orgánu podľa toho, z ktorého zárodočného listu pochádza, pretože niektoré orgány sú zložené z tkanív pochádzajúcich z rôznych zárodočných listov. GNM vysvetľuje, že jednotlivé orgány tela majú špecifickú a predpokladateľnú reaktivitu podľa ich pôvodu z jednotlivých zárodočných listov (endoderma, mezoderma, ektoderma) vo väzbe na charakter prežívaného emocionálneho konfliktu. GNM vytvára fenomenálny systém obrazu o fungovaní, vzniku a zániku chorôb u človeka v autentickej prepojenosti tela a duše, t. j. ochorenia a prežívaných emócií.

Emócie, ktoré sú výsledkom našich subjektívnych zážitkov prijatia a odporu rôznych situácií, sú vždy sprevádzané fyziologickými zmenami. Avšak nie vždy tieto fyziologické zmeny môžeme na sebe pozorovať alebo postrehnúť. Tieto procesy prebiehajú v ľudskom organizme v každej sekunde nášho života. Napríklad keď sme v strese, spotia sa nám ruky, zrýchli sa nám pulz a naše svaly sú stuhnuté. Pri všetkých týchto fyzických zmenách, nemáme pochybnosti o ich psychických príčinách – chápeme, že naše telo takto reaguje na nepríjemné a negatívne prežívané okolnosti, ktoré vo svojom živote prežívame, a chápeme, že tieto reakcie nášho tela sú prirodzené a logické. Nie sú nám síce príjemné, avšak nepovažujeme ich za chybu v programe alebo za niečo, čo by sme mali v našom tele opravovať alebo potláčať, pretože naše telo nefunguje správne. Oproti tomu, iné zmeny na bunkovej alebo funkčnej úrovni, akademická medicína definuje ako chorobu a nikto nebol schopný pochopiť ich zmysel. Napríklad: zadržiavanie vody v tele chápe ako zlyhanie obličiek, zvýšený rast buniek ako rakovinu, zvýšené hodnoty cukru v krvi ako diabetes, zvýšený počet leukocytov ako leukémiu, zníženú hustotu kostí ako osteoporózu.

Nič v tele však nie je chybné alebo nesprávne. Tzv. choroba je tiež výsledkom predchádzajúcich zmien. Všetko slúži nejakému účelu. Všetky telesné zmeny sú súčasťou zmysluplného osobitného biologického programu prírody, ako nazýva chorobu Germánska nová medicína (GNM). Jedným z najdôležitejších prínosov GNM je, že vďaka pochopeniu princípov Germánskej novej medicíny nemusíme mať obavy z rozličných diagnóz, pretože za týmito nálepkami môžeme chápať biologické posolstvo danej choroby. Ďalším dôležitým prínosom GNM je, že sa už nemusíme cítiť ako obeť choroby, ale ako tvorca vlastného zdravia, pretože vďaka princípom GNM chápeme úlohu nami vytváraných a nami prežívaných emócií v našom následnom fyzickom prežívaní.

Veľmi dôležité je poznanie, že väčšina nepríjemných symptómov, ako je bolesť, zápal, krvácanie a iné nepríjemnosti, sa vyskytuje v post-konfliktnej alebo liečebnej fáze osobitného biologického programu. Toto poznanie môže zabrániť následnému emocionálnemu konfliktu. Naproti tomu konvenčná medicína neuznáva dvojfázovú povahu choroby, čo často spôsobuje iatrogénny konflikt pacienta. Rovnako dôležitým poznatkom je, že mikróby nie sú našimi nepriateľmi, ale naopak, našimi pomocníkmi. Germánska nová medicína ďalej odporúča používať lieky a invazívne zákroky až po dôkladnom zvážení iných možností. Starostlivosť o fyzické zdravie prostredníctvom fyzickej aktivity a zdravej stravy môže prispieť k zdraviu, ale poznanie, že psychohygiena je pre udržanie zdravia podstatne dôležitejšia, je ďalším dôležitým poznatkom Germánskej novej medicíny.

U všetkých našich klientov sa potvrdila stopercentná platnosť zákonov GNM. Napríklad pri kožných problémoch sa vždy potvrdil oddelenostný konflikt, pri problémoch s močovým mechúrom teritoriálny konflikt a pri tráviacich problémoch konflikt sústa.

