Rakovina hrubého čreva

Približne 70% nášho imunitného systému sa nachádza v hrubom čreve, preto je zachovanie jeho zdravia mimoriadne dôležité. Hrubé črevo patrí k tráviacej sústave človeka a pozostáva z tračníka (vzostupného na konci so slepým črevom, priečneho tračníka a zostupného tračníka), ďalej z esovitej kľučky (tiež sigmoid) a konečníka.


V hrubom čreve už neprebieha proces trávenia, ale z obsahu čreva sa vstrebáva voda a tiež rôzne minerálne soli a vitamíny. Putujú sem nestráviteľné zvyšky z tenkého čreva, odpadový materiál z potravín sa v ňom spracováva a odvádza sa do konečníka, odkiaľ sa vylučuje. 
Hrubé črevo pozostáva z epitelu črevnej steny, ktorý pochádza z endodermy, a preto je kontrolovaný z koncového resp. kmeňového mozgu. V mozgovom kmeni má hrubé črevo štyri kontrolné centrá, ktoré sú usporiadané v prstencovej forme a ktoré presne kontrolujú orgány tráviaceho traktu medzi tenkým črevom a konečníkom.

Podľa tretieho zákona Germánskej novej medicíny vznikajú „choroby“ orgánov vzniknutých z endodermy z tzv.  konfliktu „sústa“. Emocionálny konflikt spojený s hrubým črevom je charakterizovaný ako „nestráviteľný konflikt sústa“. Pre zvieratá môže byť nestráviteľným sústom skutočný kus potravy, pre človeka sú „nestráviteľným sústom“ určité okolnosti alebo nepríjemná udalosť, ktorú považujeme za „nestráviteľnú“ alebo „nespracovateľnú“. Charakteristickým aspektom konfliktu „sústa“ zodpovedajúcemu hrubému črevu, vrátane slepého slepého čreva je, že tento konflikt je vnímaný ako obzvlášť „škaredý“: napríklad škaredé boje o peniaze alebo o majetok, škaredé rozvody, škaredé súdne prípady, alebo zrady. GNM upozorňuje, že čím bližšie sa nachádza nádor ku konečníku – ak je teda v miestach esovitej kľučky (na sigmoide) –  tým viac sa jedná o podlejší a dramatickejšie prežívaný emocionálny konflikt.

Počas aktívnej fázy konfliktu nastáva proliferácia – teda rozmnožovanie – buniek epitelu hrubého čreva úmerne k intenzite konfliktu. Aj keď hrubé črevo už nemá tráviacu funkciu, v prípade biologického konfliktu hrubé črevo stále reaguje augmentáciou buniek, pretože evolučne celý tráviaci trakt slúžil na trávenie potravy. Pri dlhodobej konfliktnej aktivite vzniká plochý (absorpčný) typ alebo karfiolový (sekrečný) typ rakovinového nádoru.

Ak miera bunkového delenia prekročí určitý limit, konvenčná medicína považuje rakovinu za malígnu (teda zhubnú), pod týmto limitom sa rast považuje za benígny (nezhubný nádor) alebo je diagnostikovaný ako črevný polyp. Počas fázy konfliktu sa zvyčajne nevyskytujú žiadne príznaky, veľký nádor však spôsobuje zúženie hrubého čreva, čo môže viesť k obštrukcii čreva vyžadujúcej chirurgický zákrok.

V postkonfliktnej – teda liečivej fáze sa prostredníctvom mikroorganizmov: húb alebo mykobaktérií odstránia bunky, ktoré už nie sú potrebné. Liečivými príznakmi sú hnačka, krv v stolici, kŕče v brušnej dutine (najmä počas epileptoidnej krízy) a nočné potenie. V závislosti od stupňa konfliktu sa príznaky pohybujú od miernych po ťažké.

Ak po vyriešení konfliktu nie sú v čreve k dispozícii potrebné mikróby, pretože boli zničené nadmerným užívaním antibiotík, rast nádoru sa zastaví a zostávajúce bunky sa zapuzdria. V konvenčnej medicíne je to najpravdepodobnejšie diagnostikované ako črevný polyp alebo ako benígna rakovina.

Výrazné komplikácie pri nádore hrubého čreva môžu vzniknúť pri tzv. syndróme zberných kanálikov obličiek, nepriechodnosti čreva či perforácii. Priesvit hrubého čreva je relatívne veľký, preto aj konflikt spôsobujúci oklúziu (uzavretie) čreva musí mať “adekvátne” veľké parametre. Preto je v našom najvlastnejšom záujme, aby sme sa emocionálnym konfliktom vyhýbali a v prípade utrpenia konfliktu „sústa“ sa snažili o čo najskoršie riešenie.

V prípade ak máte podobné problémy, neváhajte nás kontaktovať.