V našej praxi sme zažili mnoho zaujímavých prípadov, o troch z nich vám teraz povieme:

  • Klientka nás navštívila so stratou hlasu, ktorá sa u nej vyskytovala opakovane, ale tentoraz úplná strata hlasu a opuch hrtana pretrvávali už šesť týždňov. Nepomohli ani kalciové injekcie, ani kortikoidy od lekára, ani akupunktúra. Problém s hlasivkami súvisí s orgánom hrtana. Biologickou funkciou hrtana je umožniť motorický pohyb, dýchanie a tvorbu zvuku. V prípade hrtana ide o teritoriálny konflikt. Emocionálny obsah teritoriálneho konfliktu spojeného s hrtanom je: konflikt vystrašenia alebo konflikt typu ostať „bez slov“ alebo teritoriálny konflikt strachu alebo stavu pohotovosti na mojom území, v mojom hniezde. Naša klientka mala dlhodobo opakujúci sa konflikt so svojou svokrou, ktorá mala potrebu organizovať denný čas našej klientky a riadiť jej aktivity vždy, keď ju prišla navštíviť zo zahraničia. Táto situácia samozrejme enormne zasahovala do osobného priestoru našej klientky – jej teritória. Kolobeh opakujúcich sa konfliktov sa každým ďalším konfliktom stupňoval. Spočiatku bola strata hlasu krátka, ale časom sa obdobie bez hlasu predlžovalo, až nakoniec po poslednom konflikte trvala strata hlasu takmer mesiac a pol, čo našu klientku, samozrejme, veľmi znepokojovalo. Jediným riešením tohto začarovaného kruhu je definitívne vyriešenie vnútorného konfliktu – t. j. v prípade klientky vymedzenie jej osobnej slobody a rozhovor so svokrou, v ktorom by si naša klientka vymedzila hranice toho, čo je schopná a ochotná pre ňu urobiť a čo už pre ňu urobiť nemôže a nechce. O niekoľko dní neskôr nám naša klientka napísala radostný e-mail, v ktorom nám oznámila, že sa jej konečne vrátil hlas po tom, čo napísala svojej svokre list, v ktorom premýšľala o tom, čo jej povie a ako vyrieši zasahovanie do svojho teritória. Ako vidíme na tomto prípade, aj rozhodnutie vyriešiť konfliktnú situáciu v jej živote je pre telo impulzom na obnovenie homeostázy organizmu. Kým skutočný rozhovor ešte neprebehol – klientka sa „len“ rozhodla situáciu raz a navždy vyriešiť.
  • V druhom prípade, o ktorom vám teraz povieme, k nám prišiel 20-ročný klient s opakovanou aftóznou stomatitídou, ktorá sa u neho prvýkrát objavila, keď mal 6 rokov. Ústa a hltan (hrdlo) sú prvou časťou tráviaceho traktu a zároveň slúžia ako zvukové a rečotvorné orgány. Emocionálnym konfliktom súvisiacim s ústnou sliznicou je oddelenostný konflikt. Za 14 rokov klient vyskúšal všetky konvenčné metódy liečby, ako aj mnohé alternatívne metódy. Ani po dlhom rozhovore sa nám nepodarilo odhaliť emocionálnu príčinu jeho problému. Nakoniec sa však ukázalo, že jeho ťažkosti sa vždy zhoršili počas skúškového obdobia na univerzite, kde študoval. Vtedy sme si uvedomili, že jeho problémy sa začali vo veku 6 rokov, keď začal chodiť do školy. Napadlo nám spýtať sa ho, či nie je dyslektik. Povedal, že áno. Jeho oddelenostný konflikt a strach z odmietnutia súviseli s jeho neschopnosťou vyjadriť sa pred ľuďmi alebo v triede, pretože mal problémy s verbálnym prejavom. Klient bol prekvapený súvislosťami, ktoré sme objavili, a zároveň odhodlaný vyriešiť svoj emocionálny konflikt prostredníctvom tréningu verbálnych zručností, ako aj pochopenia, že jeho hodnota sa týmto hendikepom neznižuje.
  • Tretím prípadom, o ktorom vám povieme, bola klientka (praváčka) s nádorom mliečnej žľazy pravého prsníka. V prípade ženského prsníka je dôležité vedieť, či sa rakovina týka mliečnych žliaz alebo mliekovodov, pretože sú z rôznych zárodočných listov, ktoré zahŕňajú iný emocionálny konflikt. Emocionálny konflikt spojený s mliečnymi žľazami je konflikt „opatrovania“ – starosti o niekoho v mojom hniezde. Napríklad v prípade ľavého prsníka praváčky je konflikt pravdepodobne spojený buď s jej deťmi alebo s jej rodičmi; v prípade pravého prsníka praváčky je konflikt pravdepodobne spojený s jej partnerom; v prípade ľaváčky je to naopak. V prípade našej klientky zostal jej manžel náhle pripútaný na invalidný vozík a ona sa musela postarať o domácnosť vrátane manžela. Táto nová úloha pre ňu nebola jednoduchá. Po manželovej smrti si našla nového partnera a práve v tomto období – keď pre ňu skončil emocionálny konflikt starostlivosti o blízkeho človeka – jej bola diagnostikovaná rakovina prsníka – nádor mliečnej žľazy. Oba konflikty, konflikt „opatrovania“ aj smrť manžela, boli v tomto čase už spracované, a tak mohla nastať liečebná fáza predchádzajúcich bunkových zmien. Práve v tejto fáze dochádza k opuchu postihnutého tkaniva, ktoré je diagnostikované ako rakovina.

Ing. Zoltán Németh:

GNM je nová paradigma, oproti ktorej stojí obrovská presila farmapriemyslu a alopatickej medicíny. Preto som vždy veľmi smutný, keď počujem o nezhodách medzi ľuďmi, ktorí sa zaoberajú GNM. Vyzývam preto všetkých, ktorí sa tejto konferencie zúčastňujú, k riešeniu názorových rozdielov výhradne prostredníctvom rozumných argumentov. K týmto sporom teraz ponúkam niekoľko svojich postrehov.

Je úplne zbytočné hádať sa o tom, či ide o psychologický alebo biologický konflikt, pretože ako povedal sám Dr. Hamer: „v momente vzniku emocionálneho konfliktu sa spustí osobitný biologický program synchrónne v psychike, v mozgu a v orgáne“. „Biologickým konfliktom“ je však až samotný osobitný biologický program (v konvenčnom zmysle „choroba“); vyvolávajúcou príčinou je vždy psychická trauma alebo emocionálny konflikt. V opačnom prípade by to bola nevysvetliteľná a neuchopiteľná tautológia – t. j. logický nezmysel, keď by následok bol zároveň aj jeho príčinou. Samozrejme, po utrpení emocionálneho konfliktu sa simultánne objaví jeho prejav v konkrétnej časti mozgu a zároveň v pridruženom fyzickom orgáne v podobe „choroby“. Táto kauzalita je však typickou charakteristickou črtou psychosomatickej príčiny ochorenia. Jej prejavy možno v prípade GNM nazvať aj biologickými zákonmi, pretože vo svojej komplexnosti sú exaktným dôkazom psychofyzického paralelizmu – konceptu, ktorý krásne vysvetlil Amit Goswami vo svojej nádhernej knihe „Kvantový doktor“. Zároveň poukazujú na prehliadaný fakt, že „choroba“ nie je v skutočnosti chorobou v bežne chápanom zmysle slova, ale zmysluplným osobitným biologickým programom.

Za veľmi nešťastné považujem aj to, keď sa pri vyhľadávaní a riešení emocionálnych konfliktov zdráhajú niektorí konzultanti GNM využívať určité psychoterapeutické metódy z obavy, že sa spreneveria učeniu Dr. Hamera. Zhrňme si to ešte raz: GNM dokáže odhaliť a vysvetliť psychosomatickú príčinu ochorenia podľa typológie emocionálneho konfliktu, ako aj jeho emocionálnu náplň. Zároveň dokáže určiť aj fázu osobitného biologického programu v zmysle zákona dvojfázovosti (konflikt-aktívna a post-konfliktná fáza). Nezaoberá sa však vyhľadávaním významových kontextov, ktoré viedli k určitému typu emocionálneho konfliktu, ani spôsobmi ich riešenia a zmenami, ktoré sú potrebné na ich ukončenie. Samozrejme, to už nie je úlohou GNM, ani sférou jej záujmu. Prečo však útočiť na autorov, ktorí sa pokúšajú o takúto nadstavbu? Veď bez pochopenia a vyriešenia emocionálneho konfliktu nie je možný ani prechod do liečebnej či nápravnej fázy. Pritom riešenie často závisí od uvedomenia si našich nevedomých programov – teda indoktrinácií a presvedčení – a ich následnej rekontextualizácie.