 

autor: Zoltán Németh

 

Ako vznikajú metastázy

Rakovina zabíja veľké množstvo ľudí napriek tomu, že jej vedci venujú veľkú pozornosť. Snažia sa okrem iného zistiť, čo je príčinou metastáz, ktorých vznik je pre vedu stále tajomstvom.

Podľa konvenčnej medicínskej vedy sa metastázy oddeľujú od pôvodného nádoru, vycestujú po tele a usadia sa v ďalšom orgáne. Tam rastú a poškodzujú nielen samotné tkanivo daného orgánu, ale majú viacero negatívnych vplyvov na celý organizmus.

V Nature Genetics bol dňa 18.05.2020 publikovaný článok s názvom: Multi-cancer analysis of clonality and the timing of systemic spread in paired primary tumors and metastases (Multi-rakovinová analýza klonality a načasovanie systémového šírenia v párových primárnych nádoroch a metastázach), https://www.nature.com/articles/s41588-020-0628-z

Americkí vedci zo Stanford University a ich čínski kolegovia zo Southern University of Science and Technology (Zheng Hu, Zan Li, Zhicheng Ma a Christina Curtis) skúmali metastázy a ich vznik pomocou sekvenčnej analýzy rôznych typov nádorov z metastáz.

V spomínanej štúdii boli zhromaždené údaje od pacientov, u ktorých rakovina metastázovala, ako aj od tých, ktorí metastázy nemali. Medzi vzorkami bola rakovina hrubého čreva, prsníka či pľúc. Medzi vzorkami boli aj vzorky nádorov, ktoré doposiaľ neboli liečené. Pri skúmaní údajov vedci našli menej klonálnych mutácií v metastázujúcich nádoroch, než očakávali. Okrem toho zistili, že: „Liečené metastázy často obsahovali vlastné mutácie, zatiaľ čo neliečené metastázy nemutovali, čo naznačuje, že liečba podporuje klonálnu evolúciu“. Je to jav, kedy sa bunky v nádore vyvíjajú, mutujú a majú tak iné vlastnosti než pôvodné bunky.

Podľa nich to znamená, že k rozsevu metastázy došlo veľmi skoro, v niektorých prípadoch roky predtým, než sa rozvinul sekundárny nádor a predtým, než je možné ho zachytiť niektorým z vyšetrení. Na základe toho vedci odhadujú, že od vycestovania rakovinových buniek po zistenie metastáz môže uplynúť aj niekoľko rokov.

Radikálne iný názor na „metastázy“ má Germánska nová medicína, podľa ktorej v medicínskom význame tohto slova metastázy neexistujú, ale sú vždy prejavom nového emočného konfliktu s novým biologickým prejavom.

Dr. Hamer uvádza nasledovný príklad, citujeme z jeho prednášky:
https://learninggnm.com/SBS/extdocs/Madrid_2005-en.pdf

„Vezmime si ako príklad pacientku s rakovinou prsníka, ktorej dieťa bolo ťažko zranené, keď vbehlo pod auto. A vezmime do úvahy, že po troch mesiacoch pobytu v nemocnici sa dieťa uzdravilo. A teraz sa objaví u pravorukej matky uzlina v ľavom prsníku. Je jej povedané, že sa musí amputovať celý prsník, lebo inak podstupuje nebezpečenstvo, že zhubné rakovinové bunky sa “rozptýlia” alebo doplávajú krvou a môžu spôsobiť “vzdialené metastázy”. A aby sa tomuto zabránilo, musí sa čo najskôr začať s chemoterapiou, aby sa usmrtili všetky zhubné bunky.

Mladá matka postavená pred šokujúcu diagnózu utrpí nasledujúce ďalšie konfliktné šoky:

  1. konflikt zohyzdenia znamená melanóm v oblasti jazvy ľavého vtedajšieho prsníka,
  2. konflikt straty sebahodnotenia znamená osteolýzu rebier v oblasti ľavého vtedajšieho prsníka (tam sa nehodím, tu už za nič nestojím),
  3. útočný konflikt proti ľavému prsnému priestoru, ktorý má byť operovaný znamená mezotelióm ľavej pohrudnice,
  4. konflikt zo strachu zo smrti znamená guľaté ložisko v pľúcach (adenokarcinóm).

Niektoré zmeny orgánov patriacich k týmto konfliktom si človek všimne už čoskoro: melanóm a guľaté pľúcne ložisko. A pretože dieťa je opäť zdravé, tak aj tzv. ďaleké “metastázy” v pravom laterálnom mozočku, totiž Hamerovo ohnisko v uzdravovacej fáze. Osteolýzu rebier (= úbytok kostného tkaniva rebier, pozn. autora) a pleurálny výpotok (= abnormálne množstvo tekutiny v pleurálnej dutine, pozn.autora) si človek všimne zvyčajne až v uzdravovacej fáze, keď došlo k vyriešeniu konfliktu.