Tretí problém je výlučne teoretický a podrobne som ho opísal vo svojej knihe „Choroba je posolstvom duše“. GNM objavila, že medzi charakterom emocionálneho konfliktu, riadiacim mozgovým receptorom a chorým orgánom existuje príčinná súvislosť, ktorú GNM vysvetlila evolučnou teóriou vo vzťahu k ontogenéze zárodočných listov. Avšak k úplnému pochopeniu a prijatiu tohto empiricky overeného faktu sa zdá, že chýba princíp, ktorý by ukázal, ako dochádza k transgeneračnému prenosu tejto zákonitosti bez ohľadu na kultúrne rozdiely a genetické predispozície. Podľa konvenčnej genetiky nie je takáto „dedičnosť“ vôbec mysliteľná. Skeptikom hrá zdanlivo „do karát“ aj skutočnosť, že súčasné poznatky psychológie, genetiky a biochémie nemajú pre tento jav žiadne vysvetlenie a vzhľadom na mechanistické poňatie človeka odpovede ani nehľadajú.

Vysvetľujúci princíp som našiel syntézou empirických poznatkov GNM a teórie morfickej rezonancie. Hypotéza morfogenetických polí a morfickej rezonancie – sformulovaná biológom Rupertom Sheldrakeom – tvrdí, že príroda má pamäť a že to, čo zvyčajne považujeme za prírodné zákony, môžu byť skôr neviditeľné organizačné sily, ktoré slúžia ako formy a predbežné vzory správania. Podľa tejto teórie je všetko v našom svete, či už je to človek, rastlina alebo zviera, obklopené a prestúpené morfogenetickými poliami, ktoré obsahujú kompletné informácie o charaktere a aktivite daného objektu. Z hľadiska hypotézy formatívnej kauzality je DNA – alebo skôr jej malá časť – zodpovedná za kódovanie RNA a sekvencií aminokyselín v proteínoch a tie zohrávajú zásadnú úlohu pri fungovaní a vývoji organizmu. Avšak formy buniek, tkanív, orgánov a celých organizmov, ako aj „zdedené“ správanie – t. j. interakcie medzi nimi – nie sú utvárané DNA, ale morfogenetickými poliami.

Je nesmierne dôležité uvedomiť si, že akákoľvek udalosť sa stáva „konfliktnou“ jedine a práve tým, že jej v našej vedomej mysli prisúdime určitý „význam“, ktorý je v tomto prípade negatívny, problematický. Tento význam (myšlienka) sa prostredníctvom emócií a následných biochemických mechanizmov prejaví vo forme osobitného biologického programu vo fyzickom tele. Ak sme udalosť dali do kontextu, ktorý nám spôsobil emocionálnu traumu (konflikt), „pamäť“ kolektívneho vedomia či nevedomia nám príde na pomoc prostredníctvom zmysluplného osobitného biologického programu, ktorý je kompatibilný a nápomocný pre daný typ emocionálneho konfliktu. Ak teda pred stámiliónmi rokov emocionálny konflikt vyvolal v živom organizme reakciu, ktorá sa ukázala ako užitočná (napr. zvýšený adrenalín umožnil únik pred nebezpečenstvom), stala sa táto biochemická reakcia „zvykom“, ktorý „zdedili“ potomkovia, aby sa ho nemuseli znovu učiť a v prípade potreby ho mohli okamžite použiť, resp. zopakovať. Touto schopnosťou prenosu užitočných informácií, resp. kumulatívnou pamäťou, sa vytvorila aj biologická spätná väzba na konkrétny emocionálny konflikt, ktorú objavila Germánska nová medicína a nazvala ju zmysluplným osobitným biologickým programom.

Preto považujem za dôležité uviesť k problematike plagiátorstva GNM svoj názor:

  • Dr. Hamer charakterizoval svoju priekopnícku a záslužnú prácu ako objav „biologických“ – teda prírodných – zákonov a ako vieme, prírodné zákony nie je možné ani patentovať ani vyvlastňovať, teda každý ich môže využívať, rozvíjať a integrovať akýmkoľvek spôsobom;
  • samozrejme, za dôveryhodný a seriózny zdroj je možné považovať len taký, ktorý sa menovite odvoláva na prácu Dr. Hamera a nemení interpretáciu ním objavených piatich biologických zákonov, ani názvoslovie Dr. Hamerom pomenovaných kategórií GNM v zmysle Dr. Hamerom určených významových kontextov;
  • interdisciplinárne prieniky GNM pri vyhľadávaní konkrétnych emocionálnych príčin ochorení, ako aj všetky psychoterapeutické metódy odstraňovania emocionálnych konfliktov a blokov s cieľom ukončenia konfliktnej fázy tzv. osobitného biologického programu považujem za rozvíjanie a integrovanie jeho objavov.

Ďakujeme vám za pozornosť a prajeme vám veľa pozitívnych emócií vo všetkých podobách.

 

Anita Moorjani: “obyčajná“ žena s neobyčajným príbehom uzdravenia

Príbeh Anity Moorjani je silný a inšpiratívny. Je to skutočný príbeh fenomenálneho vyliečenia, ktoré fascinuje odborníkov aj laikov. Anita však vraví, že je prirodzeným vyústením jej poznania, o ktoré sa s čitateľmi na celom svete podelila vo svojej knihe “Umrieť a nájsť samú seba“.

„Náš zdravotný systém je založený na strachu. Viac sa bojíme chorôb, než aby sme radšej propagovali zdravý životný štýl. Mám pocit, že lekári k tomuto strachu razantne prispievajú, pretože, keď sa nad tým zamyslíte, tak keď doktor zistí rakovinu v treťom alebo štvrtom štádiu, sám doktor cíti strach a keď sa bojí samotný doktor, tak pacient to ihneď vycíti. Mám pocit, že ten strach z rakoviny je väčší než samotná rakovina,“ hovorí Anita Moorjani, ktorá štyri roky trpela rakovinou (Hodgkinov lymfóm) až jej 2. februára 2006 orgány v zoslabnutom tele vypovedali službu a podľa lekárov bola klinicky mŕtva. Na celých dvadsaťštyri hodín sa ocitla na druhom brehu. Tam pochopila príčiny vzniku svojej choroby, hlbší zmysel svojho bytia, aj to, ako funguje jeho prepojenie so životom po smrti. Mala možnosť rozhodnúť sa, či zostane alebo sa vráti späť. Rozhodla sa vrátiť a 9. marca 2006, päť týždňov po prijatí do nemocnice, kde zažila klinickú smrť, ju prepustili domov. Bola úplne vyliečená, po rakovine s metastázami v kostnej dreni a všetkých orgánoch nebolo ani stopy. Lekári to považovali za nemožné. Opakovanými vyšetreniami sa snažili dokázať, že majú pravdu, ale Anita je dodnes zdravá, cestuje po svete a prednáša.