Konklúzia:

Rozprávka o metastázach je nedokázaná a nedokazateľná hypotéza. Tiež hypotetická rozprávka, že by sa rakovinové bunky na ceste – na ich nikdy nevidenej ceste krvou – dokonca mali ešte meniť. Napríklad, že črevné rakovinové bunky, ktoré v čreve (endoderma) vytvorili karfiolový kompaktný nádor, by mali zrazu doputovať do kostí (mezoderma), kde by sa premenili na chradnutie kostí (osteolýzu) – sú jasným šialenstvom a stredovekým dogmatizmom. Fakt, že vznikol druhý alebo tretí karcinóm sa nepopiera, ale ich príčina zostala nepochopená.“

Toľko citát z prednášky Dr.Hamera.

Z vyššie uvedenej vedeckej štúdie vyplýva, že od vzniku primárneho nádoru po objavenie sekundárneho nádoru (teda metastázy) uplynie niekoľko rokov, kým rakovinové bunky „cestujú“ do ďaľších orgánov, avšak počas tohto putovania ich nie je možné nijakým spôsobom objaviť. Dr. Hamer by ešte dodal, že tieto „cestujúce“ rakovinové bunky sa ani nikdy objaviť nepodarí, pretože „necestujú“. Takzvané „sekundárne nádory“ nie sú „metastázami“ primárneho ložiska, ale „sekundárnym“ emocionálnym konfliktom, veľmi často iatrogénneho pôvodu. Žeby nechtiac a nevedomky aj táto štúdia podporovala tvrdenia Dr. Hamera?

Na záver odľahčime túto vážnu tému jedným vtipom:

Renomovaný vedec robil pokus so stonožkou. Odtrhol jej dve nohy a prikázal: „Choď“. Stonožka išla.

Potom jej odtrhol ďalšie dve nohy a znovu prikázal: „Choď“. Stonožka opäť išla ďalej.

Po odtrhnutí posledných dvoch nôh prišiel znovu ten istý pokyn: „Choď“, avšak stonožka sa už nepohla.

Pán profesor si zapísal výsledok svojho vedeckého pokusu: „Po odtrhnutí všetkých nôh stonožka ohluchla“.

Ani neviem prečo mi napadol práve tento vtip…

 

autor: Zoltán Németh

 

Anita Moorjani: “obyčajná“ žena s neobyčajným príbehom uzdravenia

Príbeh Anity Moorjani je silný a inšpiratívny. Je to skutočný príbeh fenomenálneho vyliečenia, ktoré fascinuje odborníkov aj laikov. Anita však vraví, že je prirodzeným vyústením jej poznania, o ktoré sa s čitateľmi na celom svete podelila vo svojej knihe “Umrieť a nájsť samú seba“.

„Náš zdravotný systém je založený na strachu. Viac sa bojíme chorôb, než aby sme radšej propagovali zdravý životný štýl. Mám pocit, že lekári k tomuto strachu razantne prispievajú, pretože, keď sa nad tým zamyslíte, tak keď doktor zistí rakovinu v treťom alebo štvrtom štádiu, sám doktor cíti strach a keď sa bojí samotný doktor, tak pacient to ihneď vycíti. Mám pocit, že ten strach z rakoviny je väčší než samotná rakovina,“ hovorí Anita Moorjani, ktorá štyri roky trpela rakovinou (Hodgkinov lymfóm) až jej 2. februára 2006 orgány v zoslabnutom tele vypovedali službu a podľa lekárov bola klinicky mŕtva. Na celých dvadsaťštyri hodín sa ocitla na druhom brehu. Tam pochopila príčiny vzniku svojej choroby, hlbší zmysel svojho bytia, aj to, ako funguje jeho prepojenie so životom po smrti. Mala možnosť rozhodnúť sa, či zostane alebo sa vráti späť. Rozhodla sa vrátiť a 9. marca 2006, päť týždňov po prijatí do nemocnice, kde zažila klinickú smrť, ju prepustili domov. Bola úplne vyliečená, po rakovine s metastázami v kostnej dreni a všetkých orgánoch nebolo ani stopy. Lekári to považovali za nemožné. Opakovanými vyšetreniami sa snažili dokázať, že majú pravdu, ale Anita je dodnes zdravá, cestuje po svete a prednáša.

„Radosť, zábava a smiech liečia viac než čokoľvek iné, než akékoľvek lieky, než akékoľvek meditácie, modlitby, spievanie liturgických piesní či zdravé jedlo,“ hovorí Anita, „keď si ľudia z lekárskeho prostredia prečítali môj príbeh, povedali, že to, že zdieľam svoj príbeh, je nebezpečné, pretože to dáva ľuďom falošnú nádej. Chcela by som k tomu povedať – ako môže byť dávanie nádeje ľuďom nebezpečné? Prečo je to považované za falošnú nádej? Pretože nezáleží na tom, či máte 1 deň, 1 mesiac alebo 1 rok vášho života. Vždy musíte mať nádej, pretože ak nemáte nádej, potom stratíte vôľu žiť. Pravdou je, že mám pocit, že keď vám doktor povie, že vám zostávajú  iba 3 mesiace alebo 3 týždne života, tak je to ďaleko nebezpečnejšie, pretože to vždy ľuďom berie nádej. Je toho toľko, čo by som zmenila v tom, ako sa lekárska komunita vysporadúva s otázkou chorôb –  po prvé by som z ich slovníku vyradila slovo remisia, pretože si myslím, že toto slovo je veľmi nebezpečné, pretože udržuje v ľuďoch strach, že sa ich rakovina vráti. A práve ten strach je v prvom rade tým, čo prispieva k tomu, že sa cítime chorí. Všetci poznáme silu sugescie, čo je v lekárstve známe ako PLACEBO efekt a ten bol vedecky dokázaný. Keď mi lekári oznámili, že mi zostávajú 3 mesiace života, môj zdravotný stav sa zhoršoval ďaleko rýchlejšie až som takmer umrela. Teším sa na deň, keď ľudia pôjdu za doktorom a ten sa ich spýta: Neprekonali ste v uplynulom období nejakú traumu? Máte vo svojom živote ľudí, ktorých milujete a ktorí milujú vás? a otázky tohto typu. Nie že tam budú iba doktori, ktorí sa zameriavajú iba na fyzično, pretože v skutočnosti choroba nezačína vo fyzične, ale v emóciách a na to sa vôbec nepozeráme. Fyzično je posledným miestom, kde sa choroba prejaví. Keď vám lekár povie, že vaša prognóza je smrteľná, tak kým dýchate, je tu vždy nádej. Nikto vám nebude hovoriť, kedy umriete. Nikto. A ja som toho žijúci dôkaz.“

Čo predchádzalo Anitinmu ochoreniu? Anita vo svojej knihe rozpráva príbeh svojho detstva, pofesionálnej kariéry, lásky i choroby. Vrelo vám odporúčam prečítať si jej knihu bez ohľadu na to, či máte nejaký zdravotný problém. Avšak ak nejaký máte, tak  si prečítajte určite. Verím, že po jej prečítaní lepšie pochopíte emocionálne a psychické spúšťače nielen Anitinho ochorenia, ale aj vlastného. V Anitinom prípade išlo o to, že sa vzoprela vôli svojich rodičov, ktorí ju chceli vydať za muža, ktorého neľúbila. Anita je Indka a dohodnuté manželstvá sú v indických komunitách stále bežnou praxou. Po odmietnutí dohodnutej svadby jej rodičia neustále vyčítali, že ich uvrhla do hanby a že si ju už nikto nikdy nevezme za ženu. Celá táto konfliktná situácia bola pre Anitu emočne veľmi náročná.

Podľa Germánskej novej medicíny (GNM), ktorou sa zaoberáme v našej poradni, sa v prípade lymfatických ciev a lymfatických uzlín, ktoré sú postihnuté pri Hodgkinovom lymfóme, jedná o mierny konflikt sebahodnotenia alebo stratu vlastnej hodnoty. Ochorenie bolo Anite diagnostikované v období, keď bola už šťastne vydatá (za muža, ktorého si sama vybrala a do ktorého bola zaľúbená) a jej konflikt bol už ukončený – nachádzala sa teda podľa GNM v tzv. liečebnej fáze. V konflikt-aktívnej fáze dochádza k nekróze (strate buniek) v lymfatických cievach alebo lymfatických uzlinách spôsobenej konfliktom. Po prvej časti fázy hojenia sa úbytok tkaniva doplňuje proliferáciou buniek s opuchom spôsobeným hromadením tekutín v oblasti hojenia. Baktérie napomáhajú procesu hojenia. Hojenie môže byť sprevádzané zápalom.

Anita hovorí, že na to, aby ste a vyliečili, nepotrebujete zažiť klinickú smrť. Jej poznania i omyly, ktoré vám ponúka vo svojej knihe môžu byť pre vás cennými lekciami. Ak trpíte akútnym alebo chronických ochorením a chcete pochopiť posolstvo vašej duše, ktoré vám vaša duša odoslala prostredníctvom vašej choroby, verím že na našich stránkach nájdete množstvo cenných informácií a radi vám pomôžeme aj my.

 

autor: Karina Kurtová