„Radosť, zábava a smiech liečia viac než čokoľvek iné, než akékoľvek lieky, než akékoľvek meditácie, modlitby, spievanie liturgických piesní či zdravé jedlo,“ hovorí Anita, „keď si ľudia z lekárskeho prostredia prečítali môj príbeh, povedali, že to, že zdieľam svoj príbeh, je nebezpečné, pretože to dáva ľuďom falošnú nádej. Chcela by som k tomu povedať – ako môže byť dávanie nádeje ľuďom nebezpečné? Prečo je to považované za falošnú nádej? Pretože nezáleží na tom, či máte 1 deň, 1 mesiac alebo 1 rok vášho života. Vždy musíte mať nádej, pretože ak nemáte nádej, potom stratíte vôľu žiť. Pravdou je, že mám pocit, že keď vám doktor povie, že vám zostávajú iba 3 mesiace alebo 3 týždne života, tak je to ďaleko nebezpečnejšie, pretože to vždy ľuďom berie nádej. Je toho toľko, čo by som zmenila v tom, ako sa lekárska komunita vysporadúva s otázkou chorôb – po prvé by som z ich slovníku vyradila slovo remisia, pretože si myslím, že toto slovo je veľmi nebezpečné, pretože udržuje v ľuďoch strach, že sa ich rakovina vráti. A práve ten strach je v prvom rade tým, čo prispieva k tomu, že sa cítime chorí. Všetci poznáme silu sugescie, čo je v lekárstve známe ako PLACEBO efekt a ten bol vedecky dokázaný. Keď mi lekári oznámili, že mi zostávajú 3 mesiace života, môj zdravotný stav sa zhoršoval ďaleko rýchlejšie až som takmer umrela. Teším sa na deň, keď ľudia pôjdu za doktorom a ten sa ich spýta: Neprekonali ste v uplynulom období nejakú traumu? Máte vo svojom živote ľudí, ktorých milujete a ktorí milujú vás? a otázky tohto typu. Nie že tam budú iba doktori, ktorí sa zameriavajú iba na fyzično, pretože v skutočnosti choroba nezačína vo fyzične, ale v emóciách a na to sa vôbec nepozeráme. Fyzično je posledným miestom, kde sa choroba prejaví. Keď vám lekár povie, že vaša prognóza je smrteľná, tak kým dýchate, je tu vždy nádej. Nikto vám nebude hovoriť, kedy umriete. Nikto. A ja som toho žijúci dôkaz.“

Čo predchádzalo Anitinmu ochoreniu? Anita vo svojej knihe rozpráva príbeh svojho detstva, pofesionálnej kariéry, lásky i choroby. Vrelo vám odporúčam prečítať si jej knihu bez ohľadu na to, či máte nejaký zdravotný problém. Avšak ak nejaký máte, tak si prečítajte určite. Verím, že po jej prečítaní lepšie pochopíte emocionálne a psychické spúšťače nielen Anitinho ochorenia, ale aj vlastného. V Anitinom prípade išlo o to, že sa vzoprela vôli svojich rodičov, ktorí ju chceli vydať za muža, ktorého neľúbila. Anita je Indka a dohodnuté manželstvá sú v indických komunitách stále bežnou praxou. Po odmietnutí dohodnutej svadby jej rodičia neustále vyčítali, že ich uvrhla do hanby a že si ju už nikto nikdy nevezme za ženu. Celá táto konfliktná situácia bola pre Anitu emočne veľmi náročná.

Podľa Germánskej novej medicíny (GNM), ktorou sa zaoberáme v našej poradni, sa v prípade lymfatických ciev a lymfatických uzlín, ktoré sú postihnuté pri Hodgkinovom lymfóme, jedná o konflikt sebahodnotenia alebo straty vlastnej hodnoty. Ochorenie bolo Anite diagnostikované v období, keď bola už šťastne vydatá (za muža, ktorého si sama vybrala a do ktorého bola zaľúbená) a jej konflikt bol už ukončený – nachádzala sa teda podľa GNM v tzv. post-konfliktnej (regeneračnej, liečebnej) fáze. V konflikt-aktívnej fáze dochádza k nekróze (strate buniek) v lymfatických cievach alebo lymfatických uzlinách spôsobenej konfliktom. Po prvej časti fázy hojenia sa úbytok tkaniva doplňuje proliferáciou buniek s opuchom spôsobeným hromadením tekutín v oblasti hojenia. Baktérie napomáhajú procesu hojenia. Hojenie môže byť sprevádzané zápalom.

Anita hovorí, že na to, aby ste a vyliečili, nepotrebujete zažiť klinickú smrť. Jej poznania i omyly, ktoré vám ponúka vo svojej knihe môžu byť pre vás cennými lekciami. Ak trpíte akútnym alebo chronických ochorením a chcete pochopiť posolstvo vašej duše, ktoré vám vaša duša odoslala prostredníctvom vašej choroby, verím že na našich stránkach nájdete množstvo cenných informácií a radi vám pomôžeme aj my.

 

autor: Karina Kurtová

 

Side bar